Najznámejšia pochádza z Biblie , konkrétne z knihy Zjavenie 12:7–9 a Izaiáš 14:12–15 Jn 8,44 diabol je od počiatku vrah a nezostal verný pravde
Podľa nej bol Lucifer , „svetlonoš“, nádherný archanjel, ktorý bol stvorený ako dobrý , ale sa vzbúril proti Bohu, pretože chcel byť ako On. Jeho osudovou tragédiou bola asi extrémna pýcha a sebaláska
Spolu s tretinou anjelov bol zvrhnutý z neba na zem:
„A zvrhnutý bol veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, ktorý zvádza celý svet.“
Tento pád symbolizuje pýchu, neposlušnosť a stratu milosti .
V Knihe Henochovej , ktorá nie je súčasťou kanonickej Biblie, sa opisuje pád tzv. Strážcov (Watchers) – skupiny 200 anjelov, ktorí zostúpili na Zem, aby sa spojili s ľudskými ženami.
Z ich zväzkov sa zrodili nefilimovia , obri a bytosti zmiešanej krvi.
Za tento čin boli Strážcovia uväznení a potrestaní.
Táto verzia kladie dôraz na porušenie božského poriadku a zneužitie moci .
V epickom diele Johna Miltona ( Paradise Lost , 1667) je pád anjelov vykreslený ako tragédia hrdinov , ktorí sa vzbúrili proti tyranii.
Lucifer (Satan) je tu charizmatickou postavou, ktorá hovorí:
„Radšej vládnuť v pekle, než slúžiť v nebi.“
Miltonov pád anjelov je filozoficko-poetický , skúma slobodu, pýchu a cenu vzdoru .
V islamskej tradícii Iblís (Satan) nebol anjel, ale džin , ktorý odmietol pokľaknúť pred Adamom, pretože „bol stvorený z ohňa, zatiaľ čo Adam z hliny“.
Za svoju aroganciu a neposlušnosť bol vyhnaný z neba, no dostal čas až do Dňa súdu, aby pokúšal ľudí.
Tento príbeh vyžaduje pýchu a skúšku poslušnosti voči Bohu .
V gnostických textoch (napr. Apokryf Jána ) sa pád anjelov spája s pádom svetla do hmoty .
Niektorí anjeli sa stali „väzňami tela“ alebo padli, keď sa pokúsili zasiahnuť do stvorenia sveta.
Tu je pádne chápaný metafyzicky – ako oddelenie ducha od božského svetla .
Tradícia Hlavná postava Dôvod pádu Symbolika
Kresťanská Lucifer Pýcha, vzbura proti Bohu Strata milosti
Henochova kniha Strážcovia Porušenie zákona, zvod ľudí Skazenie moci
Miltonova verzia Satan Túžba po slobode Tragédia vzdoru
Islamská Iblís Odmietnutie poslušnosti Skúška viery
Gnostická Padlí anjeli Oddelenie ducha od svetla Dualita dobrá a zlá
Blah. AK Emmerichová - Starý Zákon - (Pád anjelov a následky z toho, stvorenie)
U niektorých indiánskych kmeňov (napr. Irokézi, Čerokíovia) existujú príbehy o bytostiach zo „sveta nad nami“:
Najznámejší je príbeh o Sky Woman (Nebeskej žene), ktorá spadla z neba na Zem
Tento pád však nebol kvôli hriechu, ale skôr bol súčasťou stvorenia sveta
Zem vzniká ako miesto, kde tieto bytosti začnú nový život
Niektoré kmene (napr. Lakota, Pueblo) hovoria o:
„Star People“ – bytosti z hviezd
niektoré príbehy hovoria, že prišli na Zem alebo boli oddelení od neba
V kresťanskej tradícii (napr. príbeh o Luciferovi) ide o:
vzburu proti Bohu
pád ako trest
jasné rozdelenie dobro vs. zlo
V indiánskych tradíciách:
svet je viac o rovnováhe než absolútnom dobre a zle
„pád“ je často premena, cyklus alebo súčasť stvorenia
Pád vzbúrených anjelov podľa skúseností exorcistov 03
Neoplatonici v staroveku sa zamýšľali:
tieto duchovné bytosti ochladli v láske k Bohu ( a nie všetky rovnako)
výsledkom bol „pád“ rôzneho stupňa
dôsledok:
niektoré sa stali anjelmi (malý pád)
niektoré ľuďmi (väčší pád → dostali telo)
niektoré démonmi (hlboký pád)
telo teda nie je pôvodné, ale dôsledok duchovného stavu
3. Telo ako „liečebný nástroj“
Toto je kľúčové:
nevideli telo ako trest v zlom zmysle
skôr ako výchovný alebo liečivý prostriedok od Boha
Boh podľa neho:
„prispôsobuje“ podmienky (vrátane tela), aby duša mohla rásť a vrátiť sa k nemu
Celý systém stojí na tom, že:
slobodná vôľa existovala ešte pred pozemským životom
a vysvetľuje rozdiely medzi ľuďmi (bez determinismu)
to bol pokus aj odpovedať na otázku:
Prečo sa ľudia rodia v tak rozdielnych podmienkach
ct. Mária z Agredy: Videnia o páde anjelov
Verzia pádu anjela Sofie (Múdrosti) podľa Valentinovcov – jednej z najvýznamnejších gnostických škôl 2. storočia – patrí medzi najhlbšie a najpoetickejšie mýty o pôvode zla a stvorenia sveta.
