Pravý merač pravosti,úprimnosti a čistoty viery je skutočnosť ako nesieme svoj kríž a ako sa chováme...či svoju krížovú cestu len slovne obkecáme...či ten náš kríž skutočne nesieme,alebo sme ho zahodili,či ho vezie napýtaná cudzia dodávka a či vyjdeme s krížom až na Kalváriu...kde sa nechame zlými ľuďmi aj našimi vlastnými hriechmi a neresťami ukrižovať...Je ľahké byť kresťan...keď som mladý,zdravý,mám čo jesť a strechu nad hlavou,auto,luxus dom a aspoň falošných priateľov...ako keď som už starý,odkopnutý,chorý,biedny odkázaný na milosť iných...či pomalé milosrdné zabíjanie v nemocnici na ODCH alebo v kúte starobinca...Nechvaľ deň pred večerom...aj Peter zradil,Tomáš neveril a Judáš zradil a obesil sa...ani to nemôžeme vylúčiť,že tak skončíme...Sv.Pavol prosil a nariekal...Pane,zober zo mňa ten kríž ,ten ostrý osteň...ktorý ma ponižuje a mučí...Stačí Ti moja milosť...Tak je to aj pre nás...