439. Panna Mária informuje o splnení poslania v Tiberiade.
Aurea sa učí plniť Božiu vôľu
20. máj 1946
1 Keď sa Panna Mária vráti domov, je veľmi unavená. Je však nesmierne šťastná. Ihneď vyhľadá svojho Ježiša, ktorý ešte pri slabnúcom dennom svetle pracuje - opravuje dvierka piecky. Otvoril jej Šimon, ktorý sa po pozdrave ihneď chápavo odobral do veľkej miestnosti - dielne. Tomáša nevidím. Azda je mimo domu.
Len čo Ježiš zbadá matku, odloží nástroje a vykročí k nej, utierajúc si mastné ruky do pracovnej zástery (maže olejom pánty a zámok, aby hladko fungovali). Ich vzájomný úsmev akoby rozžiaril záhradu, v ktorej sa už stmieva.
„Pokoj tebe, mamka."
„Pokoj tebe, Synu."
„Aká si unavená! Neodpočívala si... "
Odpočívala som od svitania do západu slnka v Jozefovom dome. No keby nebolo tej horúčavy, odišla by som ihneď zvestovať ti, že Aurea je tvoja."
„Áno?!" Od radostného prekvapenia Ježišova tvár omladne. Nadobudne výraz dvadsaťročného mladíka. Toľká radosť vymení vážnosť, ktorá sa bežne zračí v jeho tvári i v pohyboch, a ešte viac sa podobá matke, vzhľadom i gestami stále takej veselej dievčine.
„Áno, Ježišu. Dosiahla som to bez akejkoľvek námahy. Dáma hneď súhlasila. Bola dojatá, keď uznala, že ona i jej priateľky sú priveľmi skazené, aby vychovávali človeka pre Boha. Bolo to také pokorné, také úprimné, pravdivé priznanie! Nie je ľahké nájsť niekoho, kto uzná bez donútenia, že sa dopúšťa chýb.
„Veru, nie je to ľahké. Mnohí v Izraeli to nevedia urobiť. Sú to pekné duše pochované pod kôrou špiny. Ale keď špina odpadne..."
„Stane sa to, synu?"
„Som si tým istý. Inštinktívne smerujú k dobru. A napokon k nemu priľnú. Čo ti povedala?"
„Och! Pár slov... Ihneď sme si porozumeli.
2
Bude však dobré, aby sem Aurea hneď prišla. Chcem jej to povedať ja, ale len ak ty tak chceš, Synu môj."
„Áno, mamka. Pošleme Šimona." A nahlas zavolá na Horlivca, ktorý hneď príde.
„Šimon, choď k Šimonovi Alfejovmu a povedz, že moja matka sa vrátila. Potom príď s dievčaťom i s Tomášom, ktorý je určite tam, aby dokončil tú prácu, o ktorú ho poprosila Salome." Šimon sa ukloní a ihneď odíde.
„Rozprávaj, mamka... O tvojej ceste... rozhovore... Ubohá mamka, aká si unavená kvôli mne!"
„Ó, nie, Ježišu! Keď si šťastný, nie som unavená..." Mária rozpráva o svojej ceste, o strachu Márie Alfejovej, o odpočinku v dome prievozníka, o stretnutí s Valériou a ukončí: „Chcela som sa s ňou stretnúť v tom čase, keďže nebesia to umožnili. Bola uvoľnená ona i ja, a Mária Kleopasova sa rýchlejšie upokojila, lebo mala hrôzu z toho, že sme samy, dve ženy v Tiberiade a iba jej láska k tebe a myšlienka, že ti slúži, jej pomohli ju prekonať..." A Mária sa usmieva pri spomienke na úzkosti švagrinej...
Ježiš sa tiež usmieva a povie: „Chuderka! Je to pravá žena Izraela, staroveká žena, rezervovaná, žena úplne oddaná domácnosti, žena silná podľa Knihy Prísloví.
* Žena, pochválená v Prís 31, 10 — 31, sa v talianskej verzii Vulgáty i Novej Vulgáty doslovne prekladá forte = silná, v slovenskom preklade sa nazýva dobrá.*
Ale v novom náboženstve žena nebude silná len v dome... Mnohé prekonajú Juditu a Jahel, budú hrdinské v sebe, hrdinské ako matky Machabejcov... Taká bude aj naša Mária. Ale nateraz... je ešte taká...
3
Videla si Janu?"
Mária sa už neusmieva. Možno sa bojí ďalšej otázky o Judášovi. A rýchlo odpovie: „Nechcela som spôsobovať ďalšiu úzkosť Márii. Zavreli sme sa v dome až do polovice času medzi deviatou hodinou a večerom, odpočinuli sme si a potom sme odišli... Myslela som, že ju čoskoro uvidíme na jazere..."
„Dobre si urobila. Dala si mi dôkaz o vzťahu Rimaniek ku mne. Ak by zasiahla Jana, mohlo by sa myslieť, že ustúpili priateľke. Teraz počkáme do soboty a ak nepríde Myrta, pôjdeme my s Aureou."
