Ovocie Ducha Sv. je radosť, pokoj a spravodlivosť. Nie škodoradosť.
Nie je totiž hlavne tá silno prítomná v tom post veľkonočnom oblievaní žien vodou?
Chlapci slovenskí predstierajú, že sú majstri sveta v kultúrnom skrotení nevyspytateľného ženského živlu?
Povrchný diletantizmus, ak zostaneme iba na povrchu
A potom sú šetci celý rok pod babskou papučou??
A spoločne potom nemo adorujeme, ako teliatka spolu s pastierikmi nové vráta,
nejaký spoločný maxiproblém, miesto Boha?
Ale ak im to dobre robí, tak ok,
tak im robia vlastne urgentnú resuscitačnú prvú pomoc
možno tieto zvyky sú pripomienkou sv. krstu, čiže majstrovským skrotením nášho nepravého ega a dať ho pod vládu Kristovu, ktorá v matke cirkvi je iba taká príliš zatajená pri obnove krstných sľubov na Bielu Sobotu / malo by niečo také byť pre dospelých, vlastne pri tých oblievačkách aj je, ale je to viac o pochabení sa a nevedomé/
+ žiadne poučenie, že ku sv. krstu patrí aj krst Duchom Svätým/ modlitba, hĺbkové vyučovanie a chápanie aj Biblie aj iných hlbších súvislostí/ aj krst ohňom, čiže obstáť pri tlakoch temnoty a neuljevanie sa pri osobnej krížovej ceste
To mlčanie drvivej väčšiny našich pastierov je pokora???
Alebo syndróm liturgicky presolených a predivne jednotných solných stĺpov
/ ktorým tiež škodoradosť nie je až taká odcudzená/ pod maskou zjavne nepravej pokory..?
Žijeme v dobe mlčiacich pastierov, ktorí nikdy nehovoria ani slovo. U mnohých z nich má zrada formu tichej apatie. Zdá sa, že neexistuje nič, čo by milovali tak, aby ich to prinútilo k činnosti,“ hovorí bývalý biskup z Tyleru v Texase Joseph Strickland v posolstve tohtoročnému eucharistickému kongresu v USA.
Otevřené pozvání ďábla
Bp. Strickland poukazuje rovněž na deklaraci Dikasteria pro nauku víry Fiducia supplicans. Říká, že tento dokument posílil doktrinální chaos, neboť „otevřel dveře možnému žehnání homosexuálních svazků“, což bylo ještě před 50 lety nemyslitelné.
„Tento dokument byl otevřeným pozváním ďábla, aby lovil duše, které jsou Církví dezorientovány, neboť mnoho duchovních již není zakotveno ve svatém pokladu víry, ale místo toho se snaží zmodernizovat nauku, aby přehlušilo svědomí současných duší,“ zdůraznil.
Americký biskup se obává, že v důsledku této všeobecné zrady Krista v samotné Církvi
„se rychle blížíme k době, kdy lano milosrdenství bude nahrazeno provazem spravedlnosti“.
Vraj hlavná cnosť je pokora. Ale je aj falošná. Kto to má rozlíšiť?
od CLAILA ChatGPT 4o
To je veľmi dôležitá a hlboká otázka – ako rozlíšiť pravú a falošnú pokoru? Poďme na to krok za krokom:
Prečo sa pokora označuje za hlavnú cnosť?
Pokora je často považovaná za „kráľovnú cností“, pretože vytvára základ pre rozvoj ostatných cností. Tradične sa hovorí, že pýcha je „koreň všetkého zla“, a tak pokora, ako jej opak, je základom duchovného rastu.
Napísal sv. Augustín: „Len pokorné srdce môže prijať pravdu.“
Sv. Tomáš Akvinský o pokore hovorí, že je základom svätosti, pretože človek spoznáva svoju pravú hodnotu pred Bohom a ľuďmi.
Čo je pravá a čo je falošná pokora?
Pravá pokora znamená:
Pravdivo vidieť samého seba – ani sa neponižovať, ani nevynášať.
Byť ochotný učiť sa, priznať chybu, prijímať rady.
Neprikrývať svoje schopnosti, ale ich rozvíjať a používať v službe druhým bez pýchy.
Nehľadať za každú cenu chválu ani nevyžadovať uznanie.
Falošná pokora znamená:
„Zhadzovať sa“ nenápadne s cieľom, aby ma ostatní uistili, aký som skvelý („ááále, veď ja nič neviem“ – v očakávaní chvály).
Popierať alebo zamlčovať svoje talenty zo strachu alebo falošnej predstavy svätosti.
Pokora na oko – zdanlivá podriadenosť, za ktorou sa skrýva manipulácia alebo nevôľa niesť zodpovednosť.
Nepravé ponižovanie sa, ktoré vedie k pasivite až zbytočnému utrpeniu.
Pravú pokoru niekedy rozpoznáš podľa toho, že pri nej necítiš ponížovanie či zahanbenie voči sebe, ale naopak: pokoj, úľavu a schopnosť milovať aj svoje slabosti.
Kto to má rozlíšiť?
V prvom rade ty sám/sama. /Ale poraď sa aj s Duchom Svätým.../
Každý človek má povinnosť (a výsadu) skúmať svoje vnútro, pohnútky a úmysly.
Pokora je vnútorný postoj – len ty vieš, prečo sa správaš ako sa správaš.
