Ježiš nemal otca!!!
Mal matku, ale nemal otca. Otcovo DNA mu chýba.
Tak, ako Jeho Otec je neviditeľný pre tento svet, tak aj jeho DNA je neviditeľná pre vedu tohto sveta.
Ešte pozrieť na to Turínske plátno a bude vymalováno. Vedecký dôkaz existencie Ježiša ako Boha, bude na svete. A celá tá liberálna, fašisticko-komunistická, lúza sa môže ísť pásť ... A ani to nie. Ten, kto neuznáva Boha ako Stvoriteľa tohto sveta, tak nemá tu na svete čo robiť a o chvíľu i pamiatka na takú lúzu bude vymazaná. Bude to ale čas veľkého utrpenia aj pre veriacich.
Dokument je zaujímavý a ukazuje toho viac ako väčšina podobných dokumentov. Robí ale trochu nelogický záver, keď hovorí, že tá krv a srdcový sval vznikli „spontánne z neživej hmoty“. Ale veď má ísť predsa o časti pochádzajúce z Ježišovho tela! Prečo by sme inak boli povinní prejavovať Eucharistii toľkú úctu? Ježiš po zmŕtvychvstaní predsa mal oslávené telo a bol schopný prechádzať aj zatvorenými dvermi. Hádam možno povedať, že pri premenení sa Pán Ježiš Eucharistie aspoň dotkne a „prisvojí si“ ju za svoje telo, a v prípade eucharistických zázrakov snáď tam aj vloží časť zo svojho fyzického tela.
Čo sa týka problémov s analýzou DNA, trochu tam pletú pojmy ‒ nemerali tam genetický kód (tak sa nazýva prekladová tabuľka rovnaká pre všetky živé organizmy, a to aj pre Ježiša, inak by nemohol mať ľudskú matku), ale zrejme sa snažili urobiť DNA profiling, lebo v 3:07 je vyfotený dokument, ktorý hovorí o neúspechu PCR amplifikácie (namnoženia DNA úsekov). To mohlo mať napr. jeden z týchto dvoch dôvodov:
a) nepodarilo sa nasekať DNA na menšie úseky. To sa robí pomocou enzýmov rozpoznávajúcich isté sekvencie nukleotidov, na ktorých presekávajú DNA reťazec. Rôzni jedinci tieto sekvencie môžu mať rôzne umiestnené, a tak vzniknú rôzne dlhé výseky, ktoré sa odlíšia elektroforézou. Ak tieto sekvencie chýbajú, potom sa DNA nenaseká, resp. úseky sú príliš dlhé na následnú analýzu
b) pridané primery nenašli komplementárne sekvencie na úsekoch DNA, a teda sa nemohli zachytiť a spustiť replikáciu (množenie DNA)
Ak však našli matkinu mitochondriálnu DNA, tak predsa tam nejaká DNA musela byť. Bolo by teda potrebné urobiť kompletné sekvenovanie DNA, čo je ale značne nákladný a zložitý proces, najmä u genómov nepodobných predchádzajúcim prípadom. A ešte sa to môže komplikovať v prípade špeciálne chránenej alebo modifikovanej (metylovanej) DNA.
Otázka pôvodu prvej bunky je zaujímavá a stále otvorená a ide vlastne za rámec evolúcie. Žiaľ, je dosť malá šanca, že sa to nejak podarí vedecky objasniť (lebo neskoršie organizmy zlikvidovali väčšinu stôp po svojich predchodcoch, najmä v jednobunkovom prípade). Dám tu dva články, ktoré sa týkajú výskumu v tejto oblasti:
cell.com/cell/fulltext/S0092-8674(21)00293-2
- tu vzali baktériu s najmenším známym počtom génov a snažili sa z nej ešte odstrániť čo najviac génov pri zachovaní funkčnosti, pričom väčšinu živín dostávala zvonku. Dostali sa na 480 génov, keď ďalšie znižovanie už viedlo k deformáciám. To je stále vyše 500 tisíc nukleotidov v DNA, čo má dosť ďaleko k nejakému náhodnému vzniku.
(Ďalší článok nie je voľne prístupný; v tom prípade sa dá použiť Library Genesis; treba pod okienkom vybrať Scientific articles a do okienka napísať číslo DOI, napr. pre tento prípad 10.1038/nmicrobiol.2016.116)
The physiology and habitat of the last universal common ancestor - Nature Microbiology
- tu sa snažili odvodiť vlastnosti spoločného jednobunkového predka LUCA (last universal common ancestor)
- tento LUCA už mal byť schopný fixovať plynný dusík, čo je aj dnes považované za jeden zo zázrakov metabolizmu; a tiež mal vedieť zachytávať energiu do ATP z iónového gradientu na membráne
- v čase vzniku života boli na zemi značne odlišné chemické podmienky ‒ žiaden kyslík, redukčná atmosféra, rôzne jedy (kyanovodík, sulfán atď.). Božie umenie teda nespočíva len v docielení fungujúceho života v dnešnom stave, ale aj v navrhnutí priebehu jeho vývoja počas zásadne sa meniacich podmienok, pričom sám (vtedy jednobunkový) život svojou činnosťou menil tieto podmienky; a podmienky sa menili aj neskôr (dopady meteoritov, doby ľadové).
