Maria Valtorta 637.

637. Rozlúčka s matkou pred vystúpením k Otcovi. Všetko máme skrze Máriu
22. február 1944
1 Stále vidím izbu, v ktorej býva Mária. Znaky po umučení už nevidno. Panna sedí a číta. Zaiste sväté knihy, lebo v tom zvitku, ktorý drží v rukách, určite nie je nič iné. Už nie je strýznená. Jej tvár je však vážnejšia než pred umučením, zrelšia. No už nemá ten tragický výraz. Teraz je majestátny, ale pokojný.
Zdá sa, že je ráno, lebo slnko prenikajúce do tichej miestnosti cez otvorené okno už jasne svieti, no vidno, že záhrada obklopená vysokými múrmi je ešte úplne svieža od rosy.
2 Vchádza Ježiš. Má ešte svoj nádherný odev, ktorý mal v ráno vzkriesenia. Z tváre mu sála jas a jeho rany sú sťa malé slnká.
Mária si s úsmevom pokľakne, potom sa postaví a pobozká mu pravú ruku. Ježiš si ju pritisne k srdcu a pobozká ju na čelo, usmieva sa a prosí o bozk, ktorý mu Mária opätuje na čelo.
„Mamka! Čas môjho pobytu na zemi sa skončil. Vystúpim k Otcovi. Prišiel som sa s tebou osobitne …Více