Šírenie viery-heslovito od počiatku
Šírenie viery
www.farabrezno.hostujem.sk/view.php
okolo r. 6 – Narodenie Ježiša Krista. Určenie letopočtu, ktorý vypočítal mních Dionýz Exiguus (+asi 550) a ktorý sa ujal v celom kresťanskom svete, bolo neskoršie dokázané ako nesprávne; ide o časový sklz 6 až 4 roky.
pred 30 – Podľa Lk 3,1 a n. začal Ján Krstiteľ vystupovať na verejnosti v 15. roku panovania cisára Tiberia. K tomuto obdobiu sa vzťahuje i krst a začiatok pôsobenia Ježiša Krista.
30 7. apr. alebo 33 3. apr. – Bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Na tretí deň (v nedeľu) vstal z mŕtvych.
30 alebo 33 Turíce – Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov. Vznik prvej náboženskej obce v Jeruzaleme, odkiaľ sa viera ďalej šírila.
33-36 – Obrátenie Šavla (Pavla) pred Damaskom. Pavol odišiel do Arábie a opäť sa vrátil do Damasku (Gal 1,17 a n.).
okolo 39 – Pavol odišiel z Damasku a navštívil v Jeruzaleme Petra a Jakuba.
okolo 43 – Pavol a Barnabáš pôsobili v Antiochii, centre helenistického kresťanstva. Tu veriacich prvý raz nazvali kresťanmi (Sk 11,26). Peter pokrstil v Samárii stotníka Kornélia (Sk 10).
45-48 – Prvá misijná cesta apoštola Pavla na Cyprus, do Antiochie v Pizídii a do Lystry.
okolo 49 – Pravdepodobný dátum napísania Jakubovho listu (neskoršie datovanie okolo r. 60).
49-50 – Apoštolský snem v Jeruzaleme určil podmienky prijatia pohanov do Cirkvi.
49-52 – Druhá misijná cesta apoštola Pavla do Frýgie, Galácie, Efezu, Korintu, Filíp, Solúna a do Atén (reč na areopágu).
okolo 50 – Napísané dovtedy ústne tradované aramejské Evanjelium podľa Matúša a doplňujúca zbierka Logií.
okolo 51 – Vznikol Prvý a Druhý list Solúnčanom.
53-58 – Tretia misijná cesta apoštola Pavla viedla cez Galáciu, Frýgiu, Efez, Korint a Macedóniu.
56-57 – Napísaný List Galaťanom, Prvý a Druhý list Korinťanom. Pravdepodobne v tomto období vznikol aj List Filipanom (neskoršie datovanie okolo r. 63).
57-58 – V zimných mesiacoch bol napísaný List Rimanom.
61-63 – Napísaný List Kolosanom, List Efezanom a List Filemonovi.
62 – Veľkňaz Ananiáš dal apoštola Jakuba ukameňovať. Jeho nástupcom a hlavou jeruzalemskej obce sa stal Šimon, Ježišov príbuzný.
po 63 – Utvorenie prvých judaistických krídiel v prvotnej Cirkvi, ako napr. ebionitov a nazarénov, ktorí verili v Krista ako Mesiáša, ale popierali jeho božstvo.
okolo 64 – Bol napísaný Prvý Petrov list a Evanjelium podľa Marka.
64 – Začiatok prenasledovania kresťanov za cisára Neróna.
okolo 65 – Napísaný Prvý list Timotejovi a List Títovi.
okolo 67 – Napísaný List Hebrejom a Druhý list Timotejovi.
okolo 70 – V Cirkvi sa objavujú stúpenci prehnaného asketického smeru – enkratiti (zdržanliví); v oblasti cirkevnej náuky však neboli škodliví.
70-80 – Vznik gréckeho Evanjelia podľa Matúša, Evanjelia podľa Lukáša, Skutkov apoštolov, Júdovho listu a Druhého Petrovho listu.
okolo 95 – Napísaná Apokalypsa – Zjavenie apoštola Jána.
okolo 98 – Napísané Evanjelium podľa Jána a tri Jánove listy.
98-100 – Zomrel apoštol Ján v Efeze. Smrťou posledného apoštola sa končí obdobie Božieho zjavenia a prvotnej Cirkvi.
okolo 100 – Zomrel Timotej, sv., biskup v Efeze. Približne v tom istom čase zomrel na Kréte biskup Títus, sv. Obaja boli vernými učeníkmi apoštola Pavla.
120-170 – Vznik biskupstva v Ravenne (v severnej Itálii).
okolo 140 – Gnostický mysliteľ Marción (+ okolo 160) hlásal v Ríme učenie, podľa ktorého Kristus ako Boh lásky v Novom zákone nemá súvislosť s bohom pomsty Jahvem zo Starého zákona.
po 145 – Rozšírilo sa učenie o vykúpení – gnóza, ktoré bolo v rozpore s kresťanskou vierou. Vychádzalo zo starých orientálnych predstáv o dvoch praprincípoch Zla a Dobra. Večná spása bola závislá od poznania Boha a spolupodielu na božskom mystériu. Človek v zajatí hmoty, vzdialený od Božieho svetla, mohol znova prísť ku svetlu, poznaniu a spáse iba prostredníctvom prísnej askézy. Nie smrť a zmŕtvychvstanie Krista mali priniesť veriacim spásu, ale iba Kristovo učenie, tak ako ho chápali gnostici, popierajúci božstvo Ježiša Krista.
157-158 – Montanus (+asi 172), niekdajší kňaz frýzskej bohyne Kybely, kázal prísnu pohlavnú zdržanlivosť, vidinu mučeníckej smrti a blízky príchod Krista. Obviňoval Cirkev v ríši z vlažnosti. Stal sa hlásateľom bludného učenia – montanizmu.
okolo 170 – Počiatočné prejavy kresťanstva na území dnešného Slovenska (udalosť zázračného dažďa za cisára Marca Aurelia).
177-178 – Irenej, sv. (+ okolo 202) sa stal biskupom v Lyone. Ako prvý zanechal správu o krste detí. Zostavil súpis rímskych biskupov (pápežov), ktorí nasledovali po apoštolovi Petrovi, aby dokázal nepretržitú kontinuitu od apoštolských čias.
okolo 180 – Založenie Alexandrijskej katechetickej školy.
190-203 – Klement z Alexandrie, významný teológ (+ okolo 215), vyučoval v Alexandrijskej katechetickej škole.
207-210 – Hypolit, sv. (+235) dielom Traditio apostolica vytvoril prvý cirkevný poriadok, ktorý obsahoval aj rôzne liturgické modlitby.
210 – V Ríme už existovalo obdobie katechumenátu (príprava katechumenov – kandidátov na krst).
okolo 215 – Origenes (+254), ktorý sa zaslúžil o oficiálne založenie Alexandrijskej školy, vydaním viacerých textov Starého zákona Hexapla a ich porovnávaním položil základy kritickej vedy o Biblii.
