Blahoslavený Inocent XI.: pápež, ktorý je príkladom a inšpiráciou pre každého predstaviteľa katolíckej cirkvi
Blahoslavený Inocent XI., vlastným meno Benedetto Odescalchi, (* 16. máj 1611, Como – † 12. august 1689, Rím), bol 240. pápež. Pápežský úrad zastával od 21. septembra 1676 do svojej smrti.
Dňa 7. októbra 1956 ho blahorečil pápež Pius XII.. Jeho sviatok sa v katolíckej cirkvi slávi 12. augusta.
Zakázal v Ríme hazardné hry a zrušil herne...
Bol známy svojou podporou Poľska a iných krajín v boji proti Osmanskej ríši.
Inocent XI. zanechal trvalý odkaz v dejinách katolíckej cirkvi a Európy svojou obranou kresťanstva, reformnými snahami a angažovanosťou v politických záležitostiach svojej doby.
12. augusta si cirkev pripomína bl. Inocencia XI. (1611-1689), pápeža, ktorý bol hlavou cirkvi v rokoch 1676-1689. Inocent XI. je niektorými bádateľmi považovaný za najvýznamnejšieho pápeža 17. storočia.
image:Image 61/source/orig/60221_jacob-ferdinand-voet-portrait-of-innocenzo-xi-odescalchi-cropped.jpeg
Benedetto Giulio Odescalchi (krstné meno pápeža Inocencie XI.) sa narodil 16. mája 1611 v severotalianskom meste Como. Rané štúdiá absolvoval u jezuitov vo svojom rodnom meste. Vo vzdelaní potom pokračoval na univerzite La Sapienza v Ríme a na univerzite v Neapole, kde získal doktorát z občianskeho a kanonického práva (1639).
Dňa 21. septembra 1676 bol Odescalchi po päťdesiatich dňoch konkláve zvolený pápežom. Proces bol náročný kvôli ostrému odporu francúzskeho kráľa, ktorý sa postavil proti jeho vymenovaniu. Ľudovít XIV. chcel zvýšiť svoj vplyv v Európe a vedel, že kardinál Odescalchi mu to nedovolí. Napriek tomu, že kráľ nakoniec od svojich pôvodných zámerov upustil a Odescalchiho nomináciu podporil, čoskoro medzi ním a novozvoleným pápežom vznikli nové konflikty.
Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. bol odhodlaný rozšíriť francúzsku politickú nadvládu na kontinente a považoval za zásadné oslabiť pápežskú moc. Z tohto dôvodu sa celý Inocencov pontifikát vyznačoval napätím s týmto panovníkom. Medzi manévre Ľudovíta XIV. patrilo zvolaniu francúzskeho duchovenstva na zhromaždení, aby prinútilo pápeža podriadiť sa štátnej moci. Pápež Inocent XI. sa proti vytvoreniu takého zhromaždenia postavil a pohrozil exkomunikáciou celého francúzskeho kléru, pokiaľ sa podvolí panovníkovým požiadavkám. Nakoniec bola exkomunikácia vynútená, ale iba pre francúzskych biskupských kandidátov, ktorí sa kráľovi podriadili.
To, čo sa stalo, viedlo k mimoriadne napätému scenáru, ktorý vyvolal obavy z rozkolu. Nepriateľstvo Ľudovíta XIV. voči Innocencii XI. existovalo už pred jeho zvolením - kráľ sa snažil ovplyvniť konkláve hlasy svojich rovnako zmýšľajúcich kardinálov - ale spôsob, akým pápež postupne zvládal kritické okamihy, s pevnosťou a múdrosťou, prispel k posilneniu cirkvi, ktorá si udržala svoju jednotu, a znovu ukázal, že je nevyhnutnou protiváhou zneužitia. Táto epizóda vyniesla pápežovi Inocentovi v kontexte Európy 17. storočia povesť muža mieru, skvelého stratéga a veľkého diplomata.
Napriek tomu tieto ľudské vlastnosti blahoslaveného nie sú zďaleka najpozoruhodnejšie. Nič z dobrých výkonov Inocencie XI. by nebolo možné bez jeho oddanosti službe mystickému telu Kristovu. Pápež Odescalchi bol asketa, človek láskavý a veľmi štedrý k tým najchudobnejším z chudobných. Zriekol sa bohatstva, ktoré obklopovalo jeho úrad, a bojoval proti nepotizmu duchovenstva, v čom pokračoval jeho nástupca Inocent XII.
