List od sv.Tomáša Akvinského vojvodkyni z Brabantu ohľadom židov, úžery a vládcov
Odosielateľ: sv.Tomáš Akvinský
Adresát: Margaréta Konštantínopolská, grófka Flámska
Váženej dáme atď., brat Tomáš Akvinský z rádu bratov kazateľov, pozdrav atď.
Dostal som listy vašej Excelencie, z ktorých som plne pochopil vašu zbožnú starostlivosť o riadenie Vašich poddaných a oddanú lásku, ktorú prechovávate k bratom nášho rádu, vzdávajúc vďaku Bohu, ktorý vo Vašom srdci vniesol zárodky takých veľkých cností. Napriek tomu, keďže ste ma v týchto listoch žiadali, aby som vám odpovedal na určité články, bolo to pre mňa určite ťažké nielen kvôli mojim povinnostiam, ktoré si vyžadujú prednáškovú povinnosť ale aj preto, že som sa domnieval, že v týchto veciach budete potrebovať radu iných, ktorí sú v týchto záležitostiach skúsenejší. Keďže som však považoval za nevhodné, aby som bol pri vašej starostlivosti považovaný za nedbanlivého pomocníka, alebo aby som sa javil ako nevďačný za (vašu) lásku, postaral som sa o to, aby som vám bez ujmy na lepšom úsudku odpovedal ohľadom predložených článkov. Preto sa vaša Excelencia najprv pýtala, či máte kedykoľvek povolené a za akým účelom vyberať [dane] od židov. Na túto položenú otázku možno teda jednoznačne odpovedať, že hoci, ako hovoria zákony, židia boli za svoj zločin zaslúžene odsúdení na večné otroctvo, a preto im môžu páni pôdy skonfiškovať majetok, akoby bol ich, napriek tomu pri dodržaní tejto kontroly, aby im v žiadnom prípade neboli odopreté zdroje potrebné na život; napriek tomu, pretože je potrebné, aby sme „kráčali úctivo aj voči tým, ktorí sú vonku“ [1Sol 4,12], „aby sa nerúhalo meno Pánovo“ [1Tim 6,1] a apoštol svojím príkladom varuje veriacich, aby „boli bez pohoršenia voči židom, pohanom a Božej cirkvi“ [1Kor 10,32]; zdá sa, že by sa to malo dodržiavať, ako určujú zákony, že by sa od nich nemalo vymáhať nútené poddanstvo, ktoré predtým neboli zvyknutí robiť, pretože veci, ktoré sú nezvyčajné, vo všeobecnosti viac trápia mysle. Podľa princípu tohto druhu kontroly teda môžete vykonávať vymáhanie voči židom podľa zvyku vašich predchodcov, ak tomu nič nestojí v ceste. Zdá sa totiž, nakoľko som mohol usúdiť z vecí, na ktoré sa následne pýtate, že vaša neistota závisí skôr od toho, že židia vo vašej krajine zrejme nemajú nič okrem toho, čo nadobudnú úžerníckou skazenosťou; Z toho sa následne pýtate, či nie je dovolené od nich hocičo vymáhať, lebo (tomu), komu boli takto veci zhabané, by mali byť vrátené. Preto sa zdá, že na túto otázku treba odpovedať, že keďže židia si nemôžu zákonne ponechať veci, ktoré si vynútili od iných úžerou, vyplýva z toho aj to, že ak od nich tieto veci dostanete, nemôžete si ich zákonne ponechať, pokiaľ to neboli také veci, ktoré si doteraz vynútili od vás alebo od vašich predkov. Ak však majú veci, ktoré si vynútili od iných, mali by ste vrátiť tieto vynútené veci tým, ktorým sú (židia) sami povinní ich vrátiť; z toho vyplýva, že ak sa odhalia určité osoby, od ktorých vynútili úrok, mal by im byť