Prorocké varovanie od biskupa Stricklanda Riešenie obáv týkajúcich sa vyhlásení o konkláve Body, ktoré John Paul Meenan uviedol v Catholic Insight v článku "Caveat LifeSite: Hoci biskupi alebo teológovia môžu mať názory na legitimitu pápeža, je pravda, že nie je ich úlohou definitívne ju určiť. Cirkev ako celok - najmä kolégium kardinálov a biskupi v spoločenstve s pápežom - by mali byť tou správnou autoritou, ktorá by takéto záležitosti posudzovala. Avšak svojím súhlasom so spomínaným článkom a vyjadreniami, ktoré som urobil, len opakujem tradičné katolícke učenie, že heretik nemôže byť platným pápežom, čo je stanovisko, o ktorom teológovia diskutujú už celé stáročia. Skôr ako schizmatikom som v skutočnosti obhajcom viery a plním si svoju povinnosť nástupcu apoštolov. Svätý Tomáš Akvinský napísal: „Treba však poznamenať, že ak by bola ohrozená viera, poddaný by mal svojho preláta pokarhať aj verejne“ (Summa Theologica, II-II, q. 33, a. 4, ad 2). Podobne aj svätý Róbert Bellarmín, doktor Cirkvi, učil, že „zjavný heretik je automaticky zosadený zo všetkých cirkevných úradov vrátane pápežského“. Toto nie sú nové myšlienky, ale súčasť teologickej tradície Cirkvi. Vzhľadom na vážnu krízu v Cirkvi, v ktorej sa teraz nachádzame, by som sa pána Meenana rád opýtal, v akom momente by sa podľa neho biskupi mali ozvať - či až po tom, čo sa ocitneme v situácii, o ktorej hovoril arcibiskup Fulton Sheen, keď povedal, že vznikne proticirkev, „ktorá bude opicou Cirkvi“ so „všetkými znakmi a charakteristikami Cirkvi, ale v opačnom garde a vyprázdnená od jej božského obsahu“? Mlčanie tvárou v tvár vážnemu omylu je hriechom. Pápež svätý Felix III. povedal: „Nebrániť omylu znamená schvaľovať ho a nebrániť pravdu znamená potláčať ju.“ A svätá Katarína Sienská, doktorka Cirkvi, slávne nabádala pápeža Gregora XI. k odvahe: "Kričte stotisíc jazykmi! Vidím, že svet je už prehnitý kvôli mlčaniu." Vzhľadom na povahu dnešnej krízy majú biskupi vážnu povinnosť varovať veriacich. Mnohí katolíci sú zmätení, pohoršení a uvedení na scestie. Biskup, ktorý prehovorí, dokonca aj s osobným rizikom, nie je schizmatik - ale robí to, čo pred ním robili nespočetní svätí a cirkevní otcovia. Skutočné nebezpečenstvo predstavujú biskupi, ktorí mlčia, zatiaľ čo duše sa strácajú. Už roky väčšina biskupov a kardinálov úplne mlčí, keď sa na depozit viery znova a znova útočí a v mnohých prípadoch sa úplne odsúva nabok. Toto pápežstvo dalo jasne najavo, že sa vyžaduje mlčanie a že nie sú dovolené žiadne otázky, a ak sa aj položia, v skutočnosti sa na ne neodpovie - aspoň nie definitívne. Ako príklad uvádzam odpovede pápeža Františka na dva súbory dubií, ktoré dostal od kardinálov. Prvé dubium z roku 2016 týkajúce sa Amoris laetitia sa pýtalo, či Amoris laetitia umožňuje sväté prijímanie pre rozvedených a znovu zosobášených katolíkov bez anulovania manželstva. Pápež František na toto dubium nedal žiadnu priamu odpoveď, hoci jeho mlčanie niektorí vnímali ako implicitnú odpoveď. Druhé dubium v roku 2023 sa týkalo doktrinálnej jasnosti vo viacerých témach vrátane možnosti požehnania zväzkov osôb rovnakého pohlavia, otázky, či sa Božie zjavenie môže časom meniť a či synoda môže meniť cirkevnú náuku. Pápež František odpovedal, ale nie v tradičnom formáte „áno“ alebo „nie“ - ale skôr otvoreným spôsobom, ktorý akoby sa vyhýbal jasným doktrinálnym potvrdeniam. A to sa v tomto pontifikáte skutočne stalo normou. Zdá sa, že mlčanie nie je len odpoveďou tohto pápežstva, ale aj odpoveďou, ktorá sa vyžaduje od každého kňaza, biskupa a kardinála, ktorý by sa snažil jasne a charitatívne brániť depozit viery, keď sa z Ríma objavia nejasnosti. Ak sa toto napomenutie mlčať nebude rešpektovať, potom je