Pápež tiež reformoval správu kúrie a dal do poriadku vatikánske financie: Odescalchiovci boli bankárska rodina, takže sa Benedetto v týchto záležitostiach dobre vyznal. Jeho magistérium bolo zamerané na podporu lásky k Eucharistiu medzi veriacimi, obohatenie morálnej teológie a poznanie morálnych systémov a perspektív v snahe objasniť mnohé kontroverzie svojej doby. Zvlášť sa zaujímal o posilnenie náuky o sviatosti zmierenia a o tajomstvo a diskrétnosť, ktoré by mali charakterizovať spovedníkov.
Inocent XI. zomrel po dlhej chorobe 12. augusta 1689 v Kvirinálskom paláci. Oplákaný rímskym ľuďom, ktorý ho miloval a vážil si ho, bol pochovaný v bazilike svätého Petra v kaplnke svätého Šebestiána. Jeho ostatky tu zostali až do roku 2011, kedy boli prenesené do iného mauzólea vo vnútri baziliky. Cirkevné úrady vtedy rozhodli, že namiesto jeho pohrebu zaujme mauzóleum iného veľkého pápeža: svätého Jána Pavla II.
Inocent XI. bol blahorečený ctihodným pápežom Piom XII. 7. októbra 1956.
lahoslavený pápež INOCENT XI.
osloboditeľ Uhorska od Osmanov
V roku 1676 po smrti pápeža Klementa X. zbor kardinálov zvolil nového pápeža. Voľba trvala dva mesiace. Bola jednohlasná: kardinál Benedetto Odescalchi. Ako kardinál žil skromne a nenáročne, pomáhal chudobným a chorým. Bol veľmi populárny. Už počas konkláve ľud prevolával jeho meno pod kolonádami na svätopeterskom námestí a keď sa dozvedel, že ho zvolili, prepuklo veľké nadšenie. Aj ako pápež vynikal skromnosťou a zbožnosťou. Usiloval o spravodlivosť a bol rázny. Odmietal akékoľvek rodinkárstvo. Hoci jeho teologické vzdelanie nebolo najkvalitnejšie, zato bol finančný génius. Pochádzal z bankárskej rodiny. V priebehu dvoch rokov skonsolidoval financie pápežského štátu a dosiahol vyrovnaný rozpočet. Potom prísnymi finančnými opatreniami dosahoval každoročne prebytok. Zjednodušil pápežský dvor, zreformoval rímske kláštory a duchovenstvo a zakročil proti samopašnému životu rímskej šľachty.
Za vlády Inocenta XI. vyvrcholili spory s Francúzskom. Kráľ Slnko - Ľudovít XIV. sa usiloval upevniť svoju prestíž v Európe a podriadiť si Cirkev. Využíval na to rôzne konflikty, napr. spor o regálie. Od stredoveku platila totiž zásada, že keď ostal nejaký cirkevný úrad v niektorých diecézach neobsadený, francúzsky kráľ mal právo uvoľnené miesto obsadiť a spravovať biskupské príjmy. V rokoch 1673 a 1675 si Ľudovít XIV. toto právo rozšíril na všetky územia, ktoré patrili francúzskej korune. Opieral sa pritom o doktrínu galikanizmu, ktorú si nechal odsúhlasiť francúzskym klérom: že francúzskym kráľom prináleží právo samostatne zvolávať koncily, obmedzovať jurisdikciu pápežských nunciov vo Francúzsku, odvolávať sa ku všeobecnému koncilu i proti pápežovi a podmieniť platnosť pápežských výnosov kráľovským súhlasom. Pápež Inocent XI. s týmito krokmi nesúhlasil a odmietal potvrdiť kráľom menovaných biskupov. Takisto ako pápež vyčítal Ľudovítovi XIV. nespravodlivosť, keď kráľ zrušil v roku 1685 Nantský edikt, ktorý zaručoval protestantom náboženskú slobodu a občiansku rovnosť.
