Plášť svätého Jozefa
Jozef odišiel, no keď sa vrátil, smutne konštatoval: „Bol som vo viacerých domoch, no všetci sa ospravedlnili. Nemajú peniaze, inak by nám radi pomohli.“
Mária mu s dôverou odvetila: „Nechaj majiteľovi dreva svoj plášť ako zálohu, určite bude spokojný.“
Pri lúčení ho vyprevadila slovami: „Nech ťa sprevádza Boh Abrahámov a nech ťa vedie jeho anjel.“
„Pokúsim sa vrátiť čo najskôr,“ odvetil Jozef a vydal sa na cestu s polovicou peňazí a vzácnym plášťom, ktorý mu Mária darovala v deň svadby.
Len čo vstúpil do domu obchodníka, pozdravil ho: „Boh ťa žehnaj, Izmael.“
Izmael bol však známy svojou zlou povahou; bol to bezcitný lakomec, ktorého jedinou vášňou boli peniaze. Jozef, ktorý poznal jeho charakter, k nemu pristupoval s malou dušou a bál sa priznať, že nemá celú sumu. Keď vybral drevo, pred odchodom do Nazareta Izmaela oslovil:
„Vieš, že som ti vždy platil v hotovosti. Dnes však prinášam len polovicu peňazí. Buď, prosím, trpezlivý, zvyšok doplatím a ako zálohu ti tu nechám svoj plášť.“
Izmael najprv protestoval a chcel obchod zrušiť, no napokon svadobný plášť svätého Jozefa prijal. Tento skúpy muž už dlho trpel bolestivými vredmi v očiach a žiaden lekár mu nedokázal pomôcť. Keď sa však na druhý deň ráno zobudil, s úžasom zistil, že jeho oči sú úplne zdravé.
Hoci Izmael netušil, čo zázrak spôsobilo, zdôveril sa svojej manželke Eve. Eva bola hrdá a prchká žena, v ich manželstve nikdy nevládlo porozumenie ani radosť. No v to ráno bola krotká ako baránok.
„Kto priniesol túto zmenu do nášho domu?“ čudoval sa Izmael. „Musí to byť plášť tesára Jozefa z Nazareta! Priniesol do môjho domova uzdravenie a pokoj. Odkedy som si ho prehodil cez plecia, cítim sa ako iný človek.“
V noci Izmaela prebudil hluk v stajni. Jeho najlepšia krava sa zvíjala v smrteľných kŕčoch. Napriek všetkej snahe jej nevedeli pomôcť. Vtedy si spomenuli na plášť. Len čo ho položili na zviera, krava okamžite vstala a začala žrať, akoby jej nič nebolo.
Izmael vtedy povedal Eve: „Tento plášť je poklad. Kým ho máme, sme šťastní a nevzdám sa ho za nič na svete. Odpúšťam Jozefovi dlh a dám mu všetko drevo, ktoré bude potrebovať.“
Eva nadšene dodala: „A ja prinesiem jeho synovi Ježiškovi pár bielych baránkov a Márii darujem olej a med.“
Kým chystali ťavy na cestu do Nazareta, pribehol Izmaelov brat so správou, že horí dom ich otca. Bratia sa tam ponáhľali, odrezali kúsok zo zázračného plášťa a hodili ho do ohňa. Bez jedinej kvapky vody požiar okamžite vyhasol. Všetci s údivom dobrorečili Pánovi.
O pár dní manželia zastali pred dverami nazaretského tesára. Niekdajší úžerník a jeho žena padli Jozefovi a Márii k nohám.
„Prišli sme sa poďakovať za obrovské milosti, ktoré sme dostali, odkedy si u nás nechal svoj plášť,“ hovoril Izmael. „Chceli by sme ťa poprosiť, aby si nám ho ponechal, nech naďalej chráni náš domov, naše manželstvo a deti. Vďaka nemu som uzdravený – nielen na tele, ale aj na duši. Bol som zlý a pyšný človek, moja žena bola plná hnevu, no teraz je anjelom pokoja. Odpúšťam všetky dlhy, ktoré mi ľudia dlhovali.“
Izmael pokračoval: „Prinášam ti nový plášť z tej najlepšej látky zo Sidonu. Pre Máriu nesieme olej a med a pre malého Ježiška biele baránky a holúbky. Prijmite tieto dary a vezmite si všetko, čo máme, len nás nežiadajte, aby sme vrátili tento plášť.“
Jozef sa usmial a odpovedal: „Ponechajte si ho tak dlho, ako vám bude slúžiť. Ďakujeme za dary.“
Vtedy im Mária povedala: „Vedzte, drahí manželia, že Boh sa rozhodol požehnať všetky rodiny, ktoré sa utiekajú pod ochranu môjho svätého manžela. Nečudujte sa týmto zázrakom, uvidíte ešte väčšie. Milujte Jozefa, uctievajte ho a nech je jeho plášť tým najlepším dedičstvom, ktoré zanecháte svojim deťom.“
Manželia verne zachovávali Máriine rady a žili šťastne po celé generácie.
Svätec dňa