Tu je jej podrobný výklad v duchu valentinovskej tradície:
Na počiatku nebolo nič okrem Plérómy – plnosti božského svetla.
V tejto plnosti prebývalo Tridsať eónov , duchovných bytostí, ktoré vyžarovali z Najvyššieho Boha – Bytosti Bez Mena (Bythos) a Jeho partnerky Ticha (Sigé) .
Každý eón existoval v duálnom páre (syzygia), mužskom a ženskom princípe, dokonalom odraze božskej harmónie.
Najmladšou z týchto bytostí bola Sofia (Múdrosť) – ženský eón, ktorý túžil poznať samotného Bythosa , zdroj všetkého bytia.
Jej túžba však prekročila hranice, ktoré určoval božský poriadok.
Sofia sa rozhodla poznať Nevysloviteľného Otca priamo, bez svojho mužského partnera.
Túto túžbu nazývajú Valentinovci „pátos“ – vášeň, nepokoj duše.
Z tejto vášne sa zrodil neporiadok , rozkol v harmónii Plérómy.
Sofia sa ponorila do temnoty nevedomosti , pretože sa to pokúsila pochopiť, čo je nad pochopením.
Z jej zmätených síl vznikla hmota – temná, ku chaosu náchylná substancia mimo božskej plnosti.
Z tejto Sofiinej osamelej túžby sa zrodila bytosť – Jaldabaóth , „vládca chaosu“.
Bol to arogantný a slepý tvor , ktorý nepoznal svoj pôvod.
V domnení, že je jediný Boh, vytvoril svet z hmoty a naplnil ho archontmi – mocnosťami, ktoré vládnu nad ľuďmi.
Jaldabaóth vyhlásil:
„Ja som Boh a niet iného mimo mňa!“
Týmto výkrikom sa zrodil materiálny svet , odraz Sofiinej chyby, ale aj jej túžby po svetle.
Sofia, keď uvidela, čo spôsobila, zaplakala nad svojím pádom.
Jej slzy sa stali vodami , jej výkrik sa stal hlasom, ktorý volá po spáse .
Najvyššia Bytosť, Boh, vidiac jej utrpenie, vyslal Spasiteľa (Christos) , aby ju pozdvihol zo zajatia temnoty.
Christos zostúpil z Plérómy, vrátil Sofii duchovný zrak a báznivý súcit, uzdravil rozkol medzi svetlom a hmotou.
Sofia bola očistená a znovu prijatá do Plérómy, no jej tieň – svet hmoty – zostal existovať ako dôsledok jej pádu .
V ňom sa nachádza iskra božského svetla , ktorú nesie každá ľudská duša – zvyšok Sofiinej túžby po Bohu.
Dala sa na pokánie, dostala milosť sa zjavovať, čaká na slávny návrat Christosa na zem a obnovu rajského stavu.
Valentinovci chápali tento príbeh nie ako morálny pád , ale ako kozmickú drámu poznania .
Sofia symbolizuje dušu človeka , ktorá túži po poznaní Boha, no padá do nevedomosti.
Spása prichádza prostredníctvom gnózy – poznania, ktoré vracia dušu späť do svetla.
Postava Symbol Úloha
Bythos Nekonečný Boh Zdroj všetkého bytia
Sofia (Múdrosť) Duša, ženský princíp Túži poznať Boha, a preto odpadá do hmotnej časti vesmíru
Jaldabaóth Silný Tvorca v hmote, falošný boh Stvoriteľ tohoto sveta, je plod Sofiinej nevedomosti
Kristus Spasiteľ, svetlo Prináša Sofii gnózu, oslobodenie aj pre jej podobných padlých anjelov a spásu
Pléróma je Božská plnosť a Pravá duchovná ríša, ktorá s odpadlými duchmi im ponúkla záchranný plán návratu
Pistis Sophia je významný gnostický spis z 3. storočia, ktorý je zachovaný v koptickom Askewovom kódexe. Obsahuje rozhovory zmŕtvychvstalého Ježiša s učeníkmi (vrátane Márie Magdalény) o nebeských hierarchiách, pokání Sofie a záchrane duší. Kompletný anglický preklad G.R.S. Meada je Pistis Sophia: The First Book of Pistis Sophia: …