Najväčšie zásluhy však získal Inocent XI. v boji proti Turkom. Zatiaľ čo francúzsky kráľ Ľudovít XIV. s Turkami tajne vyjednával a podnecoval ich do vojny proti Poľsku a Rakúsku, pápež Inocent XI. finančne i morálne podporoval ohrozené Rakúsko. Vďaka diplomatickým aktivitám sa mu podarilo dohodnúť spojenectvo medzi cisárom Leopoldom I. a poľským kráľom. Ján III. Sobieski bol zvolený na poľský trón vďaka podpore Francúzska, ktoré bolo odvekým rivalom Habsburgovcov. 31. marca 1683 bola podpísaná medzi Svätou rímskou ríšou a Poľskom obranná zmluva, kde sa obidve strany zaväzovali vzájomne si pomôcť v prípade, žeby niektorá z nich bola napadnutá zo strany Osmanov. V tejto diplomatickej aktivite pápežovi pomáhali jeho obratní nunciovia. Cisárovi Leopoldovi I. na obranu Viedne poskytol 1,5 milióna zlatých.
Keď poslovia do Ríma priniesli správu o víťazstve kresťanských vojsk a o oslobodení Viedne, v Ríme prepuklo radostné nadšenie. Pápež v tom videl veľký prejav Božej milosti a na pamiatku tejto udalosti dal raziť medaile s biblickým citátom z víťaznej piesne, ktorú spievali Izraeliti, keď prešli cez more a videli, ako Boh zmietol Egyptské vojsko v Červenom mori: DEXTERA TUA DOMINE PERCUSSIT INIMICUM Tvoja pravica, Pane, zasiahla nepriateľa (Ex 15,6). Na pamiatku tohto víťazstva potom stanovil, že 12. september sa bude sláviť ako sviatok Mena Panny Márie v celom kresťanskom svete.
V nasledujúcom roku - 5. marca 1684 - na podnet cisára Leopolda pápež sprostredkoval vytvorenie Svätej ligy - krajín, ktoré sa rozhodli spoločne bojovať proti Turkom. V lige boli združené Svätá rímska ríša, Benátska republika, Poľsko-litovské kráľovstvo. 6. mája 1686 sa k lige pripojilo i pravoslávne Rusko. Výsledkom spolupráce bolo oslobodenie Uhorska, Sedmohradska, Srbska a na krátky čas aj gréckeho peloponézskeho polostrova.
V roku 1689 sa pápežov zdravotný stav výrazne zhoršil. Trápili ho obličkové kamene. Od júna bol pripútaný na lôžku. Zomrel 12. augusta 1689 v povesti svätosti. Proces jeho blahorečenia začal už pápežom Inocentom XII., ktorý ho v roku 1691 prehlásil za sluhu Božieho. Pre námietky francúzskeho dvora, ktorý sa asi nevedel povzniesť cez spory pápeža s Ľudovítom XIV., bol však zastavený. Za blahoslaveného ho vyhlásil až pápež Pius XII. 7. októbra 1956.
Pápež Inocent XI. je pochovaný v bazilike sv. Petra v Ríme v presklenom sarkofágu. V bazilike sa nachádza aj jeho pamätník, ktorý zobrazuje pápeža sediaceho na tróne nad sarkofágom so základným reliéfom, ktorý ukazuje oslobodenie Viedne od Turkov. Po stranách pamätníka sú umiestnené alegorické postavy Viery a Sily.
V Budapešti na hradnom návrší sa nachádza socha pápeža Inocenta XI. ako prejav vďaky za oslobodenie spod Turkov.
Francúzski králi sa titulovali ako najkresťanskejší panovníci. Pre spojenectvo s Turkami Ľudovíta XIV. posmešne volali ako „Najkresťanskejší spomedzi Turkov“.
Blahoslavený
Inocent XI.
240. rímsky biskup
Portrait of Innocenzo XI Odescalchi, Jacob Ferdinand Voet
Funkcie a tituly
Pontifikát
21. september 1676 – 12. august 1689
Klement X.
Alexander VIII.
Biografické údaje
Rodné meno
Benedetto Odescalchi
Narodenie
16. máj 1611
Como
Úmrtie
12. august 1689 (78 rokov)
Rím
Svätenia
Cirkev
rímskokatolícka
Pápež
Voľba
21. september 1676
Svätec
Blahorečenie
7. október 1956
Pius XII.
Sviatok
12. august