„Boha nepovažujem za nič lepšie ako darebáka“
(odkaz Weimar, zv. 1, str. 487. Porov. Table Talk, č. 963).
„Kristus sa dopustil cudzoložstva najprv so ženami pri studni, o ktorých nám hovorí sv. Ján. Nehovorili všetci okolo Neho: ‚Čo s ňou robil?‘ Po druhé, s Máriou Magdalénou a po tretie so ženami prichytenými pri cudzoložstve, ktoré tak ľahkovážne odmietol. Takže aj Kristus, ktorý bol taký spravodlivý, musel byť vinný smilstva ešte pred svojou smrťou.“
(pozri Trishreden, Weimer Edition, zv. 2, str. 107.
„Mám väčšiu dôveru v svoju manželku a svojich žiakov ako v Krista.“
(pozri Table Talk, 2397b).
„Nezáleží na tom, ako sa Kristus správal – záleží len na tom, čo učil.“
(pozri Erlangen, zv. 29, str. 126).
„Jediným účelom [Prikázaní] je ukázať človeku jeho neschopnosť konať dobro a naučiť ho zúfať zo seba samého.“
(pozri: Denifle’s Luther et Lutheranisme, Etude Faite d’apres les sources. Preklad J. Paquier (Paríž, A. Picard, 1912 – 1913), zv. III, str. 364).
„Musíme odstrániť Desatoro z očí a srdca.“
(pozri De Wette 4, 188)
„Ak im – Prikázaniam – dovolíme akýkoľvek vplyv na naše svedomie, stanú sa pláštikom všetkého zla, heréz a rúhania“
(odkaz Comm. ad Galat, s. 310).
„Je dôležitejšie chrániť sa pred dobrými skutkami ako pred hriechom.“
(odkaz Trischreden, Wittenberg Edition, zv. VI., s. 160).
„Dobré skutky sú zlé a sú hriechom ako všetky ostatné.“
(odkaz Denifleho Luther et Lutheranisme, Etude Faite d’apres les sources. Preklad J. Paquier (Paríž, A. Picard, 1912-13), zv. III, s. 47).
„Niet väčšieho, nebezpečnejšieho a jedovatejšieho škandálu ako dobrý vonkajší život, prejavujúci sa dobrými skutkami a zbožným spôsobom života. To je veľká brána, diaľnica, ktorá vedie do zatratenia.“
(odkaz Denifleho Luther et Lutheranisme, Etude Faite d’apres les sources. Preklad J. Paquier (Paríž, A. Picard, 1912-13), zv. II, str. 128).
„...čo sa týka vzťahu k Bohu a vo všetkom, čo sa týka spásy alebo zatratenia, (človek) nemá žiadnu „slobodnú vôľu“, ale je zajatcom, väzňom a otrokom, buď Božej vôle, alebo Satanovej vôle.“
(odkaz z eseje „Otroctvo vôle“, „Martin Luther: Výbery z jeho spisov“, ed. Dillenberger, Anchor Books, 1962, str. 190).
„Človek je ako kôň. Skočí Boh do sedla? Kôň je poslušný a prispôsobuje sa každému pohybu jazdca a ide, kam chce. Hodí Boh opraty? Potom Satan skočí na chrbát zvieraťa, ktoré sa ohne, ide a podriadi sa ostrohám a rozmarom svojho nového jazdca... Preto je nevyhnutnosť, nie slobodná vôľa, riadiacim princípom nášho správania. Boh je autorom toho, čo je zlé, ako aj toho, čo je dobré, a tak ako udeľuje šťastie tým, ktorí si ho nezaslúžia, tak aj zatracuje iných, ktorí si svoj osud nezaslúžia.“
(odkaz „De Servo Arbitrio“, 7, 113 a nasl., citované O’Hareom v knihe „Fakty o Lutherovi“, TAN Books, 1987, s. 266 – 267).
„Jeho (Judášova) vôľa bola dielom Božím; Boh svojou všemohúcou mocou ovplyvňoval jeho vôľu, ako koná všetko, čo je na tomto svete.“
(odkaz De servo Arbitrio, proti slobodnej vôli človeka).
„Žiadne dobré dielo sa nedeje ako výsledok vlastnej múdrosti; ale všetko sa musí diať v otupenosti... Rozum treba nechať za sebou, pretože je nepriateľom viery.“
(odkaz Trischreden, Weimer VI, 143, 25 – 35).
