List od sv.Tomáša Akvinského vojvodkyni z Brabantu ohľadom židov, úžery a vládcov
List od sv.Tomáša Akvinského (1270-72)
Odosielateľ: sv.Tomáš Akvinský
Adresát: Margaréta Konštantínopolská, grófka Flámska
Váženej dáme atď., brat Tomáš Akvinský z rádu bratov kazateľov, pozdrav atď.
Dostal som listy vašej Excelencie, z ktorých som plne pochopil vašu zbožnú starostlivosť o riadenie Vašich poddaných a oddanú lásku, ktorú prechovávate k bratom nášho rádu, vzdávajúc vďaku Bohu, ktorý vo Vašom srdci vniesol zárodky takých veľkých cností. Napriek tomu, keďže ste ma v týchto listoch žiadali, aby som vám odpovedal na určité články, bolo to pre mňa určite ťažké nielen kvôli mojim povinnostiam, ktoré si vyžadujú prednáškovú povinnosť ale aj preto, že som sa domnieval, že v týchto veciach budete potrebovať radu iných, ktorí sú v týchto záležitostiach skúsenejší. Keďže som však považoval za nevhodné, aby som bol pri vašej starostlivosti považovaný za nedbanlivého pomocníka, alebo aby som sa javil ako nevďačný za (vašu) lásku, postaral som sa o to, aby som vám …Viac
Tu je výpis z koncilu o Židoch, ale ako rozumieť tomu, že v članku sa síce na konci píše zdroj z koncilu, ale na začiatku, že ten list písal sv.Tomaš Aqinsky?
67. Židia a nadmerná úžera
Čím viac sa kresťanské náboženstvo zdržiava úžerníckych praktík, tým viac rastie v týchto veciach zradnosť Židov, takže v krátkom čase vyčerpávajú zdroje kresťanov. Preto si želáme, aby kresťania neboli Židmi v tejto veci kruto utláčaní, a preto týmto synodálnym dekrétom nariaďujeme, že ak Židia v budúcnosti pod akoukoľvek zámienkou budú od kresťanov vymáhať utláčateľské a nadmerné úroky, budú s nimi vylúčení, kým dostatočne neuhradia neprimerané bremeno. Aj kresťania, ak to bude potrebné, budú k tomu nútení cirkevnou cenzúrou bez toho, aby...možnosť odvolania, zdržať sa obchodovania s nimi. Nariaďujeme kniežatám, aby z tohto dôvodu neboli nepriateľské voči kresťanom, ale aby horlivo bránili Židom v takom veľkom útlaku. Pod rovnakým trestom nariaďujeme, že Židia budú nútení platiť cirkvám desiatky a dary, ktoré cirkvi zvykli prijímať od kresťanov za domy a iný majetok, predtým ako prešli na Židov akýmkoľvek vlastníckym právom, aby sa cirkvi týmto spôsobom uchránili pred stratou.
TOP
68. Židia vystupujúci na verejnosti
V niektorých provinciách odlišuje Židov alebo Saracénov od kresťanov rozdiel v odeve, ale v iných sa vyvinul určitý zmätok, takže sú nerozoznateľní. Preto sa niekedy stáva, že kresťania sa omylom spoja so židovskými alebo saracénskymi ženami a Židia alebo Saracéni s kresťanskými ženami. Aby sa priestupok takéhoto odsúdeniahodného miešania ďalej nešíril pod výhovorkou omylu tohto druhu, nariaďujeme, že takéto osoby oboch pohlaví v každej kresťanskej provincii a za každých okolností sa majú na verejnosti odlišovať od ostatných ľudí spôsobom svojho oblečenia – keďže im to navyše prikázal sám Mojžiš, ako čítame. Onisa vôbec nesmú verejne objavovať v dňoch nárekov a v nedeľu umučenia, pretože niektorí z nich sa v také dni, ako sme počuli, nehanbia predvádzať vo veľmi zdobených šatách a neboja sa vysmievať kresťanom, ktorí si pripomínajú najsvätejšie umučenie a prejavujú známky smútku. Čo však najprísnejšie zakazujeme, je, aby sa akýmkoľvek spôsobom odvážili vysmievať sa Vykupiteľovi. Svetským kniežatám prikazujeme, aby tých, ktorí sa tak odvážia, obmedzili spravodlivým trestom, aby sa neodvážili akýmkoľvek spôsobom rúhať tomu, ktorý bol za nás ukrižovaný, pretože by sme nemali ignorovať urážky voči tomu, ktorý zmazal naše priestupky.