217 – Hypolit Rímsky, sv., sa dal ustanoviť ako protipápež za pontifikátu Kalista I., sv. (+222). Bol v schizme aj s pápežom Urbanom I., sv. (+230) a s Ponciánom, sv. (230-235). R. 235 sa vzdal a zomrel v chýre svätosti.
okolo 220 – Na synode v Kartágu sa zúčastnilo vyše 70 biskupov (o 20 rokov neskoršie 90 biskupov).
okolo 242 – Po návrate z Indie hlásal Mání (+276) princípy perzskej gnózy alebo tzv. manicheizmu, ktorý zastával strohý dualizmus Dobra a Zla. Človek sa môže oslobodiť spod vlády Zla iba úplnou askézou.
251 – Pápež Kornélius, sv. (+253) zvolal do Ríma 60 biskupov z Itálie. Zúčastnili sa aj biskupi z Agrie (Jágru) a Brigetia (Komárno-Komárom).
251-258 – Pôsobením kňaza Novaciána v Ríme vzniklo rozkoľnícke hnutie, ktorého prívrženci sa označovali ako kataroi (čistí).
254 – Origenes (*185) zomrel násilnou smrťou. Napísal viacero teologických diel, neskôr upadol do extrémnych názorov a spôsobu života.
okolo 255 – V Kartágu a v Alexandrii sa rozšírilo učenie Nováta, ktorý sa kontaktoval s rímskym kňazom Novaciánom a jeho prívržencami. Biskup Cyprián napísal proti nim dielo De lapsis.
256 – Pápež Štefan I., sv. (+257) rozhodol o prijatí lapsov (odpadlíkov) do Cirkvi oproti prísnejšiemu názoru sv. Cypriána, biskupa v Kartágu, ktorý sa však rozhodnutiu pápeža podriadil.
po 300 – V severnej Afrike sa rozšírilo rigoristicko-entuziastické hnutie – donatizmus. Jeho členovia sa považovali za pravovernú cirkev, spochybňovali sviatosti vyslúžené nie donatistami. Odsúdil ich Nicejský koncil r. 325.
306 – Na Synode v Elvíre sa zúčastnilo 16 španielskych biskupov.
313 – Na synode v Ríme sa zúčastnil aj biskup Maternus z Kolína.
314 – Na galskej synode v Arles sa zúčastnili germánski biskupi Maternus z Kolína, Agoetius z Trevíru a tiež traja britskí biskupi.
318 – Na synode v Alexandrii sa zišlo asi 100 biskupov z Egypta.
325 20. mája – Začiatok I. ekumenického koncilu v Nicei, ktorý zvolal Konštantín I. Veľký.
19. júna – Koncil odsúdil učenie biskupa Aria (+336) arianizmus, podľa ktorého Syn nie je bytostne totožný s Otcom. Práve tu bol prvý raz v dejinách Cirkvi pomocou filozofického termínu oficiálne definovaný článok viery, že Syn je bytostne totožný s Otcom (homousios). Konštantínov cisársky dvor postupne prešiel na ariánsku formu kresťanstva. Nastalo prenasledovanie katolíkov.
25. júla – I. ekumenický koncil sa skončil.
343 – Synoda v Sardícii.
359 – Synoda v Rimini.
374 – Ambróz (+397), mestský prefekt v Miláne, bol zvolený a vysvätený za biskupa.
381 máj-júl – II. ekumenický koncil v Carihrade pod vplyvom patriarchu Atanáza z Alexandrie, sv. (+373), Bazila Veľkého, sv. (+379), Gregora z Nyssy, sv. (+394) a Gregora Naziánskeho, sv. (+390) definoval učenie o božstve Ducha Svätého a prijal dodnes používané nicejsko-carihradské vyznanie viery.
– Koncil priznal hneď po rímskom biskupovi čelné miesto patriarchovi z Carihradu pred patriarchom z Antiochie a Jeruzalema (kán. 3). Pápež Damasus I., sv. (+384) toto rozhodnutie koncilu neschválil.
po 382 – Hieronym, sv. (+420) pripravil latinské vydanie Biblie zvané Vulgata.
387 – Milánsky biskup Ambróz, sv. (340-397) na Veľkú noc pokrstil v Miláne Augustína, sv. (*354), ktorý sa stal spisovateľom, tvorcom kresťanského filozofického systému.
397 – Ján Chryzostom Zlatoústy, sv., bol vysvätený za biskupa v Carihrade. Stal sa významným kazateľom a tvorcom mnohých liturgických modlitieb východnej cirkvi; venoval sa aj sociálnym otázkam. Zomrel r. 407 vo vyhnanstve.
– Mních Pelagius (+ po 418), pôvodom z Británie, vystúpil s učením odmietajúcim dedičný hriech a nevyhnutnosť spasiteľskej Božej milosti – pelagianizmus. Spochybnil vykupiteľské dielo Ježiša Krista; úsilie o spásu človeka je podľa neho iba výsledkom ľudskej vôle.
410 – Augustín, sv., napísal teologicko-filozofické dielo De civitate Dei (O Božom štáte).
418 – Synoda v Kartágu odsúdila Pelagiovo učenie.
431 – Začal sa III. ekumenický koncil v Efeze, ktorému za pápeža Celestína I., sv. (+432) predsedal patriarcha Cyril z Alexandrie (+444). Odsúdil učenie patriarchu Nestoria z Carihradu (+451), ktorý spochybnil božstvo Ježiša Krista a Panne Márii upieral titul Bohorodičky (Theotokos). Koncil prijal učenie, že Kristus je zároveň Bohom aj človekom, preto P. Márii prislúcha titul Bohorodičky. Po skončení koncilu vznikli v Perzii a východnej Sýrii nestoriánske cirkvi.
449 – Concilium latrocinium – tzv. lupičská synoda. Účastníci koncilu prešli do otvorenej roztržky pre vieroučné otázky týkajúce sa monofyzitizmu.
451 – IV. ekumenický koncil v Chalcedóne odsúdil monofyzitizmus a prijal učenie o dvojitej božsko-ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista. Aj po skončení koncilu sa však monofyzitizmus zachoval v koptskej, arménskej a jakobitskej cirkvi.
476 – Byzantský cisár Zenó vyhlásil sprostredkujúcu formu vierovyznania pre monofyzitov, ktoré sa od r. 482 nazýva Henotikon.
484 – Začiatok 35-ročnej schizmy (do r. 519) medzi Východom a Západom.
496 – Merovejský kráľ Chlodovik po víťazstve nad Alemanmi prijal v Remeši krst z rúk biskupa Remígia. Začiatok kristianizácie Franskej ríše.