vlastne moje vlastné odvolanie z funkcie biskupa Tyleru dobrým príkladom toho, čo sa stane - často bez udania dôvodu. Musíme však uznať, že pravda sa nemôže meniť a depozit viery je Pravda. Útok na depozit viery je útokom na samotného Krista - toho, ktorý je vtelenou Pravdou. A tak Depozit viery musí byť bránený za každú cenu, bez ohľadu na to, odkiaľ – alebo od koho – útoky pochádzajú.. „Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: “Vyznávajte pravdu: Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto si chce zachrániť život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho." (Matúš 16, 24-25). Zdá sa, že sa nachádzame v čase, keď sa vyžaduje mlčanie, a je to skutočne mlčanie, ktoré ohrozuje Cirkev. V priebehu dejín svätci, teológovia a dokonca aj cirkevné dokumenty varovali pred falošnou opatrnosťou - mlčaním, keď treba brániť pravdu. Myšlienka, že by pápežstvo - alebo akékoľvek vedenie Cirkvi - požadovalo mlčanie od tých, ktorí sa snažia brániť večné pravdy viery, je znepokojujúca, najmä keď ide o doktrinálne alebo morálne otázky. Keď je prítomná kríza, mlčanie nie je neutralita - často umožňuje práve tie chyby, ktoré ohrozujú vieru. Keď sa biskupi boja brániť doktrínu, ako sa to stalo za tohoto pápežstva, pravda už nie je chránená. Z historického hľadiska Cirkev vždy diskutovala o teologických otázkach - niekedy aj ostro -, ale zdá sa, že toto pápežstvo požaduje mlčanie a podriadenie sa bez diskusie, čo je v rozpore s cirkevnou tradíciou rozumného diskurzu. Svätý Pavol konfrontoval svätého Petra, keď Petrovo konanie spôsobilo zmätok (porov. Gal 2, 11 - 14). A kánonické právo uvádza, že veriaci, vrátane biskupov, „majú právo a niekedy dokonca povinnosť prejaviť posvätným pastierom svoj názor na veci, ktoré sa týkajú dobra Cirkvi“. (Kán. 212.3). Preto ak sa biskup domnieva, že Cirkev čelí vážnej kríze - napríklad možnosti heretického pápeža alebo zmanipulovaného konkláve -, potom je podľa mňa mlčanie skôr nedbanlivosťou než poslušnosťou. V skutočnosti tvrdím, že mlčanie viedlo: - k rozšíreniu doktrinálnej nejednoznačnosti v otázkach, ako je Eucharistia, manželstvo a ľudská sexualita. - Nárast liturgickej laxnosti medzi duchovnými a laikmi. - Oslabenie katolíckej identity, keďže niektoré učenia sa v mene ekumenizmu alebo synodality oslabujú. Hoci by biskupi mali za normálnych okolností pracovať v rámci hierarchickej štruktúry, sú chvíle, keď je potrebné verejné varovanie. Obava z neplatnej voľby je teologickou diskusiou, o ktorej sa diskutuje už stáročia. Hoci Cirkev uznáva, že pápež musí byť katolík a nie heretik, súhlasím s tým, že proces riešenia takejto situácie nie je ponechaný na súkromné posúdenie. Považujem však za dôležité uvedomiť si, že sa teraz nachádzame v období, ktoré nemá obdobu, a preto je potrebné upozorniť na nebezpečenstvo v Cirkvi. Podpísaním článku o budúcom konkláve a uvedením argumentu, že ak bude zvolený heretický kandidát, voľby by mohli byť neplatné, som konštatoval, že by sme mohli čeliť núdzovej situácii v Cirkvi, a verejne som sa vyjadril k tomu, čo by sa podľa môjho názoru mohlo v tejto situácii potenciálne stať. V odpovedi na obavy pána Meenana by som rád uviedol, že moje vyjadrenia nemajú priamy kanonický dôsledok, pretože som formálne neodmietol uznať pápeža zvoleného v budúcom konkláve a že spochybňovanie legitimity pápeža je niečo iné ako odmietnutie podriadiť sa platne zvolenému pápežovi. Cirkev vždy uznávala, že ak chceme dospieť k hlbšiemu a dôkladnejšiemu pochopeniu teologických a doktrinálnych otázok (napr. ekumenické koncily, spisy svätých atď.), musíme mať slobodu otvorene diskutovať o veciach - aj o tých ťažkých. Považoval som za dôležité vyjadriť tieto pripomienky, pretože