Ľalie sv. Antona, nádej pre chorých
Väčšina obrazov a sôch sv. Antona Paduánskeho ho zobrazuje ako drží malého Ježiška a ľalie. Uz dlhé stáročia je tradíciou v kresťanskom umení používať ľalie ako symbol čistoty pri zobrazovaní Panny Márie alebo svätých a dokonca aj anjelov.
U sv. Antona majú ľalie osobitný význam. Ľalie kvitnú väčšinou v mesiaci jún, mesiaci jeho sviatku na 13. deň tohto mesiaca. Ešte väčší význam má dvesto rokov stará história týkajúca sa svätého z Padovy a týchto nádherných kvetov.
V roku 1680, 13. júna, v rakúskom kostole v Mentosca d’Agesco niekto dal do ruky sochy sv. Antona rezané živé ľalie. Po celý rok ľalie zostali voňavé a úplne čerstvé, bez zvädnutia. Nasledujúci rok potom narástli ďalšie dva kvety, takže kostol bol naplnený sladkou vôňou, ako to len ľalie dokážu.
O niečo viac ako storočie neskôr, počas antiklerikálnej, antikatolíckej francúzskej revolúcie na ostrove Korzika, boli františkáni nútení opustiť svojich farníkov. Ľudia sa odmietli vzdať svojej oddanosti, hoci vo veci sviatostí nemali …Viac
V dejinách je zaznamenaných niekoľko prípadov, keď Stvoriteľ, videol inštinkty zvierat tak, aby svojím chovaním pomohi zmariť pýchu a neveru kacírov, alebo roznietiť vieru a zbožnosť vlažných či ľahostajných ľudí. V Písme svatom , je zaznamenané, že Boh prehovoril k Balaamovi skrze jeho oslicu. " Tu otvoril Hospodin oslici ústa, že prehovorila: ´Čo som ti urobila? Prečo ma biješ, hľa už tretí raz?" (Num 22,28)
Podobný, ale ešte podivuhodnejší príklad možno nájsť v životopise sv Antona z Padovy. Všemohúci Boh využil nerozumný dobytok, nato aby pokarhal pochabosť a pýchu tých, ktorí sa odmietajú klaňať P. J. Kristovi v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.
V meste Tolosa v Španielsku, žil veľmi zatvrdnutý kacír, menom Bovillus, ktorý odmietal uznať skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Prevelebnej Sviatosti. Aj keď mu sv. Anton podával dôkazy o tejto pravde z Písma Svätého i z Tradície, Bovillus zatvrdlivo zotrvával vo svojom omyle. Nakoniec vyjadril svoju vôľu uveriť pokiaľ uvidí zázrak, ktorý presvedčivo dokáže, čo tvrdí sv. Anton.
"Čo si žiadaš?", spýtal sa ho sv. Anton.
"Nebudem svojho osla 3 dni kŕmiť," povedal Bovillus, a potom ho privediem k tebe. Na jednu stranu položím pred vyhladované zviera potravu, na druhej strane budeš stáť ty so Sviatosťou Oltárnou. Ak osol nechá žrádlo a pôjde za tebou, uverím, že Ježiš Kristus je naozaj a skutočne prítomný v Najsvätejšej Sviatosti. Sv. Anton s návrhom súhlasil. V dohovorený čas sa na námestí zhromaždil veľký zástup zvedavcov. Sv. Anton odslúžil sv. omšu a priniesol Najsvätejšiu Eucharistiu. Potom priviedli osla a žrádlo.
Svätec držiac v ruke Najsvätejšiu Sviatosť, hovoril: V mene môjho Stvoriteľa, ktorého nie som hoden držať v rukách, prikazujem ti , aby si pristúpil a pokľakol pred svojím Bohom, aby si mu vzdal úctu a aby sa kacíri od teba naučili, ako majú uctievať svojho Boha v Najsvätejšej Sviatosti. Len čo dokončil tieto slová, osol prestal žrať a pristúpil na druhú stranu pred Sviatosť, sklonil sa k zemi. Len čio to Bovillus a jeho rodina, rovnako ako mnohí ďalší heretici uvideli, obrátili sa a vyznali svoju vieru v reálnu prítomnosť Boha v Najsvätejšej Sviatosti. Neskôr venoval Bovillus peniaze na stavbu kostola.
P. Michal Múller C.SS.R