523 – Boetius, rímsky filozof a predchodca scholastiky, sa pokúsil zlúčiť novoplatonizmus a stoicizmus s kresťanskými zásadami. Napísal dielo De consollatione philosophiae (Útecha filozofie).
529 – V Orange sa konali synody, ktoré znova odsúdili pelagianizmus.
533 – V. ekumenický koncil v Carihrade (II. carihradský) odsúdil tzv. tri kapitoly nestoriánov.
589 – Vizigótsky kráľ Rekkared I. na ríšskom koncile v Tolede s väčšínou svojich ariánskych biskupov prijal katolícke vierovyznanie.
590 – Írsky mních Kolumbán Mladší, sv. (550-615) sa vylodil na Bretónskom polostrove spolu s ďalšími 12 rehoľníkmi a vydal sa na misijnú cestu po Franskej ríši. Na úpätí Vogéz založil tri kláštory.
596 – Pápež Gregor I., sv. (+604) poveril Augustína (+604), opáta rímskeho Kláštora sv. Andreja, misiou k Anglosasom. Pri misijnom pôsobení mu odporúčal metódu akomodácie, t. j. hlásanie viery a celý cirkevný život prispôsobiť miestnej kultúre, mysleniu a zvykom ľudí, pokiaľ by to nebolo v rozpore so zásadami vierouky.
pred 600 – Trevír sa stal sídlom arcibiskupstva (bolo zrušené až r. 1802).
601 – Augustín založil anglosaské arcibiskupstvo v Canterbury a stal sa jeho prvým arcibiskupom.
633 – Synoda v Tolede (Španielsko) stanovila albu a ornát za liturgické rúcho, berlu a prsteň za pontifikálne insígnie biskupa. (Štóla ako súčasť bohoslužobného rúcha bola zavedená už r. 380 na synode v Laodicei.)
636 – Zomrel Izidor zo Sevilly, sv., španielsky teológ, biskup, posledný latinský otec.
680-681 – VI. ekumenický koncil v Carihrade (III. carihradský koncil) odsúdil učenie monoteletizmu, podľa ktorého Kristus mal iba jednu – Božskú vôľu.
690 – Willibrord, sv. (+739) odchádza ako misionár k pohanským Frízom.
695 – Pápež Sergius I., sv. (+701) vymenoval Willibrorda za arcibiskupa v nizozemskom Utrechte. R. 697 ho poveril misiou v luxemburskom opátstve Echternach, založenom írsko-škótskymi mníchmi.
716 – Spolu s Willibrordom sa na misijnú cestu k Frízom vydal anglosaský mních Winfrid (*okolo 673). Po trojročnom pôsobení na severe Európy odchádza do Ríma, aby prevzal od pápeža misijné poverenie.
719 – Pápež Gregor II., sv. (+731) dal Winfridovi meno Bonifác a poveril ho šírením viery v Hesensku a Durínsku.
722 – Bonifáca počas jeho druhej cesty do Ríma vysvätil pápež za biskupa. Bonifác zložil suburbikárnu biskupskú prísahu (vyjadrovala pevné spojenie s Rímom, a teda aj jeho misijné územia boli úzko späté s Apoštolskou stolicou).
po 726 – Cisár Lev III. z Byzancie (+741) vo viacerých ediktoch žiadal odstrániť všetky náboženské obrazy. Tým vyvolal ikonoklazmus (obrazoborectvo).
732 – Pápež Gregor III., sv. (+741) vymenoval Bonifáca za arcibiskupa bez stáleho sídla. Na nemeckom území Bonifác založil viacero kláštorov.
737-738 – Pri tretej ceste do Ríma pápež vymenoval Bonifáca za apoštolského legáta pre celú Germániu. Po návrate Bonifác založil a obnovil biskupstvá v ôsmich väčších mestách. Zaviedol prísnejšiu cirkevnú organizáciu.
743 – Vo Frankfurte nad Mohanom bolo I. Concilium Germanicum. Pod vedením arcibiskupa Bonifáca sa Cirkev vo Franskej ríši reorganizovala, uznesenia koncilu sa stali ríšskymi zákonmi.
747 – Rozhodnutím synody v Cloeveshoe sa rímska liturgia stala pre Anglicko záväznou.
748 – Za svoje arcibiskupské sídlo si Bonifác zvolil krátko predtým uvoľnené biskupstvo v Mainzi.
okolo 754 – Vznikla liturgická kniha Sacramentarium Gregorianum, ktorá bola základom pre neskorší Rímsky misál (Missale Romanum).
781 – Nestoriánsky nápis zo Si-an-fu bol dôkazom rozšírenia kresťanstva do Číny.
785 – Saský knieža Widukind sa dal v Attigny pokrstiť.
– Kolín povýšený na arcibiskupské sídlo.
787 – VII. ekumenický koncil v Nicei (II. nicejský) riešil otázku uctievania obrazov. Na tomto koncile bola posledný raz spoločne zastúpená východná a západná cirkev.
789 – Karol I. Veľký dal príkaz, aby sa pri všetkých biskupských a kláštorných kostoloch zriadili školy zamerané najmä na výchovu kléru.
794 – Franská synoda vo Frankfurte nad Mohanom odmietla uctievanie obrazov.
796 – Dunajská synoda biskupov (ad ripas Danubii), ktorej predsedal akvilejský patriarcha Paulín II., rokovala o pokrstení Avarov a o cirkevno-správnom rozdelení Panónie. Južná časť až po Drávu naďalej patrila akvilejskému patriarchátu; územie medzi Rábou a Blatenským jazerom a Drávou náležalo Salzburgu (Soľnohradu) a územie od Ráby na severozápad pripadlo pod správu Passau (Pasova).
813 – Synody v Mainzi a Remeši nariadili kňazom kázať v reči ľudu.
826 – Ansgar (Oskar), sv. (+865) začal misijnú činnosť medzi Dánmi a Švédmi. Založil arcibiskupstvo v Hamburgu – pre severné misie.
831 – Pasovský biskup Reginhar krstil obyvateľov Moravského kniežatstva.
okolo 844 – Opát Paschasius Radbertus z Corbie, sv. (+859) svojím spisom o Kristovom Tele a Krvi vyvolal prvý učený spor o Eucharistii v západnom svete.
848-849 – Synoda v Mainzi a Quierzy odsúdila učenie mnícha Gottschalka (+868) o predestinácii (predurčení).
863 – Konštantín (827-869) zostavil abecedu hlaholiku na preklad Svätého písma a liturgických kníh. Slovanskí vierozvestovia zaviedli liturgiu v reči ľudu, založili školu na výchovu domácej inteligencie.
864 – Bulharského chána Borisa I. pokrstil biskup vyslaný z Carihradu. Boris prijal krstné meno Michal.
– V Dalmácii zriadili biskupstvo v Nine.