cítim morálnu povinnosť upozorniť na obavy pred nasledujúcim konkláve, aby kardináli mohli tieto otázky zvážiť a riešiť ich s vážnosťou a serióznosťou, ktorá prislúcha takýmto dôležitým záležitostiam. Mojím zámerom nebolo a nie je vyhlásiť sa za konečného sudcu legitimity budúceho pápeža, ale skôr zabezpečiť: - Kardinálom pripomenúť ich vážnu zodpovednosť - Konkláve nie je len politický proces, ale posvätná povinnosť zvoliť pápeža, ktorý bude verne strážiť a odovzdávať katolícku vieru. Vyjadrením som dúfal, že kardinálov podnietim k zamysleniu nad ich povinnosťou zvoliť niekoho, kto je skutočne katolícky vo viere aj v praxi. - Varovanie pred možnými problémami pri voľbe - Keďže existujú oprávnené obavy z heretických kandidátov a/alebo z nátlaku vonkajších vplyvov, považoval som za potrebné upozorniť na túto otázku skôr, než sa akákoľvek voľba uskutoční. Niektoré historické príklady ukazujú, že k sporným voľbám pápeža dochádzalo v dejinách a Cirkev sa už predtým musela vyrovnať s výzvami týkajúcimi sa legitimity (napr. západná schizma). - Na adresu toho, čoho sa obávam, že bude medzi veriacimi vyvolávať zmätok - Ak by bol pápež zvolený za pochybných okolností, mohlo by to spôsobiť veľké rozdelenie a škandál v Cirkvi. Tým, že teraz upozorním na obavy, dúfam, že ak sa niečo pochybné naozaj stane, Cirkev bude lepšie pripravená to riešiť, a nie / potom/ reagovať v krízovom stave. Nie je to akt schizmy, ale výzva k rozlišovaniu - nekonám v rozpore s pápežom, ani neodmietam pápežskú autoritu; len vydávam varovanie. Nenárokujem si osobnú autoritu vyhlásiť pápeža za neplatného, a preto nevystupujem mimo cirkevného učenia, ale skôr vyjadrujem teologickú obavu. tvrdením, že ak by nasledujúce konkláve zvolilo pápeža, ktorý by bol heretik alebo by nebol skutočne katolícky, nebol by platným pápežom, som predložil argument, ktorý má korene v dlhodobom katolíckom učení, že zjavný heretik nemôže zastávať cirkevný úrad vrátane pápežského - čo je postoj potvrdený teológmi a svätcami, ako bol svätý Robert Bellarmín. Cítil som a naďalej cítim, že musím prehovoriť, keďže mnohí moji kolegovia biskupi dnes mlčia tvárou v tvár doktrinálnemu zmätku a morálnej skazenosti v Cirkvi. Mlčanie umožňuje nekontrolované šírenie omylov, ktoré škodia veriacim. Svätci ako svätý Tomáš Akvinský, svätá Katarína Sienská a pápež svätý Felix III. varovali, že nevystupovať proti omylom sa rovná ich schvaľovaniu. Tým, že sa ozývam, si plním svoju povinnosť pastiera brániť pravdu, chrániť duše a vyzývať Cirkev k hlbšej vernosti v Kristovi - čo je v dnešnej dobe veľmi potrebné. Dúfal som, že svojimi výrokmi apelujem na povinnosť všetkých biskupov a kardinálov ako nástupcov apoštolov a pripomeniem im, že mlčanie tvárou v tvár vážnemu omylu je zradou ich úradu a nebezpečenstvom pre duše. Preto by som sa na nich chcel ešte raz obrátiť s prosbou: Vaše excelencie, kde sú vaše hlasy? Cirkev je v kríze! Duše sú zvádzané na scestie doktrinálnym zmätkom, morálnou skazou a otvoreným ignorovaním posvätnej Tradície. Ako nástupcovia apoštolov ste dostali posvätnú povinnosť strážiť depozit viery a pásť veriacich. Príliš veľa z vás však mlčí, zatiaľ čo vlci pustošia stádo. Rád by som vám pripomenul slová pápeža svätého Felixa III: "Nebrániť sa omylom znamená schvaľovať ich. Nebrániť pravdu znamená potláčať ju." Veriaci od vás očakávajú jasnosť, odvahu a hlas Dobrého pastiera. Ozvete sa, alebo budete mlčať, keď Cirkev trpí? Vaše mlčanie nebude zabudnuté - ale ani vaša odvaha, ak sa rozhodnete postaviť za Krista a jeho pravdu. Nebojte sa straty ľudského uznania, pretože jedného dňa budeme stáť pred Božím súdom. Vyberte si teraz, komu budete slúžiť. Biskup Joseph E. Strickland Emeritný biskup