„Buď hriešnikom a nech sú tvoje hriechy silné, ale nech je tvoja dôvera v Krista silnejšia a raduj sa v Kristovi, ktorý je víťazom nad hriechom, smrťou a svetom. Budeme sa dopúšťať hriechov, kým sme tu, pretože tento život nie je miestom, kde prebýva spravodlivosť... Žiadny hriech nás nemôže od Neho odlúčiť, ani keby sme tisíckrát denne zabíjali alebo cudzoložili.“
(pozri „Nech sú vaše hriechy silné, z „Projektu Wittenberg“; „Segment Wartburg“, preložila Erika Flores, z diela Dr. Martina Luthera Saemmtliche Schriften, list č. 99, 1. augusta 1521. – Porov. aj Denifleho Luther et Lutheranisme, Etude Faîte d’apres les sources. Preklad J. Paquier (Paríž, A. Picard, 1912 – 1913), zv. II, str. 404))
4a
„Nepýtaj sa svojho svedomia na nič a ak hovorí, nepočúvaj ho; ak trvá na svojom, utlm ho, zabav sa; ak je to potrebné, spáchaj nejaký dobrý veľký hriech, aby si ho odohnal. Svedomie je hlasom Satana a je vždy potrebné robiť pravý opak toho, čo si Satan želá.“
(pozri J. Dollinger, La Reforme et les resultants qu’elle a produits. (Preklad E. Perrota, Paríž, Gaume, 1848-49), zv. III, str. 248).
„Roľníci nie sú o nič lepší ako slama. Nechcú počuť slovo a sú bez rozumu; preto musia byť nútení počuť praskanie biča a svišťanie striel a to je jediné, čo si zaslúžia.“
(pozri Erlangen zv. 24, str. 294).
„Zabiť roľníka nie je vražda, je to pomoc uhasiť požiar. Nech nie sú žiadne polovičné opatrenia! Rozdrvte ich! Podrežte im hrdlo! Prekľajte ich. Nenechajte kameň na kameni! Zabiť roľníka znamená zničiť besného psa!“ – „Ak hovoria, že som veľmi tvrdý a nemilosrdný, nech je milosrdenstvo prekliate. Nech ich ktokoľvek môže pobodá, uškrtí, zabije ako besné psy“
(pozri Erlangen Zv. 24, Str. 294).
„Ako poháňači oslov, ktorí musia osly neustále bičovať prútmi a bičmi, inak nebudú poslúchať, tak musí vládca robiť s ľudom; musia ich hnať, škrtiť, vešať, páliť, sťať hlavy a mučiť, aby sa ich ľudia báli a držali ľudí na uzde.“
(pozri Erlangen Zv. 15, Str. 276).
„Ak manžel nechce, je tu iný, kto chce; ak manželka nechce, nech príde slúžka.“
(pozri O manželskom živote).
„Predpokladajme, že by som poradil manželke impotentného muža, aby sa s jeho súhlasom oddala inému, povedzme bratovi svojho manžela, ale aby toto manželstvo udržala v tajnosti a deti pripísala takzvanému domnelému otcovi. Otázka znie: Je takáto žena v spasenom stave? Odpovedám, určite.“
(pozri O manželstve).
„Nie je v rozpore so Svätým písmom, aby muž mal viacero manželiek.“
(pozri De Wette, zv. 2, s. 459).
„Slovo a dielo Božie sú celkom jasné, a to, že ženy sú stvorené buď na to, aby boli manželkami alebo prostitútkami.“
(pozri O manželskom živote).
„Napriek všetkému dobrému, čo hovorím o manželskom živote, neuznávam prirodzenosti toľko, aby som pripustil, že v nej nie je hriech... žiadna manželská povinnosť sa nikdy neplní bez hriechu. Manželská povinnosť sa nikdy neplní bez hriechu.“
(pozri Weimar, zv. 8. str. 654. Inými slovami, pre Luthera je manželský akt „hriechom, ktorý sa ničím nelíši od cudzoložstva a smilstva“. tamtiež. Aký je teda účel manželstva pre Luthera, môžete sa pýtať? Luther potvrdzuje, že ide jednoducho o uspokojenie sexuálnych túžob: „Telo si žiada ženu a musí ju mať“ alebo „Ženiť sa je liekom na smilstvo“ – Grisar, „Luther“, zv. iv, str. 145).
„Akú škodu by mohlo spôsobiť, keby muž povedal dobrú, chlípnu lož v záujme dôstojnej veci a pre dobro kresťanských cirkví?“
(pozri Lenz: Briefwechsel, zv. 1. str. 373).
„Klamať v prípade nutnosti, z pohodlia alebo pod zámienkou – takéto klamstvo by nebolo proti Bohu; On bol pripravený vziať takéto lži na seba“
(pozri Lenz: Briefwechsel, zv. 1. str. 375).
„Svätý Augustín ani sv. Ambrózius sa so mnou nedajú porovnávať.“
(pozri Erlangen, zv. 61, str. 422).
„To, čo učím a píšem, zostáva pravdivé, aj keby sa kvôli tomu mal zrútiť celý svet.“
(pozri Weimar, zv. 18, str. 401).
Ann Barnhardt | Barnhardt