869 – Metod (815-885) sa stal arcibiskupom Veľkej Moravy a Panónie so sídlom v Sirmiu, kde bolo obnovené starobylé sídlo sv. Andronika (jedného zo 72 učeníkov Ježiša Krista; po nájazde Avarov r. 582 zaniklo). Proti menovaniu Metoda za arcibiskupa protestovali duchovní z oblasti hovoriacej po nemecky.
5. okt. – Začal sa VIII. ekumenický koncil v Carihrade (IV. carihradský a posledný ekumenický koncil na Východe). Potvrdil exkomunikáciu (z r. 863) patriarchu Fotia pápežom Mikulášom I. čím sa skončila fotiovská schizma. VIII. ekumenický koncil sa skončil 20. febr. 870.
880 – Prvá písomná zmienka o nitrianskom biskupstve v bule Industriae tuae.
– Český knieža Bořivoj s manželkou Ludmilou a sprievodom prijal krst z rúk arcibiskupa Metoda.
899 – Pápež Ján IX. (+900) na žiadosť Mojmíra II., najstaršieho Svätoplukovho syna, vyslal na Veľkú Moravu arcibiskupa Jána a biskupov Benedikta a Daniela, aby tu obnovili cirkevnú provinciu. Vysvätili arcibiskupa – pravdepodobne Metodovho žiaka Gorazda, a troch biskupov.
900 – Bavorskí biskupi protestovali u pápeža Jána IX. proti zriadeniu biskupstiev na slovenskom a moravskom území.
910 – Zomrel Naum, sv., učeník a žiak sv. Metoda; v r. 893-900 viedol ochridskú školu; je autorom spisu O písmenách (proti odporcom hlaholiky).
916 – Zomrel Konštantínov a Metodov žiak Kliment, sv. (*840); pravdepodobne bol autorom legiend Životy sv. Konštantína a sv. Metoda.
925 – Cirkevná synoda v Splite rozhodla o reorganizácii chorvátskej cirkvi a jej podriadení pápežovi. Ninské biskupstvo, podriadené splitskému arcibiskupovi, r. 928 zaniklo.
960 – Dánsky kráľ Harald I. Modrozub (+986) sa dal pokrstiť a napomohol tak šírenie kresťanskej viery v Dánsku.
966 – Krst kniežaťa Mieška I., poľského vladára, znamenal začiatok šírenia kresťanstva v Poľsku.
968 – Na synode v Ravenne pápež Ján XIII. (+972) na žiadosť Ota I. ustanovil arcibiskupstvo v Magdeburgu.
973 – Český knieža Boleslav II. s povolením pápeža a cisára Ota II. (+983) založil pražské biskupstvo, podriadené arcibiskupovi v Mainzi. Prvým pražským biskupom bol Detmar.
974 – V Ostrihome prijal krst uhorský knieža Gejza (+997) a jeho syn, ktorý dostal krstné meno Štefan. Kresťanstvo sa postupne šírilo po celom Uhorsku.
983-989 – Vojtech, sv. (+997) pôsobil ako druhý pražský biskup.
988 – Veľkoknieža kyjevský Vladimír I. Sviatoslavič (+1015) sa dal v Chersone pokrstiť podľa východného (byzantského) obradu. Prijal kresťanstvo ako štátne náboženstvo v Kyjevskej Rusi, ktorá politicky zostala samostatná, ale cirkevnoprávne bola podriadená Byzancii.
995 – Ostrihom navštívila misia českých benediktínov, vedená pražským biskupom Vojtechom, ktorý kniežaťu Gejzovi a jeho synovi Štefanovi udelil sviatosť birmovania.
1000 – Cisár Oto III. (+1002) zriadil arcibiskupstvo v Gniezne v Poľsku.
– Nórsky kráľ Olaf I. Tryggvesson, pokrstený r. 994, sa usiloval o kristianizáciu Nórov. Na jeho naliehanie islandský snem (Althing) rozhodol o prijatí kresťanstva.
1001 – Kráľ Štefan I. zriadením arcibiskupstva v Ostrihome umožnil rozvoj cirkevnej organizácie v Uhorsku.
– Ostrihomskému arcibiskupovi boli podriadené biskupstvá vo Veszpréme a v Päťkostolí, kaločskému arcibiskupovi čanádske biskupstvo (zal. r. 1030); prvým čanádskym biskupom bol Gerhard, sv.
1008 – Pokrstením kráľa Olofa Skottkonunga (+1022) sa začala kristianizácia Švédska.
okolo 1032 – Český knieža Oldřich založil Sázavský kláštor neďaleko Kutnej Hory, centrum slovanskej liturgie; r. 1097 latinizovaný. Prvým opátom Sázavského kláštora bol Prokop, sv. (+1053).
okolo 1047 – Uhorský kráľ Ondrej I. založil vo Vyšehrade (Visegráde) slovanský kláštor gréckeho obradu pre baziliánskych mníchov, ktorých do Uhorska priviedol z Kyjeva.
1051 – Bol založený najstarší ruský kláštor Kyjevskopečorská laura.
1055 – Ondrej I. založil kláštor v Tiháni pri Blatenskom jazere.
1057 – Benediktína Petra Damianiho, sv. (+1072) pápež Štefan IX. vymenoval za ostijského biskupa a kardinála. Damiani napísal traktáty Gratissimus a Gomorrhianus, hist. diela, polemické spisy, básne.
1060 – Cirkevná synoda v Splite obnovila zrušené ninské biskupstvo.
1062 – Brémsky arcibiskup Adalbert založil biskupstvo v Ratzenburgu.
1063 – Český knieža Vratislav II. založil olomoucké biskupstvo podriadené mainzskému arcibiskupovi.
1067 – Michal, vládca kniežatstva Zeta, získal pápežov súhlas, aby biskupstvo v Bari povýšil na arcibiskupstvo, ktoré potom spravovalo územia balkánskych kniežatstiev Zeta, Trebinje, Bosna a Raška.
1070 – Založené biskupstvo v Klagenfurte.
1079 – Pápež Gregor VII. (+1085) na rímskej pôstnej synode zavrhol učenie Beringara z Tours (+1088) o Pánovej večeri, ktoré spochybňovalo reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii a premenu chleba a vína na jeho Telo a Krv.
1083 – Uhorský kráľ Ladislav I., sv. (1095) založil biskupstvá vo Veľkom Varadíne, v Albe Iulii (Sedmohradsko), v Jágri, Rábe a zaslúžil sa o obnovenie biskupstva v Nitre.
1092 – Český knieža Břetislav II. vydal prísne nariadenia proti pohanským prežitkom a poverám v krajine.
1093 – Založené biskupstvo v Záhrebe.
1104 – Švédske arcibiskupstvo v Lunde prevzalo od arcibiskupstva v Hamburgu-Brémach úlohu škandinávskej misie.
