V lone Anny je nepoškvrnená duša Márie
(M.Valtorta,Evanj. 1/22)Ježiš hovorí:
,,Keď ich Múdrosť, ktorá je ,výdych Božej moci a je čistý výron slávy Vševládneho' *, osvietila snami noci - zostúpila a stala sa slovom pre neplodnú. Ten, ktorý videl blízky čas vykúpenia, ja, Kristus, vnuk Anny, po temer päťdesiatich rokoch prostredníctvom slova budem konať zázraky na neplodných a chorých, na posadnutých, na opustených, na všetkých biedach zeme.
Zatiaľ však od radosti, že mám matku, šepkám tajomné slovo v šere chrámu, v ktorom sú nádeje Izraela. Chrámu, ktorý je už na sklonku života, pretože nový a pravý chrám, ktorý už neobsahuje len nádeje jedného národa, ale istotu raja pre ľudí celej zeme a pre celé stáročia až do konca sveta, práve prichádza na zem. A toto slovo koná zázrak, pretože robí plodným to, čo bolo neplodné. Dá mi matku, ktorá mala nielen vynikajúcu prirodzenosť, čo bolo jej údelom, keďže sa zrodila z dvoch svätých; ktorá mala nielen dobrú dušu, ako ju ešte mnohí majú, ktorá skrze svoju dobrú vôľu ustavične rástla nielen v tejto dobrote. A ktorá mala nielen nepoškvrnené telo, ale jediná z tvorov mala nepoškrneného ducha.
Videla si,** ako Boh ustavične plodí duše. Teraz uvažuj, aká musela byť krása tejto duše, ktorú si Otec túžobne želal ešte prv, než nastal jej čas. Táto duša spôsobovala takú rozkoš Trojici, že tá horela vrúcnou túžbou ozdobiť ju svojimi darmi, aby nimi obdarovala seba samú. Celá svätá, ktorú Boh stvoril pre seba a potom pre spásu ľudí! Nositeľka Spasiteľa, ty si bola prvou spásou. Žijúci raj, ty si svojím úsmevom začala posvecovať zem.
Duša stvorená preto, aby bola dušou Božej Matky! Keď z najživšieho tlkotu trojjedinej Lásky vyrazila táto životodarná iskra, najživšie svetlo, aké kedy raj videl, jasali z nej anjeli. Ako nehmotný a vzácny lupienok vznešenej ruže, ktorý bol drahokamom a ohňom, dychom Boha, ktorý zostúpil oživiť jedno telo úplne ináč ako ostatné, ktorý tak mocne zostúpil vo svojom ohni, že hriech ju nemohol nakaziť, rútil sa priestorom a uzavrel sa vo svätom lone.
Zem mala, hoci to ešte nevedela, svoj kvet. Opravdivý, jediný kvet, ktorý kvitne večne: ľalia a ruža, fialka a jazmín, slnečnica a cyklámen, zliate dovedna a s nimi všetky kvety zeme v jedinom kvete, v Márii, v ktorej sa hromadí každá čnosť a milosť.
V apríli sa zem Palestíny podobala na obrovskú záhradu a jej vône a farby dávali radosť ľudským srdciam. Ale najkrajšia ruža ešte nebola známa. Ona už kvitla Bohu v skrytosti materského lona, lebo moja matka milovala, odkedy bola počatá. Ale ako keď hrozno dáva svoju krv, aby z nej bolo víno, a vôňa muštu a cukru je taká silná, že napĺňa lisy a nozdry, aj ona sa usmievala najprv Bohu a potom svetu, vraviac svojím celkom nevinným úsmevom: ,Hľa, vinič, ktorý vám dá hrozno, aby bolo vytlačené v lise a stalo sa večným liekom na vaše zlo, je medzi vami.'
Povedal som: ,Mária milovala, odkedy bola počatá.' Čo dáva duchu svetlo a poznanie? Milosť. Čo odníma milosť? Dedičný hriech a smrteľný hriech. Márii, nepoškvrnenej, nikdy nechýbala spomienka na Boha, jeho blízkosť, jeho láska, jeho svetlo, jeho múdrosť. Preto mohla chápať a milovať, lebo jej telo sa utváralo okolo ustavične milujúcej nepoškvrnenej duše.
Neskôr ti doprajem v duchu rozjímať o hĺbke panenstva v Márii. Dostaneš z neho nebeský závrat, ako keď som ti dal uvažovať o našej večnosti. Medzitým uvažuj, ako nosenie pod srdcom stvorenia nepoškvrneného hriechom, ktorý (hriech) odníma Boha, dalo matke najvyššiu múdrosť a urobilo z nej prorokyňu, hoci ho počala prirodzene, ľudsky. Prorokyňu svojej dcéry, ktorú ona volá: ,Božia dcéra.' A premýšľaj, čo by bolo, keby sa z nevinných prvých rodičov rodili nevinné deti, ako to chcel Boh.
Ó, ľudia, hovoríte, že sa vydávate na cestu k ,superčloveku', a svojimi neresťami sa vydávate jedine k superdiablovi. Prostriedkom, ktorý by vás priviedol k ,superčloveku', by bolo žiť bez Satanovej nákazy a prenechať Bohu riadenie života, poznania, dobra, nežiadajúc si viac, než koľko - a bolo by to takmer nekonečne - by vám Boh dal. Takto v ustavičnom raste k dokonalosti by ste mohli plodiť deti, ktoré by boli ľuďmi telom a deťmi Múdrosti duchom, čiže obrami, čiže silákmi, čiže víťazmi nad Satanom. A ten by bol zhodený mnoho tisíc storočí pred hodinou, v ktorej bude zhodený, a s ním aj všetko jeho zlo."
* Múd 7,25
** 25.5.1944, v diele Zošity z roku 1944