Viaceré typy paulínskej charizmy. Ako prvý sa začal systematicky venovať misii cez médiá: blahoslavený Don Jakub Alberione
Na Silvestra roku 1900…Mladý seminarista Jakub Alberione prežil počas eucharistickej adorácie na prelome 19. a 20. storočia v albskej katedrále hlboký zážitok. Sám ho popísal slovami: "Zo svätej hostie vychádzalo zvláštne svetlo - hlbšie pochopenie Ježišovho pozvania: "Poďte ku mne všetci..." Cítil som sa hlboko povinný vykonať niečo pre Pána a pre ľudí nového storočia, v ktorom budem žiť."
Jakub Alberione sa narodil roku 1884 ako piaty zo šiestich detí na piemontskom vidieku. V noci medzi dvoma storočiami (z 31. 12. 1900 na 1. januára 1901) sa zúčastnil modlitebnej vigílie v dóme v Albe. Počas tejto vigílie v sebe ucítil silný impulz „slúžiť cirkvi a ľuďom svojho storočia a spolupracovať s ostatnými“, ako vysvetlil o pol storočia neskôr. Nevedel ešte iste, čomu by sa mal venovať ani s akými „ostatnými“. Začal sa ale plne venovať štúdiu v seminári a zároveň sa rozhodol pre mnoho štúdia navyše: svetové dejiny, dejiny umenia, literatúry, vojen, námorníctva a práva. Chcel byť pripravený na všetko. Študoval aj cez prázdniny, keď vodil kravy na pastvu. Po vysvätení na kňaza (1907) mu jeho biskup zveroval úlohy v diecéze i mimo nej, ktoré ho priviedli do styku s tým najaktuálnejším a najživším dianím v katolíckom svete tej doby. Objavil toľko urgentných potrieb cirkvi a zároveň tak málo dobrej vôle.
Priniesli tlačiarenské stroje, rádio a televíziu do všetkých kontinentov
Nebol sám, kto pochopil, že treba hlásať evanjelium aj prostredníctvom tlače. Niektorí sa tejto záslužnej činnosti už venovali, ale skôr príležitostne, uprostred mnohých iných aktivít. Jakub však čoskoro dospel k úplne inému záveru. Kázať prostredníctvom tlače znamená zhromaždiť ľudí, ktorí budú ochotní venovať celý svoj život výhradne tejto misii. Týmito ľuďmi boli noví kňazi aj laici. Jakub Alberione tak dal vzniknúť novinke dovtedy v cirkvi nevídanej: muži aj ženy, ktorí sa zaväzovali sľuby, že sa budú venovať náboženskej komunikácii metódami a prostriedkami, ktoré si žiada doba. Bola to skutočnosť taká nová a nečakaná, že ju niektorí považovali za neprijateľnú. Tak vo všetkej tichosti vznikli v Albe paulíni, budúci vydavatelia. Neskôr sa k nim pridali prvé sestry – dcéry svätého Pavla. Boli to prvé rehoľníčky, ktoré bolo možné v Taliansku vidieť, ako šoféruje auto alebo dodávku.
Dňa 8. decembra roku 1917 prví mladí ľudia, ktorí sa k nemu pridali, zložili súkromne svoje prvé sľuby ako rehoľníci. Jakub ich získal svojim snom bez hraníc – priniesť Krista svetu „každým rýchlejším a účinnejším prostriedkom“. Priniesli tlačiarenské stroje a potom aj rádio a televíziu do všetkých kontinentov a všade prijímali mladých, ktorí sa nadchli pre rovnaké dobrodružstvo. Tento sen sa začal plnšie uskutočňovať v tridsiatych rokoch 20. storočia. Spoločnosť San Paolo získala schválenie z rozhodnutia pápeža Pia XI., pápeža rádia a misií. Jakubovi žiaci sa vydali do Európy, Ameriky, Ázie i Austrálie. Spolu s nimi odchádzali aj dcéry Svätého Pavla . Vydávali sa na cestu s trochou peňazí a pár knihami na predaj as neistotou, ako budú pri príchode prijaté, a to aj v katolíckych kruhoch.
Časopis Famiglia Cristiana vznikol v čase hospodárskej krízy
Na konci roku 1931 počas hospodárskej krízy, vyzval Alberione svojich nasledovníkov k ďalšiemu dobrodružstvu. V meste Alba pred Vianocami vytlačil s pomocou sestier svätého Pavla osemnásťtisíc kópií prvého čísla časopisu Famiglia Cristiana („Kresťanská rodina“). Mal byť časopisom pre celú rodinu, pre všetky generácie v dome. Na pár stránkach boli stručné informácie z Talianska aj z iných krajín, ďalej biblická a liturgická formácia a tiež praktické rubriky o práve, varení, móde a medicíne. Začal ale vydávať aj ďalšie časopisy.