Vznikli spontánne z neživej hmoty preto, lebo hostia, oplátka, je neživá hmota, po premenení sa stáva Telom Ježiša Krista, po znesvätení hostii sa skutočne tieto premenené hostie, ktoré boli pred premenením neživou hmotou, stali skutočným žijúcim telom, tie bunky tam vznikli z ničoho nič, spontánne, z neživej hmoty. Ono tie oplátky nie sú od samého začiatku vyrobenia už Telom Ježiša Krista, stávajú sa ním až pri omši, keď ich kňaz pozdvihne a vysloví nad nimi slová premenenia, vtedy sa stávajú Telom Ježiša Krista.
Aj jedlo, ktoré jeme je pôvodne neživá hmota, ktorá sa trávením stáva súčasťou nášho tela. A zas iné súčasti nášho tela sa dýchaním a vylučovaním stávajú neživou hmotou. Nedeje sa to však spontánne, ale pôsobením ľudského metabolizmu. „Každý činiteľ činí sebe podobného“ (Omne agens agit sibi simile), nie však z vlastnej moci (ako by sa mohlo zdať zo známeho scholastického princípu), ale na základe zákona, ktorý mu vtlačil Stvoriteľ. Podobne sviatosti nemajú svoju moc od kňaza (ktorý je len sprostredkovateľ), ale od Boha, ktorý ich sám pôsobí. Preto sa aj o manželstve hovorí „A tak už nie sú dvaja, lež jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mt 19,6) a pri spovedi by bolo málo platné, ak by hriechy odpustil len kňaz, ak by ich neodpustil aj sám Boh. Preto aj Ježiš sám musí vkladať seba do Eucharistie.
Konkrétne, môžem zasa vytiahnuť štyri Aristotelovské príčiny. Materiálna príčina je hmota hostie (najprv neživá „oplátka“), formálna príčina ‒ tu asi možno chápať „podstatu“, ktorá sa mení, a to vo väčšine prípadov bez zmeny usporiadania atómov, v prípade zázraku sa mení aj usporiadanie atómov (ešte okomentujem nižšie), účinná príčina je podľa mňa neviditeľný Ježišov dotyk, a cieľová príčina je ... ‒ tu by som sa rád zamyslel nad tým, prečo nestačilo Pánu Ježišovi ustanoviť ostatné sviatosti, ktoré tiež prinášajú požehnanie, ale potreboval nám dať jesť svoje Telo: Zrejme od nás potreboval väčšiu úroveň súhlasu, aby mohol pretvárať našu osobu na svoj obraz. A teda sa nás chcel dotknúť osobne, bez ďalšieho sprostredkovateľa, aby sme od Neho mali pravý život.
Teraz k hmote a jej usporiadaniu: Všetka hmota, ktorej sa bežne dotýkame, je zložená z protónov, neutrónov a elektrónov, ktoré sú usporiadané do atómov a tie do molekúl a väčších celkov. Atómy sú však poväčšine prázdne: 99,9% ich hmotnosti je sústredenej v jadre (protóny a neutróny), ktoré ale rozmerovo tvorí len cca. 1/100000 atómu (objemovo len 10^-14), vo zvyšku sú „rozplizlé“ elektróny, ktoré zároveň zabezpečujú chemickú väzbu s ďalšími atómami a väčšinu chemických a fyzikálnych vlastností. Vo vesmíre existuje ešte tzv. tmavá či skrytá hmota, o ktorej zatiaľ nič podrobnejšie nevieme, ale vidíme jej gravitačné prejavy. Takže v princípe nie je prírodnými zákonmi zakázané určité ďalšie, neviditeľné pôsobenie na známu hmotu, mimo známych interakcií elektromagnetických (vrátane bežného dotyku telies), jadrových a gravitačných. Ďalej, podľa zákonov kvantovej teórie poľa sú všetky častice (vrátane častíc svetla ‒ fotónov) nie nezávislými entitami, ale akoby „excitáciami“ im príslušného poľa, a sú teda navzájom nerozlíšiteľné (neočíslovateľné) ‒ môžeme ich virtuálne vymeniť, bez toho, aby to zanechalo akýkoľvek následok (nanajvýš sa zmení znamienko vlnovej funkcie). Táto nerozlíšiteľnosť má merateľný fyzický dopad na ich interakciu, najmä ak sú blízko seba. Napríklad feromagnetizmus je priamym dôsledkom tzv. výmennej interakcie medzi elektrónmi (a jadrami) v príslušných materiáloch; bez nej by nebolo možné trvalo zmagnetizovať železo. (Navyše sa týmto (experimentálne) vyvracia nominalizmus, čo si drvivá väčšina kresťanských filozofov zrejme doteraz nevšimla.) Kvantová mechanika navyše umožňuje tzv. entanglement (previazanie), kedy dve (alebo viac) častíc sú popísané spoločnou vlnovou funkciou a za istých okolností sa zdá, akoby dochádzalo k pôsobeniu na diaľku. Je na ňom založený jav tzv. kvantovej teleportácie, kedy ale nedochádza k prenosu hmoty, ale len k výmene kvantových stavov na diaľku prostredníctvom dvojice entanglovaných častíc. Mikroskopické nástroje teda existujú, a hoci sú človekom len veľmi obtiažne ovládateľné, Pán Boh si nimi môže ľahko poslúžiť.
Cieľom posledných dvoch odstavcov bolo ukázať, že je úplne neadekvátne aplikovať na vznik prvej bunky fakt výskytu hmatateľných častí Ježišovho Tela a Krvi pri eucharistických zázrakoch. Podobne ako nemôžeme usudzovať, že by Melchizedechova obeta chleba a vína (Gn 14,18) obsahovala Ježišovo Telo a Krv, lebo Pán Ježiš sa dovtedy ešte nenarodil.