Apoštoli Slovákov sv. Cyril a Metod sú najväčší misionári, ktorých zrodila grécka cirkev
Apoštoli Slovákov sv. Cyril a Metod sú najväčší misionári, ktorých zrodila grécka cirkevPrvý kresťanský kostol na území Slovenska je dôkazom aj toho, že i medzi západnými Slovanmi práve Slováci sa hlásili ku kresťanstvu najotvorenejšie a najodhodlanejšie
Spomedzi západných Slovanov Slováci boli prví, u ktorých sa kresťanstvo ujalo. Na výslovnú žiadosť Karola Veľkého poslal soľnohradský arcibiskup Arno nemeckých kňazov na územie Slovenska a že náuka Kristova našla medzi Slovákmi úrodnú pôdu, toho dôkazom je to, že už okolo roku 833 posvätil soľnohradský arcibiskup Adalram na Pribinovom hrade v Nitre prvý kresťanský kostol. Pribinov kostol v Nitre bol prvý kresťanský kostol na území západných Slovanov. Kým iné slovanské národy vo východnej Európe žily ešte ďaleko od západoeurópskej kresťanskej kultúry a blúdili vo tme pohanstva, slovenský národ vstupuje medzi kresťanské kultúrne národy.
Prvý kresťanský kostol na území Slovenska je dôkazom aj toho, že i medzi západnými Slovanmi práve Slováci sa hlásili ku kresťanstvu najotvorenejšie a najodhodlanejšie.
V čase posviacky nitrianskeho kostolíka sám Pribina ešte nebol kresťanom. Ale práve okolnosť, že Pribina ako pohan dovolil, aby sa jeho národu hlásala kresťanská viera, dokazuje, že prvý slovenský vladár, aj keď sám azda nevedel pochopiť význam kresťanskej náuky, pochopil politický a kultúrny význam na slovensko-nemeckom pohraničí.
Ako múdry a obozretný panovník vedel, že malý národ sa môže na tejto nebezpečnej križovatke ubrániť svojim mocným susedom len vtedy, keď sa im vyrovná kultúrou. Týmto postupom priviedol Pribina svoj národ k prameňom pravej vzdelanosti, pripojil ho medzi národy, ktorým patrila budúcnosť a zaistil mu miesto na javisku dejín.
V zápase Mojmíra s Pribinom a v Pribinovom vyhnaní vidieť úspech pohanskej a národnej reakcie proti germanofilovi a kresťanstvu naklonenému Pribinovi. Na Morave šírili evanjelium pasovskí misionári a dosiahli už začiatkom 9. storočia niektorých úspechov. Moravské knieža Mojmír I. (836-846), a jeho nástupca Rastislav (847-870) prijali krst. Avšak politické udalosti daly podnet k tomu, že sa kresťanstvo na slovenskom území šírilo iným spôsobom, ako sa započalo. Okolo roku 836 knieža Mojmír vyhnal Pribinu z Nitry a celé územie, obývané slovenskými kmeňmi, spojil v štátny celok.
Roku 846 kráľ Ľudoví Nemec zosadil Mojmíra a na jeho miesto dosadil Rastislava. Rastislav spočiatku zachoval priateľský pomer k nemeckej ríši, ale bol presvedčený, že je ohrozená nezávislosť jeho krajiny. Bol prezieravý a pochopil, že nezávislosť Veľkej Moravy ohrozujú nielen bavorské vojská, ale i misijná činnosť bavorských kňazov, ktorí sa cítili na tom území ako doma a pokladali ho za časť nemeckej ríše. Rastislav chcel tomuto nebezpečenstvu predísť, preto v roku 863 vyslal k pápežovi Mikulášovi I. zvláštne posolstvo s prosbou, aby mu poslal misionárov, ktorí ovládajú slovanskú reč. Žiaľbohu, v Ríme vtedy ešte nebolo kňazov, ktorí by boli zbehlí v slovanskej reči a tak pápež nemohol vyhovieť jeho žiadosti.
Preto sa Rastislav po porade so svojimi veľmožmi obrátil do Carihradu k cisárovi Michalovi III. Rastislavova prosba prišla cisárovi vhod, lebo úfal, že tak získa vo Veľkej Morave verného spojenca proti Nemcom a s nimi spojeným Bulharom. Preto sa ochotne rozhodol vyhovieť prosbe a poslať do Veľkej Moravy kňazov, ktorí poznali slovanskú reč. Keď išlo o to, z ktorej strany má vniknúť kresťanstvo medzi Slovanov, či z Ríma, či z Carihradu, Carihrad bol vo výhode natoľko, že sa Slovania takmer priblížili k jeho hradbám. Hromadne vstupovali do jeho služieb a s Grékmi sa krvne miešali. Medzi Byzanciou a Panóniou resp. Veľkou Moravou boli už dávno živé kultúrne a hospodárske styky. Nejeden vzdelaný Grék si osvojil slovanský jazyk. Tým sa vysvetlí, prečo východný a nie západný Rím dal Slovanom najväčších apoštolov. Cisár Michal III. vybral na túto dôležitú úlohu učených solúnskych bratov Konštantína a Metoda, ktorí sa stali slovanskými apoštolmi.
Cirkevná organizácia na Slovensku nezanikla úplne ani v časoch maďarských výbojov. Najmä Nitra, v ktorej pravdepodobne i po Wichingovej smrti sa zachovalo biskupstvo, ostala ohniskom kresťanského života, odkiaľ sa šírila kresťanská kultúra k susedným neslovanským národom. Kresťanstvo sa stalo trvalým majetkom slovenského národa a dalo Slovákom kultúrnu a mravnú prevahu nad novými dobyvateľmi Slovenska.
Sv. Cyril a Metod sú najväčší misionári, ktorých zrodila grécka cirkev. Ako židovský národ dal svetu apoštolské kniežatá sv. Petra a Pavla, tak byzantská ríša dala Cirkvi solúnskych bratov a tým prejavila úsilie o obrátenie pohanov. Grécka cirkev sa v nijakom inom diele zeme nedopracovala k tak skvelých úspechov, ako vo východnej Európe.
Dr. Jozef Špirko, Cirkevné dejiny I., Neografia 1943
Pripravil: Anton Čulen (krátené)
alianciazanedelu.sk/archiv/19990