TOP
69. Židia nesmú zastávať verejné funkcie
Bolo by príliš absurdné, aby rúhač Krista uplatňoval moc nad kresťanmi. Preto v tomto kánone, kvôli odvahe previnilcov, obnovujeme to, čo v tejto veci prozreteľne nariadil koncil v Tolede: zakazujeme Židom byť menovaní do verejných úradov, pretože pod ich rúškom sú veľmi nepriateľskí voči kresťanom.Ak im však niekto zverí takýto úrad, nech ho po napomenutí obmedzí provinčná rada, ktorú nariaďujeme konať každoročne, s primeraným sankcionovaním. Každému takto ustanovenému úradníkovi bude odopreté obchodovanie s kresťanmi v obchodných a iných záležitostiach, kým sa podľa pokynov diecézneho biskupa neobráti na služby chudobných kresťanov, čokoľvek získal od kresťanov na základe takto nadobudnutého úradu, a s hanbou sa vzdá úradu, ktorý neúctivo prevzal. To isté platí aj pre pohanov.
TOP
70. Židovskí konvertiti si nemusia zachovať svoj starý obrad
Niektorí ľudia, ktorí dobrovoľne prišli k vodám posvätného krstu, ako sme sa dozvedeli, úplne neodvrhujú starého človeka, aby si dokonale obliekli nového. Zachovávajúc si totiž zvyšky svojho predchádzajúceho obradu, narúšajú takýmto miešaním slušnosť kresťanského náboženstva. Keďže je napísané: „Prekliaty je ten, kto vchádza do krajiny dvoma cestami, a odev utkaný z ľanu a vlny sa nemá obliekať, preto nariaďujeme, aby takýmto ľuďom preláti cirkví úplne zabránili dodržiavať ich starý obrad, aby tí, ktorí sa slobodne obetovali kresťanskému náboženstvu, boli pri jeho dodržiavaní udržiavaní blahodarným a nevyhnutným nátlakom. Lebo je menším zlom nepoznať Pánovu cestu, ako sa k nej vrátiť po tom, čo sme ju poznali.
Vládnoucí dáma, která položila Tomáši Akvinskému sedm otázek o právním zacházení s Židy a o získávání a využívání veřejných prostředků v její říši a které adresoval své odpovědi, se stala předmětem debat. V řadě rukopisů a prvním editorem kritického vydání, H. F. Dondainem, byla identifikována jako vévodkyně z Brabantu, buď Adelaide Burgundská, vdova po Jindřichu III. a regentka v letech 1261-67, nebo její snacha Markéta Francouzská, regentka jejího manžela Jana, vévody z Brabantu, když se v roce 1270 vydal na křížovou výpravu. V roce 1983 však Leonard Boyle argumentoval, že se z několika důvodů nemůže jednat ani o jednu z vévodkyň z Brabantu: že přát dámě dlouhou vládu, jak to dělá na konci, by pro regentku nebylo vhodné; že dáma je jasně oslovována jako vládkyně sama o sobě, nikoli jako regentka. Důrazně argumentuje, že jediným pravděpodobným adresátem v Tomášově době je Markéta Flanderská, a uvádí její vazby na dominikány, skutečnost, že se Tomáš zúčastnil kapituly ve Valenciennes, kterou Markéta hostila, důkazy o 15 rukopisech, většinou z doby kolem roku 1300, poznámku Ptolemaia z Luccy, který Tomáše dobře znal, která identifikuje incipit dopisu jako adresovaný „ad comitissam Flandrie“, a odpovědi na podobné otázky františkána adresované „ad comitissam Flandriae“. [Leonard E. Boyle, „Thomas Aquinas and the Duchess of Brabant,“ PMR 8 (1983), 25-35.]