vrátený. Inak by sa mali (t. j. finančné prostriedky) vynakladať na zbožné účely podľa rady diecézneho biskupa a iných čestných ľudí alebo dokonca na spoločný úžitok pôdy, ak si to vyžaduje nutnosť alebo si to vyžaduje užitočnosť: ani by nebolo zakázané, keby ste takéto veci vynucovali od židov ako novú prax, pri zachovaní zvyku vašich predchodcov, (a) s týmto úmyslom, aby sa vynakladali na zbožné účely. Po druhé, okrem toho ste sa pýtali, či ak žid zhrešil, či by mal byť potrestaný finančnou pokutou, keďže nemá nič okrem úroku/úžery. Na túto otázku sa zdá, že by sa malo odpovedať podľa vyššie uvedeného, pretože je užitočné, aby bol potrestaný finančnou pokutou, aby nezískal prospech zo svojej neprávosti; ďalej sa mi zdá, že žid alebo akýkoľvek iný úžerník by mal byť potrestaný väčšou finančnou pokutou ako niekto iný v podobnom prípade, pokiaľ je známe, že peniaze, ktoré sú vzaté, mu patria menej. K finančnému trestu možno pridať aj ďalší trest, aby sa nezdalo, že je to postačujúci trest, že sa mu vyvlastnia peniaze dlhované iným; napriek tomu peniaze zabavené úžerníkom v mene trestu si nemožno ponechať, ale musia byť vyplatené na vyššie uvedené účely, ak nemajú nič iné ako úroky/úžeru. Ak sa však povie, že z toho vládcovia krajín utrpeli ujmu, mali by si túto stratu pripísať sami, pretože vyplýva z ich vlastnej nedbanlivosti; bolo by totiž lepšie, keby prinútili židov pracovať na získaní vlastnej obživy, a ako to robia v niektorých častiach Talianska, než že žijúc v záhaľke sa môžu obohatiť iba úžerou, a tak môžu byť ich páni ukrátení o svoje príjmy. Vládcovia teda môžu byť ukrátení o svoje príjmy aj ich kriminalitou, ak dovolia svojim poddaným zisky z lúpeže alebo krádeže: boli by totiž povinní vrátiť čokoľvek, čo by od nich mohli požadovať. Po tretie, na otázku, či je zákonné prijať peniaze alebo iný dar bezplatne, ak niekto poskytne peniaze alebo iný dar bezplatne. Na to sa zdá, že by sa malo odpovedať, že je zákonné prijať; a je užitočné, aby sa takto prijaté peniaze vrátili tým, ktorým sa dlhujú, alebo aby sa rozdelili inak, ako bolo uvedené vyššie, ak nemajú nič iné ako úroky/úžeru. Po štvrté sa pýtate, ak ste od žida dostali viac, ako si môžu nárokovať kresťania, čo sa má urobiť so zvyškom. Odpoveď na túto otázku je zrejmá z vyššie uvedeného. Pretože kresťania si nenárokujú od žida to, čo je nadmerné, môže sa to stať dvoma spôsobmi: po prvé, že žid náhodou vlastnil niečo nad rámec úžerníckeho zisku, a v takom prípade si to môžete ponechať, napriek tomu s dodržaním vyššie uvedenej miery; a zdá sa, že to isté by sa malo povedať, ak tým, od ktorých vymohli úrok, im následne darovali [dar] z dobrej vôle, ak sa prejavia pripravenosťou úrok vrátiť. Iným spôsobom sa môže stať, že tí, od ktorých dostali, boli od vás odobratí, buď smrťou, alebo pobytom v iných krajinách, potom by to mali vrátiť; ale keďže ľudia, ktorým sú povinní to vrátiť, nie sú zrejmí, treba postupovať podľa vyššie uvedeného spôsobu. To, čo sa hovorí o židoch, by sa malo chápať rovnako aj o