„Synu, ja by som chcela zostať..."
„Si veľmi unavená, vidím."
„Nie, nie pre toto... Myslím, že by Judáš mohol prísť sem... Aké je dobré, že v Kafarnaume je vždy niekto, kto ho čaká, aby ho priateľsky prijal, aj tu bude dobre, ak ho niekto prijme s láskou."
„Vďaka, mamka. Len ty jediná chápeš, čo ho ešte môže zachrániť..."
Obaja si vzdychnú nad učeníkom, ktorý spôsobuje trápenie. . .
4 Vojde Šimon a Tomáš s Aureou. Tá sa rozbehne k Márii. Ježiš ju nechá s matkou a odíde s apoštolmi do domu.
„Veľa si sa modlila, dcéra, a dobrý Boh ťa vypočul...,“ začne Mária.
No dievča ju preruší s výkrikom radosti: „Zostanem s tebou!" Hodí sa jej s rukami okolo krku a bozkáva ju.
Mária jej opätuje bozk, stále ju drží v náručí a povie: „Keď niekto urobí veľkú láskavosť, treba ju opätovať, všakže?"
„Ó, áno! A ja ti ju opätujem s toľkou láskou...!"
„Áno; dcéra. Ale nado mnou je Boh. To on ti urobil túto veľkú láskavosť, túto nesmiernu milosť, že ťa prijal medzi členov svojho ľudu a urobil ťa učeníčkou Učiteľa Spasiteľa. Ja som bola len nástrojom milosti, ale milosť ti udelil on, Najvyšší. Čo dáš teda Najvyššiemu ako prejav svojej vďaky?"
„Ale... neviem... Povedz mi to ty, matka...“
„Lásku, to je jasné. Ale aby bola láska opravdivá, musí sa spojiť s obetou, lebo keď niečo stojí námahu, má to väčšiu cenu, však?"
„Áno, matka."
„Takže by som povedala, že s rovnakou radosťou, s akou si zvolala: ,Zostanem s tebou!' by si mala zvolať: ,Áno, Pane,' keď ja, jeho úbohá služobnica, ti poviem vôľu Pána, čo sa týka teba."
„Povedz mi ju, matka," povie Aurea a zvážnie v tvári.
„Božia vôľa ťa zveruje dvom dobrým matkám, Noemi a Myrte..."
Dievčaťu sa zalesknú dve veľké slzy v jasných očiach a potom sa jej skotúľajú po ružovej tváričke.
„Sú dobré. Sú drahé Ježišovi i mne. Jednej Ježiš zachránil syna, druhej som ho ja oddojčila.
* Pozri v (4) 248.5/11 a v (6) 365.8.*
A že sú dobré, to si videla..."
„Áno... ale ja som dúfala, že zostanem s tebou..."
„Dcéra, všetko nemožno mať!
5
Vidíš, že ani ja nie som s mojím Ježišom. Ja vám ho dávam a som ďaleko, veľmi ďaleko od neho, kým on chodí po Palestíne kázať, uzdravovať a zachraňovať dievčatá.. ."
„To je pravda. . . "
„Keby som ho chcela len pre seba, ty by si nebola zachránená... Keby som ho chcela len pre seba, vaše duše by neboli spasené. Mysli na to, aká veľká je moja obeta. Dávam vám Syna, aby bol obetovaný za vaše duše. Napokon, ja a ty budeme stále spojené, lebo učeníčky sú a zostanú stále spojené okolo Krista a vytvoria tak veľkú rodinu spojenú láskou k nemu."
„To je pravda. A potom... prídem sem ešte, však? A ešte sa uvidíme?"
„Určite. Kým to Boh bude chcieť."
„A ty sa budeš vždy modliť za mňa..."
„A ja sa budem vždy modliť za teba."
„A keď budeme spolu, budeš ma ešte učiť?"
„Áno, dcéra. .. "
„Ach! Chcela by som sa stať takou, ako si ty! Dokážem to niekedy? Naučiť sa byť dobrou. .. "
„Noemi je matkou predstaveného synagógy a Pánovho učeníka. Myrta je matkou syna, ktorý si zaslúžil milosť zázraku a je dobrým učeníkom. A obe ženy okrem toho, že sú plné lásky, sú dobré a múdre."
„Môžeš mi to zaručiť?"
„Áno, dcéra."
„Teda... požehnaj ma a nech sa stane Pánova vôľa. .. ako sa hovorí v Ježišovej modlitbe. Povedala som to toľkokrát... Je správne, aby som teraz urobila to, čo som povedala, aby som už nemusela ísť k Rimanom.. ."
„Si dobré dievča. A Boh ti bude stále viac pomáhať. Poď, ideme povedať Ježišovi, že najmladšia učeníčka vie konať Božiu vôľu... " A držiac dievča za ruku Mária vojde s ňou do domu.