Famiglia Cristiana vznikla bez plánovania alebo prieskumu trhu. Vznikla, pretože Jakob Alberione vnímal, že v tej dobe majú vzniknúť, kríza nekríza. Vtedy jednoducho už nebolo možné zvolávať všetkých ľudí pod kazateľnicu. Ponuka kresťanstva spolu s presnými a pokojnými informáciami ich dostihla aj v ich domovoch. Jakub chcel kresťanskú žurnalistiku „jasnú a žiarivú“, ale dobre vedel, že kto sa vydáva na túto cestu, môže sa zapliesť do nebezpečenstva svojej doby. Týmto ťažkým spôsobom uskutočnila Famiglia Cristiana jedinečný vydavateľský úspech, ktorý je od tej doby predmetom štúdia, aj pre dĺžku svojho trvania (dodnes).
Z duchovného denníka blahoslaveného Jakuba Alberione
Vyslal mnoho mužov i žien za hranice Talianska a potom k nim prichádzal a slúžil omše v ich úplne nových kostoloch, navštevoval tlačiarne, redakcie a knižnice. Rytmus jeho života sa ale pre neho nemenil. Denne sa štyri hodiny modlil a zvyšok času pracoval. Ako o ňom povedal pápež Pavol VI.: „Vidíme ho pokorného, tichého, neúnavného, usobraného v myšlienkach, ktoré zabiehajú od modlitby k dielu… stále pripraveného skúmať „znamenie času“, teda tie najlepšie spôsoby, ako zasiahnuť duše.“
Jakub Alberioni sa tiež zúčastnil 2. vatikánskeho koncilu, ktorý dôrazne odporúčal veriacim čítanie Biblie. Ale ešte predtým, než odznelo toto odporúčanie, jeho paulíni a dcéry svätého Pavla už vytlačili a predali na začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia milión dvestotisíc Biblií za nepatrnú cenu. Keď sedel v snemovnej aule na svojom mieste, počul vyhlasovať požiadavku, aby cirkev hovorila k veriacim dneška a tiež k neveriacim dnešnými prostriedkami. A medzitým jeho sestry paulínky, už v tom čase vyučovali katechizmus v Južnej Amerike pomocou gramofónových platní, ktoré samy vyrábali a šírili vysielaním z vlastných rozhlasových staníc.
Jakub Alberione sa prestal modliť a pracovať vo chvíli, keď prestal žiť. Pápež Pavol VI. ponáhľal sa, aby mu udelil posledné požehnanie, a bol dojatý skromnosťou jeho izbičky. Pápež Ján Pavol II. ho v Ríme dňa 27. apríla roku 2003 vyhlásil za blahoslaveného.
sestra paulínka: Prítomnosť Krista na tejto komunikačnej planéte
Paulínska rodina
Vznikla 20. augusta 1914 v talianskom Albe. Oficiálne schválení boli 27. júna 1949. Jej členovia sa nazývajú paulíni. Hlavným poslaním Spoločnosti je hlásať sv,vieru ľuďom modernej doby. V tridsiatich krajinách sveta paulíni prevádzkujú kníhkupectvo, venujú sa redakčnej práci, žurnalistike, kinematografii, televízii, rádiu,vydavateľstvu, audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe.
Sestry Svätého Pavla v súčasnej dobe pôsobia aj v Českej republike ,
sestry v Brne , bratia v Poľsku
a na Slovensku im napomáha 10 rokov tiež jeden rozhlasový projekt
alebo web či tiež mu podobný
Teresa Merlo sa narodila 20. februára 1894 v Castagnito v Taliansku. V rodine sa jej dostalo solídnej a hlbokej kresťanskej výchovy. Povolanie do mníšskeho stavu v nej bolo živé už v mladosti a udržiavala si ho neustálymi modlitbami a duchovnými cvičeniami.
Terézia vo veku 17-18 rokov podľa vzoru svojich troch kamarátok požiadala o prijatie do kláštora Cottolengo v Turíne. Po lekárskej prehliadke jej však odporučili, aby ešte rok počkala a počas toho brala posilňovaciu kúru. Po roku ju opäť uznali za nespôsobilú pre život v kláštore pre zlý zdravotný stav, a tak ju poslali domov.
27. júna 1915 sa zoznámila s p. James Alberione, zakladateľ inštitútov sv. Pavla a začala s ním apoštolská činnosť, patriaca pod „Ženské laboratórium“ v Albe. Ona sama na tento čas spomína: „Teológ (otec Alberione) nám povedal: ‚Choď, zostaň 3 alebo 4 roky, pracuj v tichosti, potom ti Pán niečo urobí‘.“ 29. júna nasledujúceho roku zložila Terézia súkromné rehoľné sľuby, pričom zostala pod duchovným vedením o. James Alberione a o. môcť. Franciszek Chiesa.