– Prvá ostrihomská synoda stanovila, že spory v cirkevných a duchovných záležitostiach môžu riešiť iba cirkevné súdy.
1106 – Guastallská synoda rozhodla o kanonickej voľbe uhorských biskupov.
1109 21. apríla – Zomrel arcibiskup Anzelm z Canterbury, sv., otec scholastiky. Jeho hlavnou filozofickou zásadou bolo: Credo, ut intellegam (Verím, aby som pochopil). Bol pôvodcom tzv. ontologického dôkazu Boha.
1110 – Tarcalská synoda vymedzila právomoc biskupov, opátov a kňazov, vydala ustanovenia o cirkevnej disciplíne a majetku.
1123 18. marca – 6. apr. – IX. ekumenický koncil v Lateráne (I. lateránsky) – prvý ekumenický koncil na Západe.
1125 – Na žiadosť poľského kniežaťa Boleslava III. Krivoústeho (+1138) bolo založené biskupstvo v Lubline.
1125-1128 – Bamberský biskup Oto, sv., vykonal dve misijné cesty do Pomoranska.
1139 apríl – Začal sa X. ekumenický koncil v Lateráne (II. lateránsky).
okolo 1140 – Kamaldulský mních Gratian (+1158) zostavil tzv. Decretum Gratiani, základ neskoršej zbierky právnych noriem katolíckej Cirkvi Corpus iuris canonici (platný až do r. 1917).
1141 – Na naliehanie Bernarda z Clairvaux, sv., synoda v Sense odsúdila teol.-filozofické názory Pierra Abélarda (+1158), zakladateľa scholastickej metódy sic et non (áno i nie), ako bludné.
1143 – V južnom Francúzsku, Taliansku, až po Balkán sa šírilo kacírske hnutie katarov-albigencov (podľa franc. mesta Albi), ktorí odmietali sviatosti, kult svätých, uctievanie kríža a relikvií.
po 1150 – Podľa zachovanej listiny z r. 1156 so zoznamom farností ostrihomského biskupstva bola tu široko rozvinutá sieť farských kostolov. Aj všetky väčšie obce na celom území Slovenska už mali alebo si stavali svoj chrám.
okolo 1155 – Petrus Lombardus (+1160) zostavil štvorzväzkovú najpoužívanejšiu teologickú učebnicu do 16. stor. Libri quattuor sententiarum.
1167 – Koncil hnutia katarov v Toulouse odmietol bohatú katolícku Cirkev a uprednostnil cirkev evanjeliovej chudoby.
1173 – Lyonský kupec Pierre Valdés (+ asi 1184) sa zriekol svojho majetku, založil spoločnosť Pauperes Christi (Chudobní z Lyonu) a žiadal pre ňu povolenie laických kázní. Z komunity neskôr vznikla valdénska cirkev (v súčasnosti názov talianskej protestantskej cirkvi).
1191 – Francúzsky kráľ Filip II. a anglický kráľ Richard I. Levie srdce dobyli pevnosť Akko a so sultánom Saladinom (Saláhaddínom) uzavreli prímerie na desať rokov, aby kresťanskí pútnici mohli navštevovať sväté miesta. Jeruzalem zostal pod vládou sultána Saladina.
1195 – Opát cisterciánov Joachim de Fiore (+1202) vytvoril teóriu troch období pre dejiny Cirkvi.
okolo 1200 – Pribúdali školy nielen pri dómoch a kláštoroch, ale vo väších mestách vznikali so súhlasom pápeža univerzity ako centrá duchovných a cirkevných vied v Európe.
– Pápež Inocent III. žiadal varadínskeho biskupa a pilišského opáta, aby v uhorských kláštoroch gréckeho obradu zistili, či by sa v Uhorsku nemalo založiť biskupstvo východného obradu.
1209 – Pápež Inocent III. vydal výzvu na križiacku výpravu na obrátenie sekty albigencov.
1212 – Neozbrojená križiacka výprava detí, mladých ľudí a rehoľníkov, organizovaná v Nemecku a Francúzsku, sa skončila neúspechom. Mnohé deti cestou zomreli, niektoré mohamedáni predali do otroctva.
1215 11.-30. nov. – Ekumenický koncil v Lateráne (IV. lateránsky) odsúdil kacírske hnutia albigencov a katarov. Definoval premenu (transsubstanciáciu) v Eucharistii. Zakázal predaj cirkevných úradov a hodností (simónia). Veriacim prikázal aspoň raz do roka (vo veľkonočnom období) pristúpiť k spovedi a sv. prijímaniu. Najvýznamnejší koncil vrcholného stredoveku.
1218 – Založené biskupstvo v Grazi.
1220 – Anton z Padovy (Anton Paduánsky, sv., =1231) vstúpil do františkánskej rehole – patril medzi jej najvýznamnejších predstaviteľov. Bol vynikajúci kazateľ; r. 1224 založil v Bologni teologické učilište.
1223 – Františkánsky teológ Alexander z Halesu (+1245), doctor irrefragibilis, zakladateľ najstaršej františkánskej školy, začal písať Komentár sentencií (dokončený r. 1227).
1231 – Zomrel 36-ročný vynikajúci kazateľ, znalec Sv. písma Anton Paduánsky, sv. (*1195), doctor evangelicus. Už r. 1232 ho pápež Gregor IX. svätorečil; r. 1946 ho pápež Pius XII. vyhlásil za cirkevného učiteľa.
– Pápež Gregor IX. (+1241), otec inkvizície", zriadil rímsku inkvizíciu na potláčanie kacírskych učení a realizáciou poveril dominikánsku rehoľu. Zakladal univerzity s pápežskými privilégiami, ktoré boli nezávislé od miestnych biskupov.
1233 – Kráľ Václav I. založil v Prahe kláštor pre rehoľu klarisiek (Anežský). Prvou predstavenou v ňom bola jeho sestra Anežka (svätorečená r. 1989).
1245 20. júna-17. júla – XIII. ekumenický koncil v Lyone (I. lyonský) rozhodol o prijatí nového cirkevného procesného práva a o zosadení cisára Fridricha II. (+1250).
1248 – Albert Veľký, sv. (+1280), doctor universalis, prírodovedec, biskup a teológ, po učiteľskom pôsobení v Paríži založil vysokú školu dominikánskej rehole v Kolíne. Ako prvý použil v teológii filozofiu Aristotela (+322 pred Kr.).
1253 – Francúzsky teológ Robert de Sorbon (1201-1274) založil v Paríži bohoslovecké kolégium, neskôr sídlo bohosloveckej fakulty.
1257 – Teológ Bonaventúra, sv. (+1274) zostavil Breviloquium, stručný súhrn vierouky (dogmatiky). V teologickom myslení vychádzal z názorov Platóna (+ okolo 347 pred Kr.) a sv. Augustína (+430).