tých z Cahors alebo iných, ktorí zotrvávajú v úžerníckej skazenosti. Po piate, pýtate sa na svojich správcov a úradníkov, či vám je dovolené predávať im úrady alebo prijímať od nich odplatu, kým si v určených úradoch nezarobia toľko pre seba. Zdá sa, že na to by sa malo odpovedať tak, že otázka sa zdá obsahovať dve ťažkosti, z ktorých prvá sa týka predaja úradov. V súvislosti s tým sa mi zdá, že by sme mali zvážiť to, čo hovorí apoštol, že „mnohé veci, ktoré sú dovolené, nie sú užitočné“ [1 Kor 6,12]; keďže však svojim správcom a úradníkom nezverujete nič okrem moci svetského úradu, nevidím dôvod, prečo by vám nemalo byť dovolené predávať úrady tohto druhu, pokiaľ sa dá predpokladať, že tí, ktorým sa takéto veci predávajú, sú schopní na vykonávanie povinností tohto druhu a úrad by sa nemal predávať za takú vysokú cenu, že si z neho nemôžu zarobiť bez útlaku svojich poddaných. Napriek tomu sa takýto predaj vôbec nezdá byť užitočný. Po prvé preto, že sa určite často stáva, že tí, ktorí by mohli byť vhodnejší na vykonávanie povinností tohto druhu, sú chudobní, takže si úrad nemôžu kúpiť; a aj keď sú bohatí, tí, ktorí sú lepší, sa o úrady tohto druhu nesnažia, ani nie sú chamtiví po zisku, ktorý sa z úradu získa. Z toho vyplýva, že tí, ktorí sa ujímajú úradov vo vašej krajine, sú väčšinou horší, ctižiadostiví a milujú peniaze; a je pravdepodobné, že budú utláčať samotných poddaných, a tak nebudú verne spravovať váš majetok. Z toho sa javí užitočnejšie, aby ste si na úrady vybrali dobrých a vhodných ľudí, ktorých, aj keď nie sú ochotní, donútite, aby sa týchto vecí ujali, ak to bude potrebné; pretože ich dobrotou a usilovnosťou získate vy a vaši poddaní viac, ako by ste mohli získať spomínaným predajom úradov. A jeho príbuzný dal Mojžišovi túto radu: „Vyhľadaj,“ hovorí, „z celého ľudu mužov, ktorí sú múdri a boja sa Boha, v ktorých je pravda a ktorí nenávidia lakomstvo; a ustanov z nich vládcov tisícok, stoviek, päťdesiatich a desiatich, ktorí budú súdiť ľud v každom čase“ [Ex 18,21-22]. Druhá pochybnosť týkajúca sa tohto článku sa však môže týkať pôžičiek. O tomto by sme mali povedať, že ak k tejto dohode poskytnú zálohu, aby získali úrad, dohoda je nepochybne úžernícka, pretože prijímajú moc úradu za zálohu; preto, keď boli takto veci dané, existuje príležitosť na hriech v tomto a aj oni sami sú povinní vzdať sa úradu získaného týmto spôsobom. Ak však dáte úrad slobodne a následne od nich dostanete pôžičku, ktorú môžu vyberať zo svojho úradu, môže sa to stať bez akéhokoľvek hriechu. Po šieste, pýtali ste sa, či máte dovolené vyberať dane alebo finančné prostriedky od svojich kresťanských poddaných. Pritom by ste mali zvážiť, že vládcovia krajín sú ustanovení Bohom určite nie na to, aby hľadali svoj vlastný zisk, ale aby sa starali o spoločný prospech ľudu. Lebo na pokarhanie niektorých vládcov sa v Ezechielovi píše: „Jej kniežatá v jej strede sú ako vlci, ktorí chytajú korisť, aby prelievali krv a ničili duše a naháňajú sa za chamtivým ziskom“ [Ezech. 22:27].