V roku 1918 biskup zo Susa Castelli navrhol dcéram svätého Pavla, aby prevzali diecézny týždenník „La Valsusa“ a prevádzkovali kníhkupectvo. Sestra Tekla sa ujala tejto úlohy a odišla s malou skupinou dievčat do Susa. Paulistas pracoval v tlačiarni; pripravované, reprodukované a distribuované tlačené materiály; zorganizovali aj prvé kníhkupectvo sv. Paul.
Dňa 22. júla 1922 o. Alberione si vybral sestru Theclu za predstavenú Dcér svätého Pavla, preto sa často označuje ako prvá jeho verná nasledovníčka. Jej zdravie však bolo také krehké, že keď začala svoj nový mníšsky život, vznikli pochybnosti, či v ňom bude môcť pokračovať. Začala sa prejavovať jej fyzická slabosť a choroba. Ale Pán zasiahol tak, že s Božou milosťou jej sila a nadhľad vydržali 70 rokov, pri neustálej práci a neprerušovaných, aj keď nie veľmi zaťažujúcich povinnostiach. Vždy slabá, ale vždy silná, keď v úrade, ktorý zastávala, potrebovala pomoc. V roku 1915 bola jednoduchá a úprimná a taká zostala počas 50 rokov svojho rehoľného života. Neustále praktizovala cnosti, dokonca až hrdinstvo.
22. januára 1991 podpísal Ján Pavol II. dekrét, ktorým vyhlásil sestru Teklu Merlo za ctihodnú Božiu služobnicu. Posvätnosť jej života je ukazovateľom pre každú sestru Paulistku, vedomú si toho, že ich Prvá Majsterka ponúkla svoj vlastný život za každú z nich. Stalo sa tak 28. mája 1961 počas ústupu v Ariccii. Aby posvätila svoje dcéry, obetovala sa Najsvätejšej Trojici a sľúbila, že každú z nich bude nosiť vo svojom srdci.
Rád svätého Pavla Prvého Pustovníka
Náplňou činnosti rádu je kontemplácia aj pastorácia
Kladie sa tam veľký dôraz na vzdelanie
v ich správe je mnoho mariánskych pútnických miest
sú aj na Slovensku
paulisti v USA
z ich služby: oslovenie gayov, lesieb, bi, trans a queer komunity;
umelecké a literárne skupiny, pomáhať našim najchudobnejším susedom v blízkom i vzdialenom okolí.
snažia sa spájať ľudí s katolíckou vierou a sprevádzať tých, ktorí sú na okraji spoločnosti.
otcovia paulisti si uvedomujú dôležitosť riešenia toxickej polarizácie, ktorá sužuje našu Cirkev a spoločnosť
Ako rímskokatolícka komunita, ktorá sa venuje podpore porozumenia a preklenutiu rozdielov v dnešnom polarizovanom svete, sme vytvorili túto platformu na podporu spolupráce medzi podobne zmýšľajúcimi jednotlivcami, komunitami a organizáciami, ktoré zdieľajú podobný záujem. Obzvlášť nás znepokojuje vplyv polarizácie na náš národ a na katolícku cirkev.
je spoločenstvom katolíckych kňazov, ktorí sa snažia ľuďom za múrmi Cirkvi predstaviť radostnú zvesť Ježiša Krista a sprevádzať katolíkov, ktorí sa cítia oddelení od Cirkvi.
sú aj aktívni v umení: vizuálne umenie, film, dramatické umenie, gregoriánskym chorálom a stredovekou polyfóniou.
zdieľali posolstvo evanjelia aj prostredníctvom ľudovej hudby.
pauláni pri Brne
Spolu so svojim Zakladateľom, sv. Františkom z Pauly, ktorý sa v ranom detstve rozhodol pre pustovnícky život, chcú pauláni navrátiť sebe samým i druhým schopnosť užasnúť a radovať sa nad krásou prírody, Božieho diela, ako naši starí rodičia pred prvým hriechom. Aj to je zmyslom pokánia, lebo ekologická katastrofa je len dôsledkom nezriadenej túžby človeka uspokojiť bezohľadne všetky svoje „potreby“. Svet sa môže znova stať onou záhradou stvorenou pre šťastie všetkých, ktorí v nej prebývajú.
Vlastní charisma Nejmenších mnišek-paulánek má následující rysy:
-* postní askeze za úèelem neustálé konverze skrze ovoce hodné pokání, ve spojení s ukøizovaným Kristem, jako sluzba církvi;
-* pokora, jak vyplývá z jejich názvu “nejmenší”, a evangelijní ticho jako prostøedek, “aby mìly všechny vìtší moznost vìnovat se èisté a nepøetrzité modlitbì”, jako kontemplativní v lùnì církve;
-* láska k Bohu a ke všem lidem, vyjádøená totálním zasvìcením se Bohu a zitá v bratrském spoleèenství, jako vyzaøování hesla “Charitas”;
-* prostota a svatá radost, které jsou plody charismatu.