Maronitskí katolíci - Eucharistická adorácia
600 rokov predtým, ako existoval Islam, sa kresťania klaňali v modlitbe.
Tu vidíme kresťanských mníchov modliť sa:
Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym. Kristus vstal zmŕtvych!
Starí kňazi sa veru takto klaňali. Dnes sú vyučovaní v seminári, že stačí pokľaknúť na jedno koleno. Ani nevedia, že za klaňanie sa na oboch kolenách boli do 2. VK odpustky. U grékokatolíkov je to popísané v starších knižkách ako gesto pokánia, napr. 150x Pane Ježišu Kriste, Synu Boží zmiluj sa nado mnou" pri každej jednej invokácii s poklonou, aká je na videu.
V dnešnej dobe treba chodiť ku kňazom, ktorí nie sú iritovaní pokľaknutím. Tiež sú na rôznej duchovnej "výške".
Nielen to, oni su urcite v tomto zmysle instruovani, najmä pocas kovidu to zacalo, zrazu branili poklaknutiu aj na spovedi a potom aj pri prijimani. Rovnako sa dialo v rôznych farnostiach a teraz sa to znacne rozsirilo...
Ale sú aj opačné prípady. Kňaz, ktorí na začiatku covidu v kázni povedal, že kto nebude prijímať na ruku, hreší, teraz sa snaží dávať sv. prijímanie len do úst. A sú aj vyhodení kňazi, ktorí odmietli podávať na ruku.
Hrozna skusenost: Knaz ma pri sv. prijimani okrikol, aby som vstala, hovorim: klacim pred Kristom. Vstante! Nevstala som, tak sa otocil, odisiel - odmietol mi dat sv. prijimanie. Vedla knaz bez problemov podal eucharistiu klaciacej zene.
Iny knaz mi dohovaral, ze sa poklaknutim pred prijimanim predvadzam, aby som si to rozmyslela, ze je to zbytocne a ze niektori knazi sa za to môzu na mna hnevat...
Oni - knazi by nas mali viest k pravej ucte k Bohu a nie zakazovat prejav ucty!!!
Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa NA MENO JEŽIŠ ZOHLO KAŽDÉ KOLENO v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
ještě pořád je to mnohé nepřešlo ..? třeba si najít svého kněze. Sv.Terezie z Avily se za to, aby měla svého duchovního průvodce modlila 20let.. A pravila, když jej našla, že každá duše by rychle postupovala na duchovní cestě, kdyby dobrého vůdce pro svou duši poznala a měla.
Ano, snazim sa chodit na latinsku tridentsku omsu, kde je klakatko a prijimanie do ust samozrejmostou, nehovoriac o krasnej tradicnej omsi.
Niekedy to vsak nevyjde, a to sa potom nestacim cudovat, aky "pokrok" sa deje v Novus ordo...
ANO, PÁR LET TO ČLOVĚK VYDRŽÍ, V DOBRÉ VŮLI, ale pak zjistí, že už mu půjde lépe meditace Tibetských mnichů, než, aby ohnul rezivé koleno , nebo. Nebo, že radši už zůstane ležet.