1264 – Tomáš Akvinský, sv. (1225-1247), doctor angelicus, pôsobil ako teológ a filozof na univerzitách v Neapole, Paríži a Ríme. V teologických názoroch – podobne ako Albert Veľký – vychádzal z Aristotela. Napísal významné teologické dielo Summa contra gentiles a r. 1267 Summa theologica, súhrnný výklad kresťanskej viery na základe aristotelovskej filozofie.
1274 7. mája-17. júla – Na XIV. ekumenickom koncile v Lyone (II. lyonskom) bola uzavretá dočasná únia s gréckou cirkvou, ktorá prijala kontroverzné Filioque vo Vyznaní viery v latinskej podobe západnej rímskokatolíckej Cirkvi, rovnako aj učenie o očistci. Na krátke obdobie uznala i pápežský primát.
1289 – Nemecká vizionárka Gertrúda z Helfy, sv. (+1302) opísala svoje mystické zážitky v diele Legatus Divinae pietatis; je autorkou viacerých duchovných spisov.
1292 – Nemecká mystička Gertrúda z Hackebornu (+1299) napísala dielo O osobitej milosti.
1302 – V Bratislave založili kapitulskú školu – ďalšiu spomedzi cirkevných (kapitulských, kláštorných a farských) škôl v Uhorsku. Najstaršie vznikli v Nitre (písomne preukázateľná v r. 1111), v Ostrihome (1205), v Jágri (1260) a v Spišskej Kapitule (1275).
1307 – Johannes Duns Scotus, doctor subtilis, posledná veľká postava vrcholnej scholastiky (+1308), sa po učiteľskom pôsobení v Paríži stal magistrom na františkánskej univerzite v Kolíne. V teológii priniesol viaceré mariánske podnety, okrem iného aj tézu o Nepo– škvrnenom počatí.
1311 16. okt. – Na XV. ekumenickom koncile vo Vienne sa rozhodlo o reforme kapitulských a kláštorných exempcií. Koncil vo Vienne sa skončil 6. mája 1312.
1324 – Marsilius z Padovy (+1343) vo svojom diele Defensor pacis (Obranca pokoja), ktoré neskôr rozhodujúcou mierou ovplyvnilo tzv. konciliarizmus, odmietol hierarchické usporiadanie Cirkvi a požadoval jej demokratickú štruktúru.
1326 – Konceptualistický nominalizmus anglického františkánskeho teológa Williama Occama (+1349) privlastňoval reálnosť len jednotlivým veciam, a nie všeobecným pojmom. Tým uviedol do vedeckého života skepticizmus. V ďalšom učení spochybňoval primát. Svojimi názormi ovplyvnil Lutherovu teológiu milosti.
1336 29. jan. – Pápež Benedikt XII. (+1342) v dogmatickej konštitúcii Benedictus Deus vyhlásil, že duše spravodlivých hneď po smrti vidia Božiu tvár".
1344 – Na žiadosť moravského markgrófa Karola, syna českého kráľa Jána Luxemburského (+1346), pápež Klement VI. povýšil pražské biskupstvo na arcibiskupstvo; podliehalo mu biskupstvo v Olomouci. Prvým arcibiskupom bol Arnošt z Pardubíc.
1376 – Anglický teológ John Wyclif (+1384) uverejnil spisy, v ktorých popieral hierarchický charakter Cirkvi. Za jediné žriedlo pravdy pokladal Sväté písmo; hlásal predestináciu (predurčenie na spásu), odmietal celibát, ušnú spoveď a uctievanie svätých. Ako cirkevný reformátor pôsobil na univerzite v Oxforde. Jeho učenie sa stalo jedným zo zdrojov husitskej ideológie a reformácie.
1380 – Nizozemský mystik Gerhard Magnus (vl. m. Geert Groote, =1384) založil spoločenstvo bratov a sestier dobrej vôle – hieronymiánov a gregoriánov. V diele Devotio moderna rozpracoval princípy individuálnej zbožnosti: popri účasti na sv. omši a prijímaní sviatostí má veriaci svoju zbožnosť prehlbovať čítaním Biblie a rozjímaním.
– Vzniklo náboženské hnutie Devotio moderna.
1400 – V Trnave boli zaznamenané prvé inkvizičné procesy proti príslušníkom valdénskej sekty, ktorá sa šírila medzi nemeckými prisťahovalcami.
1410 – Ján Hus, kazateľ v Betlehemskej kaplnke v Prahe, verejne obhajoval učenie Johna Wyclifa. Vo svojich kázňach a spisoch kritizoval cirkevnú hierarchiu, kupčenie s odpustkami, hlásal apoštolskú chudobu.
1414 5. nov. – Pápež Ján XXIII. (1410-1415) na žiadosť nemeckého cisára Žigmunda zvolal XVI. ekumenický koncil v Kostnici.
1415 6. apr. – Zhromaždenie v Kostnici vyhlásilo sporný a neskôr spochybnený dekrét Haec sancta Synodus, ktorý nadradil autoritu koncilu nad autoritu pápeža. Na základe tzv. konciliárnej teórie mohol koncil pápeža, ak by vyhlásil heretické učenie, zosadiť. Konciliarizmus sa stal rozšírenou teóriou, ktorá však nemala právny podklad.
4. mája – Koncil odsúdil učenie Johna Wyclifa.
6. júla – Jan Hus, predvolaný na koncil, odmietol uznať Wyclifovo učenie ako bludné a odvolať svoje výroky a tézy, ktoré súd označil za kacírske. V neprítomnosti pápeža koncil odsúdil Jana Husa ako heretika a odovzdal ho svetským úradom na popravu upálením.
1418 22. apr. – Novozvolený pápež Martin V. zasadanie Kostnického koncilu ukončil.
1419 – Husitské hnutie za reformu Cirkvi v Čechách a na Morave, podnietené pôsobením Jana Husa, postupne nadobudlo ráz revolučného národného hnutia.
1420 apríl – Štyri pražské artikuly požadujúce slobodu kázania, prijímanie obidvoma spôsobmi, chudobu kňazov a trest za smrteľné hriechy, sa stali reformátorsko-teologickým základom husitského hnutia. Spojili umiernených kališníkov (utrakvistov) a radikálnych táboritov.
1431 23. júla – Nový pápež Eugen IV. (1431-1447) otvoril XVII. ekumenický koncil v Bazileji pod záštitou cisára Žigmunda Luxemburského. Zhromaždenie prerokovalo otázku husitskej herézy, mier medzi kresťanskými vládcami a cirkevnú reformu.
1437 18. sept. – Rokovanie koncilu z Bazileja preložili do Ferrary.
1439 16. jan. – Ďalšie premiestnenie koncilu, tentoraz do Florencie.
máj – Časť účastníkov koncilu zotrvala v Bazileji a potvrdila ustanovenie kostnického zasadania o konciliarizme.
