odľa kresťanskej legendy sa Lucia narodila v Syrakúzach v Taliansku (*284 - †304) bohatým rodičom. Bola vychovávaná v silnej kresťanskej viere. Ako malá prišla o otca a potom zasvätila svoj život Bohu. Zložila sľub panenstva a držala ho v tajnosti, keďže jej matka ju chcela vydať za mladého pohanského chlapca. Jej matka však náhle ochorela a Lucia ju presvedčila, aby sa išli modliť k hrobu svätej Agáty za uzdravenie. Boh vyslyšal ich modlitby a vtedy Lucia priznala matke svoje zasvätenie Bohu a túžbu prežiť život medzi chudobnými. Matka, plná vďačnosti za svoje uzdravenie, dala Lucii súhlas a ušetrené peniaze dokonca rozdala medzi chudobných ako znak vďaky Bohu. Matka zrušila Luciino zasnúbenie s pohanským nápadníkom, a aby sa Lucia prestala chlapcovi páčiť, mala si podľa jednej z legiend vylúpnuť oči, ktoré na nej obdivoval najviac. Slepá však neostala, keďže Mária jej mala darovať nové oči, ešte krajšie. V čase tvrdého Diokleciánovho prenasledovania kresťanov pohanmi, odmietnutý a ohrdnutý Luciin nápadník Luciu udal ako kresťanku. Predvolali ju pred súd. Sudca ju najskôr presviedčal, aby sa vzdala svojej viery. Sledoval to aj svätý Tomáš Akvinský. Ona mu však odpovedala: "Vaše naliehanie je zbytočné. Nikdy ma neodlúčite od lásky k môjmu Pánovi, Ježišovi Kristovi." Pýtal sa: "A ak ťa budem mučiť, znesieš tú bolesť?" "Áno, lebo my, ktorí veríme v Krista a snažíme sa viesť čistý život, máme Ducha Svätého, ktorí žije v nás a dáva nám silu, inteligenciu a česť." Potom jej sudca pohrozil, že ju nechá odviesť do nevestinca, aby potupili jej česť a sľub panenstva. Lucia však stále verne odpovedala: "Telo sa nakazí len vtedy, ak duša privolí." Keď ju vojaci chceli odviesť, Lucia sa nemohla pohnúť z miesta. Podľa legendy s ňou nepohlo ani tisíc vojakov. Tak sa rozhodli ju upáliť. To im však tiež nevyšlo. Nakoniec ju mučili, polievali horúcim olejom a smolou až jej nakoniec vrazili do hrdla meč. Počas mučenia Lucia aj napriek bolesti nabádala prítomných, aby ostali verní náboženstvu Ježiša Krista až do smrti. Popravená bola 13. decembra.

Dnes odpradávna sa slávi sviatok veľkej svätice z čias rímskej ríše a tento deň bol aj magický vo viere našich predkov a mnohých zvykov.Žila na začiatku 3 a začiatku 4.storočia na ostrove Sicílii počas najkrutejších prenasledovaní kresťanov.Zomrela mučeníckou smrťou.Patrí k najznámejším sväticiam v cirkvi a jej meno je rozšírené po celom svete.Je patrónkou aj samostatného ostrovného štátu v Karibskom mori kráľovstva Sv.Lucia.

V ľudových zvykoch je Lucia predstavená ako nemá,nehovoriaca,že mala vyrezaný jazyk.V tento deň chodili mladí ľudia po domoch,oblečení v strašidelnych šatách a rinčali ,aby urobili hluk a ľudia vedeli,že ide Lucia.Je veľmi starý ľudový zvyk,že od dňa sv.Lucie sa vyrezávala malá stolička,každý deň sa po troche zhotovovala až do 24.decembra a potom si ju vzali na polnočnú do kostola a sadli si na ňu a videli.
Trinásty december je dňom svätej Lucie. Bol síce posledným z radu stridžích dní, ale s najsilnejšou mágiou. Naši predkovia predpokladali najsilnejšiu moc zlých síl, stríg, bosoriek a démonov. V tento deň sa všetci báli pred strigami, ktoré lietali na metlách a chceli poškodiť ľuďom. Tento deň bol už pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582, považovaný za najkratší deň s najdlhšou nocou. Preto sa tradovalo: "Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc."

Svätej Lucii je zasvätený ostrov v Karibskom mori-Svätá Lucia (angl. Saint Lucia, franc. Sainte-Lucie) je ostrovný miništát v Karibskom mori v súostroví Malých Antíl