Stráženie srdca, ochrana vášho pokoja
Františkánska tradícia je pozoruhodne realistická, pokiaľ ide o silu prostredia. Hoci zdôrazňuje vnútorné obrátenie, uznáva aj to, že určité miesta, situácie a vzťahy môžu buď živiť cnosť, alebo ju oslabovať. Cieľom nie je strach zo sveta, ale múdrosť ohľadom vlastných slabostí. Hoci svätý František neučil prísne stiahnutie sa zo spoločnosti, opakovane nabádal svojich bratov, aby sa vyhýbali príležitostiam na hriech. V raných františkánskych prameňoch svätý František často opúšťal situácie, ktoré ohrozovali pokoj, pokoru, alebo čistotu srdca. Chápal, že svätosť nie je len odolať pokušeniu, ale usporiadať si život tak, aby pokušenie malo menšiu moc. Duša sa formuje tým, o čom uvažuje. Ak nás naša predstavivosť, priateľstvá, zvyky a okolie neustále priťahujú k menším dobrám, naša láska sa roztriešti. Strážte to, čo vstupuje cez zmysly a predstavivosť. Nie všetko, čo je dovolené, je prospešné. Múdry kresťan sa naučí rozlišovať, čo ho vedie k Bohu a čo postupne ochladzuje jeho lásku.Františkánske spytovanie svedomia sa pýta:
◇ Čo mi opakovane kradne pokoj?
◇ Čo opakovane oslabuje moju lásku k Bohu?
◇ Ktoré miesta ma robia menej vďačným, menej pokorným, menej charitatívnym?
Odpoveď často odhaľuje nielen pokušenie, ale aj prostredie, ktoré ho podporuje.
Najhlbším františkánskym dôvodom, prečo sa vyhýbať určitým miestam, alebo ľuďom, nie je primárne morálna ochrana. Čokoľvek, čo zotročuje srdce, aj niečo zdanlivo neškodné, stojí za preskúmanie. Miesto nemusí byť samo o sebe hriešne. Priateľstvo nemusí byť samo o sebe hriešne. Zvyk nemusí byť sám o sebe hriešny. Ak však neustále odťahuje vaše srdce od Boha, je dôležité ho ďalej skúmať.
Svätosť si niekedy vyžaduje odvahu vstúpiť do ťažkých miest kvôli láske.
Inokedy si vyžaduje pokoru odísť z miest, zvykov a vzťahov, ktoré nás ticho vzďaľujú od Boha.
Ecclesiasticus Cor Iesu Sacratissimum