A inde ten istý prorok hovorí: „Beda pastierom Izraela, ktorí pásli samých seba! Nemali by stáda pásť pastieri? Mlieko ste jedli a vlnou ste sa obliekali, tučné ste zabíjali, ale moje stádo ste nepásili“ [Ezech. 34:2-3]. A preto boli pre vládcov krajín stanovené príjmy, aby sa z nich mohli živiť a zdržať sa drancovania poddaných; z čoho v tom istom prorokovi s Pánom, ktorý to prikazuje, sa hovorí: „Knieža bude vlastniť Izrael a kniežatá už nebudú drancovať môj ľud“ [Ezech. 45:8]. Niekedy sa však stáva, že vládcovia nemajú dostatočné príjmy na správu pôdy a ostatných vecí, ktoré musia vládcovia primerane platiť; a v takejto situácii je spravodlivé, aby poddaní prispievali, z čoho sa dá získať ich spoločný úžitok. A tak je to, že v niektorých krajinách zo starodávneho zvyku páni ukladajú svojim poddaným dane, ktoré, ak nie sú nadmerné, možno vymáhať bez hriechu. Podľa apoštola nikto neslúži ako vojak na vlastné náklady [1 Kor 9,7]; preto vládca, ktorý slúži pre spoločný prospech, musí tiež žiť zo spoločného (majetku) a starať sa o záležitosti komunity, buď z pridelených príjmov, alebo ak takéto veci chýbajú alebo nebudú stačiť z toho, čo sa vyberá od jednotlivcov. A dôvod sa zdá byť podobný, ak sa opäť objaví nejaké nešťastie, pri ktorom je potrebné veľa vynaložiť na spoločný prospech alebo na zachovanie čestného postavenia vládcu, na čo nestačia jeho vlastné príjmy alebo zvyčajné poplatky: predpokladajme, že nepriatelia napadnú krajinu alebo nastane iná podobná núdzová situácia; potom môžu vládcovia krajín zákonne vymáhať čokoľvek, dokonca aj nad rámec bežných poplatkov, pre spoločný prospech. Ak však chcú vymáhať nad rámec toho, čo si stanovili len z túžby po vlastníctve alebo z dôvodu nadmerných a neprimeraných výdavkov, nie je im to vôbec dovolené. Ján Krstiteľ teda povedal vojakom, ktorí k nemu prišli: „Nikoho nebite, neohovárajte a buďte spokojní so svojou mzdou“ [Lukáš 3:14]: lebo príjmy vládcov sú ako platy, s ktorými by mali byť spokojní, aby nevymáhali viac, iba ak z vyššie uvedeného dôvodu, pre spoločné dobro. Po siedme ste sa pýtali, že ak vaši úradníci bez zákonného poriadku vymáhajú od poddaných niečo, čo sa vám dostane do rúk alebo náhodou nie, čo by ste s tým mali robiť. Odpoveď na túto otázku je jasná, pretože ak sa to dostane do vašich rúk, mali by ste to vrátiť, buď konkrétnym ľuďom, ak môžete, alebo to rozdeliť na zbožné účely alebo pre spoločné dobro, ak nebudete môcť nájsť konkrétnych ľudí. Ale ak sa to do vašich rúk nedostane, musíte svojich úradníkov prinútiť k podobnej náhrade, aj keď nebudete mať žiadnych konkrétnych ľudí, od ktorých si to vymáhali, nemali by mať zisk zo svojej nespravodlivosti; Naopak, mali by ste ich za to prísnejšie potrestať, aby sa ostatní v budúcnosti zdržali podobných vecí, pretože, ako hovorí Šalamún: „Blázon bude múdrejší, keď bude zlý bičovaný“ [Prísl 19,25]. Nakoniec sa pýtate, či je dobré, aby boli židia v celej vašej provincii nútení nosiť znak odlišný od kresťanov. Odpoveď na túto otázku je jasná, pretože podľa nariadenia všeobecného koncilu (1) sa židia oboch pohlaví v každej provincii kresťanov a vo všetkých dobách v akomkoľvek oblečení musia odlišovať od ostatných ľudí. Toto dokonca nariaďujú vo svojom zákone, aby si robili strapce na rohy plášťov, podľa ktorých ich ostatní odlíšia. Toto sú veci, slávna a nábožná pani, ktoré sa v súčasnosti objavujú vo vašich otázkach a vyžadujú si odpoveď, o ktorých vám nevnucujem svoj úsudok; naopak, viac by som chcel naliehať na úsudok tých, ktorí sú skúsenejší. Nech má Vaša výsosť moc na veľmi dlhé veky.
1) štvrtý lateránsky koncil
A letter from Thomas Aquinas (1270-72) — Epistolae