6. júna – Dekrétom Laetentur Coeli uzavrela západná cirkev úniu s východnou cirkvou.
25. júna – Účastníci koncilu, ktorí aj po jeho preložení do Ferrary a Florencie zostali v Bazileji, zosadili pápeža Eugena IV. (+1447) a 5. nov. zvolili vojvodu Amadea VIII. Savojského za pápeža Félixa V. (+1449), posledného protipápeža v histórii katolíckej Cirkvi.
22. nov. – Únia s arménskou cirkvou na základe dekrétu Exsultate Deo.
1442 4. febr. – Únia s koptskou a etiópskou cirkvou na koncile vo Florencii vyjadrená v dekréte Cantate Domino.
1443 24. febr. – Preloženie koncilu z Florencie do Ríma, kde sa potom XVII. ekumenický koncil skončil.
1461 – Založené biskupstvo v Ľubľane.
1469 – Založené biskupstvo vo Viedni.
1475 – Toledským arcibiskupom a prímasom Španielska sa stal Gonzales de Mendoza.
1478 – Pápež Sixtus IV. povolil Ferdinandovi II. Aragónskemu a Izabele I. Kastílskej španielsku inkvizíciu na sledovanie a súdenie maránov (po– krstených španielskych židov a Maurov, ktorí však zostali verní pôvodnému vierovyznaniu) a príslušníkov rôznych siekt.
1492 – Pri objavení Ameriky na palube lode boli aj katolícki kňazi – misionári.
– Za nitrianskeho biskupa bol vymenovaný bratislavský prepošt Anton zo Šankovice. R. 1494 zvolal diecéznu synodu do Nitry so zámerom pozdvihnúť duchovný život kňazov i veriacich.
1498 – Teológ, filozof a právnik Tomáš Bakóc (+1521) sa stal ostrihomským arcibiskupom, r. 1500 kardinálom.
1510 – V misijnej činnosti v Mexiku vynikal františkán Juan de Zamarrága. Stal sa prvým biskupom v krajine, zakladal kostoly, školy, charitatívne ústavy – o niekoľko desaťročí bolo v Mexiku asi 500 farností.
1511 – Na západoindickom súostroví Antily vzniklo prvé biskupstvo.
1512 10. mája – Pápež Július II. (+1513) otvoril XVIII. ekumenický koncil v Lateráne (V. lateránsky koncil). Trval do 16. marca 1517.
1513 11. marca – Kardinál Giovanni de' Medici bol zvolený za pápeža Leva X. (+1521).
1517 – Martin Luther (*1483), augustiniánsky mních a profesor biblika, zostavil a v predvečer sviatku Všetkých svätých vo Wittenbergu zverejnil 95 téz O objasnení moci odpustkov. Podnet na reformáciu v Nemecku.
1518 jún – V Ríme sa začal proces proti Martinovi Lutherovi pre podozrenie z herézy. Na ríšskom sneme v Augsburgu ho vypočúval pápežský legát kardinál Tomáš Gaetano. Luther svoje tézy neodvolal.
1519 – Nem. teológ Johannes Eck, profesor v Ingolstadte, svojím spisom De primatu Petri adversus Lutherum sa zaradil medzi odporcov jeho učenia. Na lipskej dišpute s Eckom Luther odmietol neomylnosť pápeža aj koncilov.
1520 – Pápež Lev X. (+1521) v bule Exsurge Domine odsúdil Lutherovo bludné učenie a pohrozil mu kliatbou.
– Martin Luther uverejnil ďalšie polemické spisy: Kresťanskej šľachte nemeckého národa o zlepšení kresťanského stavu, O babylonskom zajatí Cirkvi a O slobode kresťana. Popieral v nich inštitučnú Cirkev a jej hierarchický charakter, neuznával celibát, zo sviatostí uznával iba krst, prijímanie, čiastočne spoveď.
1521 3. jan. – Pápež Lev X. bulou Decet Romanum Pontificem uvalil na Luthera cirkevný trest.
1524 – Latinský humanista nizozemského pôvodu Erazmus Rotterdamský (1464-1536) sa v traktáte De libero arbitrio (O slobode vôle) postavil proti Lutherovi na stranu katolíckej Cirkvi.
1525 – Martin Luther sa oženil s bývalou mníškou cisterciánskej rehole Katarínou von Bora.
1527 – O zavedenie protestantizmu vo Švédsku sa pričinil kráľ Gustáv I. Vasa.
1529 – Pri náboženských rozpravách sa Luther a Zwingli nezhodli v názoroch na Eucharistiu.
1530 25. júna – Na ríšskom sneme v Augsburgu prednesený výklad luteránskeho vierovyznania Confessio Augustana, ktorý vypracoval Lutherov spolupracovník Filip Melanchton. Luther nesúhlasil s jeho miernou formou.
– Prívrženci Zwingliho učenia si zostavili vlastné vyznanie viery Confessio Tetrapolitana.
3. aug. – Odpoveďou na tieto aktivity bolo zverejnené katolícke Confutatio Pontifica, ktoré zostavili Lutherovi odporcovia J. Eck, J. Cochlaeus a J. Fabri.
1533 11. júna – Pápež Klement VII. (+1534) pohrozil Henrichovi VIII. exkomunikáciou.
1534 – Švajčiarsky cirkevný reformátor Ján Kalvín (1509-1564) zostavil v Bazileji Christianae religionis institutio – základ reformovanej konfesie (kalvinizmu).
– Portugalskí misionári založili biskupstvo v indickej Goe.
1534 – Prvé úplné vydanie Lutherovho prekladu Biblie; mala značné odchýlky od dovtedajších prekladov.
1534-1536 – Z Nizozemska prišli do Nemecka prví anabaptisti-novokrstenci. Vláda novokrstencov v Münsteri.
1536 – Dánsky kráľ Kristián III. zaviedol reformáciu; nový cirkevný poriadok mu vypracoval nemecký reformátor Johannes Bugenhagen.
1537 – Farár a kazateľ v Ženeve Ján Kalvín predložil ženevskej mestskej rade na schválenie nový prísny poriadok. Napísal katechizmus a kalvínsky cirkevný poriadok Ordonnances ecclésiastiques; mal demokratický presbyteriánsky charakter – určoval obsadzovanie úradov pastorov, učiteľov, starších a diakonov v cirkevnom zbore.
1542 – František Xaverský sa vydal do Indie ako pápežský legát. V Goe založil kňazský seminár na výchovu domorodého kléru.
21. júla – Pápež Pavol III. (+1549) bulou Licet ab initio založil rímsku komisiu kardinálov – Sväté ofícium, najvyššiu inštanciu cirkevných úradov, ako rekatolizačné opatrenie.
