18. mája teda senát vyhlásil Napoleona za cisára Francúzska. Európa, dovtedy poznajúca rímsko - nemecké cisárstvo s puncom posvätnosti, tak bola bezprecedentne obohatená o úplne nové francúzske cisárstvo, ktoré de facto „splodila“ revolúcia. Tá revolúcia, ktorá zvrhla a vzápätí neváhala poslať na smrť katolíckeho kráľa a kráľovnú.
Ľud nové zriadenie prijal a potvrdil plebiscitom. Do Paríža bol následne pozvaný pápež Pius VII., ktorý mal Napoleona korunovať. Stredoveká prax však bola taká, že cisárov pápeži korunovali v Ríme, kde ašpirant na cisársku korunu pricestoval.
Posledným cisárom Svätej ríše rímskej, ktorý bol korunovaný priamo pápežom (Klementom VII.) bol Karol V. a to 24. februára 1530. Nebolo to však v Ríme, ale v Bologni. No i tak budúci cisár prišiel za pápežom a nie pápež za ním. Napoleon však musel byť i v tomto iný...
V slávnostný deň – 2. december 1804 – v deň korunovácie prvého francúzskeho cisára, slávna katedrála Notre - Dame v Paríži praskala vo švíkoch. Pápež pomazal nového cisára a…
A tu vstupuje do hry opäť nepodložená legenda, ktorú Ridley Scott vďačne vo svojom filme využil. V momente, kedy chcel Pius VII. prevziať cisársku korunu, aby ju mohol položiť na Napoleonovu hlavu, mu bola za sprievodu šokovaného híkania prítomných z rúk vytrhnutá a Napoleon sa ňou korunoval sám.
Režisér ešte pridal Napoleonov sprievodný prejav, ktorý zhruba znel: „Francúzsku korunu som našiel v stoke, vytiahol svojím mečom, očistil a kladiem si ju na hlavu.“
Je síce pravda, že sa Napoleon korunoval sám, no tento ceremoniál bol už vopred dohodnutý. (Mimochodom, aj ruskí cári si kládli sami korunu na hlavu, ale za iných podmienok.)
V predvečer slávnosti sa totiž Napoleon nahneval na pápeža, že ho donútil potvrdiť jeho civilný sobáš s Joséphine de Beauharnais pred tvárou Boha. Dovtedy totiž žili z hľadiska cirkevného práva v konkubináte a takýto pár nemožno korunovať ako katolíckych monarchov. Takže išlo skôr o dohodnutú ceremoniálnu „novinku“, než o náhodné doťahovanie sa o korunu a jej trhanie z rúk.
Túto skutočnosť tak trochu potvrdzuje aj Jacques - Louis David, ktorý dotyčnú korunováciu zvečnil svojou slávnou maľbou. Pápež na maľbe pokojne sedí a požehnáva nový cisársky pár. Nemá pritom na hlave ani mitru, ani tiaru.
Predovšetkým musím povedať, že som rád ako konečne niekto okomentoval tento film, pretože naozaj je plný dezinformacii. Vybral som časť z članku, ktorá je kriticka voči Napolenovi a nie len voči režiserovi, ale nie je tam spomenuté veľmi dôležitá skutočnosť a to, že Napoleon PRINUTIL papeža, aby ho korunoval za cisara.
To slovo: "prinutil" je velmi dôležité najmä pre veriacich, pretože to je vyslovene prekažka pre splnenie platnej korunovacie. Rovnako ako sviatosti manželstva alebo kňazstva sú neplatné-nulitné ak sa zistí prekážka resp. porušenie podmienok, aj spätne ...
Práve táto skutočnosť je málo zmienená v mediach, pretože dokazuje, že nie len korunovacia bola fraškou, ale aj nasledný cisarsky titul, ktorý mu pripisuju niektorí cirkevní otcovia.
Díky. Priznám sa, že neviem presne, ako to bolo s tým pápežom. Keď nájdem nejaké zdroje môžem to doplniť pod článok. V článku je to popísané tak, že sa dohodli.