Pomáha:
Samopoznanie (sebareflexia)
Otvorená komunikácia
Dôveryhodný priateľ, duchovný sprievodca, psychológ alebo učiteľ
Modlitba, meditácia, denník
Tradícia (Tomáš Akvinský, duchovní majstri) učí, že konečný Sudca je vždy Boh – ale každý máme zodpovednosť rozlišovať a učiť sa to počas života.
V bežnej komunikácii môže upozorniť na falošnú pokoru aj blízka osoba, ktorá nám povie: „Čo sa tak teatrálne zhadzuješ? Veď si dobrý v tom, čo robíš. Nemusíš sa podceňovať.“
Zhrnutie:
Pravá pokora vyrastá z pravdy o sebe; falošná z klamu či strachu. Rozlíšiť to má a môže predovšetkým každý sám, ale môžeme si pomáhať navzájom, aby sme boli úprimní k sebe i iným.
“Pokora nie je nevidieť svoje dary, ale nezabudnúť, že sme ich dostali na službu druhým.”
Naša duchovná úloha je mínusy zmeniť na plusy.
Lekár spí na našej loďke viery. Peniaze na podstatné zmeny nie sú treba.
Špecifické problémy sú iba polovica z nášho príbehu. Sú to mnohokrát väčšinou podedené nesväté programy po predkoch. Niekto im ešte pridáva svoje hriechy a v nich aj umrie. Ak ale nestratíme Ducha Sv. a z jeho milosťou zmeníme v druhej časti príbehu mínusy na plusy, naučíme to obetovať nebu, niečo aj vytrpíme, nenecháme sa znechutiť, nebudeme hľadať spoluneresť ale spoločnosť, neúspech nebudeme zapjať sebaľútosťou, ale sa naučíme liečiť každú biedu modlitbou, operieme si krídla od každej špiny a zmeníme sa na anjelov. Každá rana ku nám prišla aj preto, lebo raz môže byť našou speciálnou charizmou.
Máme na svojej loďke najlepšieho priateľa - Ježiša. Keď je na mori búrka, vždy ho prebuďme ako apoštoli, keď bolo zle a mali slabú vieru
mnohí žijú ako zakliati, onemení, zakríknutí desivou ich realitou, majú to z rodín a vzťahov aj z vlastných neočistených hriechov, niektoré rodinné generačné znesvätenia, to je duchovne náročná práca aj na desaťročia/ smola, emočné bloky, devianné sklony, choroby, nešťastia, rozbité rodiny, niekto má veľa utrpenia kôli liečbe toho , pomáhajú modlitby a sv. obety, nie ja či my - Ježiš nech to rieši, naša úloha je mu to odovzdávať
8 min niekto sa lieči v tichosti a iný má úlohu o tom svedčiť aj verejne
"Potupený a Mesiáš ? Jeho sv. rany ale uzdravujú"
• Noe sa vedel aj opiť
• Abrahám dlho príliš miloval syna Izáka
• Sára bola neplodná, vysmievala sa predpovedi, že otehotnie v starobe
• Izák bol prehnane dôverčivý.
• Jakub bol prešibaný, aby získal požehnanie otca
• Lea nemala iskru v očiach, nebola preto hrdá na svoj vzhľad.
• Jozef Egyptský prežil ťažkú šikanu od súrodencov
• Mojžiš bol zranený z detstva, a tak agresívny, že zabil v hádke Egypťana
• Gedeon mal strach a chcel utiecť.
• Rachab bola prostitútka.
• Jeremiáš a Timotej boli príliš mladí, nedôverovali si
• Dávid mal na konte cudzoložstvo a úkladnú vraždu.
• Jonáš utiekol pred Božím poslaním.
• Noemi bola vdova.
• Job prišiel o rodinu, majetok a prepadol depresii, pobudol na dne bytia
• Ján Krstiteľ bol ako čudák pustovník, radikál, čo jedol aj hmyz.
• Svätý Jozef chcel Máriu ako nespoľahlivú partnerku poslať od seba preč.
• Učeníci zaspávali pri modlitbe, nechápali hĺbku, utiekli pri prenasledovaní
• Peter sa chvastal peknými rečami, vykrúcal ako had a potom zaprel Krista,
odhováral Ježiša, aby nepriniesol tú najdôležitejšiu obetu v dejinách
• apoštoli hľadali oveľa viac svoje kariérne postavenie, než duchovný boj
• Marta bola nervózna workoholička
• Jej sestra Mária nebola zase priam akčná, možno príliš submisívna
• Mária Magdaléna bola kurtizána a z toho posadnutá 7. zlými duchmi.
• Žena zo Samárie bola 5 x rozvedená a žila na divoko, medzi polopohanmi
• Zachej bol malý a zakomplexovaný, špekulant a živil sa daňovými podvodmi.
• Pavol bol cholerik a fanatik, čo ako slepý šikanoval prvých kresťanov
• Barnabáš sa rozhádal s Pavlom, miesto rozumnej vzájomnej dohody
• Timotej mával žalúdočné ťažkosti, Pavla trápil neznámy osteň v tele či duši
• Prvý svätorečený bol lotor po Ježišovej pravici, čo si nechal spásu až na koniec
...ešte stále si myslíš, že TY nemáš miesto v Božom pláne?
„Perla je zahojená rana“