1546 8. apr. – Tridentský koncil prijal Dekrét o dvoch prameňoch viery – Svätom písme a Tradícii.
17. júna – Dekrét o dedičnom hriechu.
1547 13. jan. – Koncil prijal Dekrét o ospravedlnení skutkami.
3. marca – Prijatý Dekrét o sviatostiach krstu a birmovania.
11. marca – Rokovanie koncilu bolo z Tridentu preložené do Bologne, kde zasadal do r. 1549.
1548 – Humanistický vzdelanec Mikuláš Oláh (1493-1568) bol konsekrovaný za biskupa v Jágri, r. 1553 sa stal ostrihomským arcibiskupom so sídlom v Trnave.
1549 – Canterburský arcibiskup Thomas Cranmer (+1558) povolal do Anglicka Martina Butzera, reformátora zo Štrasburgu. Pre anglikánsku cirkev Butzer zostavil Book of Common Prayer.
1551 – Jezuita Ignác z Loyoly založil v Ríme vysokú školu Collegium Romanum (neskôr Gregoriánska univerzita).
1. mája – Pápež Július III. (+1555) otvoril druhé zasadacie obdobie koncilu v Tridente.
11. okt. – Prijatý Dekrét o Eucharistii.
25. nov. – Prijatý Dekrét o sviatostiach pokánia a pomazania chorých.
1552 21. jan. – Protestantskí vyslanci nemeckých kniežatstiev žiadali koncil, aby prijaté dekréty odvolal a aby rokoval bez kontaktu s pápežom.
28. apr. – Povstanie nemeckých kniežatstiev prerušilo rokovanie koncilu.
1553 – V Ženeve na Kalvínov príkaz upálili španielskeho lekára, náboženského filozofa Miguela Serveta, autora diela Christianismi restitutio, v ktorom kritizoval Kalvínove reformy.
– Podľa 42 článkov viery anglikánskej cirkvi, ktoré zostavil arcibiskup Thomas Cranmer, si anglikáni zachovali katolícku liturgiu (Credo, uctievanie svätých, obrady) a hierarchické usporiadanie cirkvi); vieroukou sa priklonili k protestantizmu (prijímanie, učenie o predestinácii).
1559 – Začiatok reformácie v Škótsku, kde John Knox založil škótsku presbyteriánsku cirkev.
5. apr. – V Ženeve založil Ján Kalvín vysokú školu teologickú reformovanej konfesie.
1561 – Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh (+1568) pozval do Trnavy jezuitov, ktorí významne prispeli k rekatolizácii Slovenska.
1562 18. jan. – Pápež Pius IV. (+1565) otvoril tretie zasadacie obdobie koncilu v Tridente.
16. júla – Bol prijatý Dekrét o sv. prijímaní.
17. sept. – Dekrét o obete sv. omše.
1563 15. júla – Dekrét o sviatostiach.
11. nov. – Dekrét o sviatosti manželstva.
3. dec. – Dekrét o očistci, o uctievaní svätých a svätých relikvií, o uctievaní obrazov.
4. dec. – Skončilo sa zasadanie Tridentského koncilu.
1564 – Najväčší rozmach protestantizmu zaznamenalo Nemecko a Rakúsko – až 70 % obyvateľstva.
26. jan. – Pápež Pius IV. bulou Benedictus Deus potvrdil všetky dekréty prijaté na koncile. Sväté ofícium vydalo nový Index zakázaných kníh (nevhodných pre katolíkov).
1566 – Pápež Pius V., sv. (+1572) vydal Rímsky katechizmus, r. 1568 Rímsky breviár a r. 1570 omšovú knihu Rímsky misál (Missale Romanum), ktorý sa používal až do 20. stor.
– V Trnave bol založený Kňazský seminár Panny Márie.
1568 – Po smrti Mikuláša Oláha sa ostrihomským arcibiskupom stal Anton Vrančič (+1573).
1576 – V Hongkongu založili biskupstvo spravujúce Cirkev v Číne a Japonsku.
– Róbert Bellarmin, sv. (+1621) na želanie pápeža Gregora XIII. (+1585) vyučoval v Ríme teológiu o rozdieloch v kresťanských vieroukách. Zostavil dišputy na túto tému.
1580 – V Indickej Goe bol vysvätený za kňaza taliansky jezuita Matteo Ricci (+1610). Po príprave a najmä štúdiu čínštiny sa vydal na misijnú cestu na polostrov Macao.
1588 – Funaj sa stal sídlom prvého japonského biskupstva.
jún – Španielsky jezuita Luis de Molina (+1600) dokončil svoje dielo o slobodnej vôli človeka a Božskej prozreteľnosti. Odôvodnil v ňom svoje učenie o milosti – molinizmus, ktorý bol základom neskoršieho sporu o Božej milosti.
po 1588 – Začali vychádzať 12-zväzkové Annales ecclesiastici, ktoré zostavil kardinál Caesar Baronius (+1607), dovtedy najobsiahlejšie spracovanie dejín Cirkvi na základe prameňov.
1590 1. marca – Za jedine autentický biblický text vyhlásil pápež Sixtus V. (+1590) revidovanú verziu latinského prekladu Biblie od sv. Hieronyma – Vulgata.
1592 – Španielsky jezuita Fancisco de Suárez (+1617) napísal výklad metafyziky, dielo, ktoré malo ohlas aj na významných protestantských vysokých školách v Nemecku a Holandsku.
po 1594 – Francúzsky právnik Pierre Pithou (+1596) napísal traktát o slobodách galikánskej cirkvi; stal sa základom galikanizmu, ktorý požadoval obmedzenie pápežskej moci vo Francúzsku.
1595 – Založenie arcibiskupstva v Manile na Filipínach.
– V Nagasaki na japonskom ostrove Kjušú ukrižovali 26 kresťanov.
1596 – Nitrianskym biskupom sa stal František Forgáč, neskôr ostrihomský arcibiskup a kardinál (+1615).
1597 – Róbert Bellarmin vydal Malý katechizmus a r. 1598 aj Veľký katechizmus určený katechétom.
1599 – Zriadením katedry pre otázky svedomia na jezuitskej univerzite v Ríme sa začala rozvíjať teológia morálky ako osobitná teologická disciplína.
1606 – Prísny zástanca viery v duchu Martina Luthera, neskorší generálny superintendent Johann Arndt (+1621) napísal Štyri knihy o pravom kresťanstve. Zdôrazňoval protestantskú zbožnosť vychádzajúcu z Biblie. Svojimi názormi pripravoval vznik pietizmu.
1607 5. sept. – Pápež Pavol V. (+1621) ukončil spor o milosti medzi dominikánmi a jezuitmi, ktorý sa týkal slobody človeka a Božskej prozreteľnosti. Pripustil obidva výklady – tomizmus dominikánov aj molinizmus jezuitov.
1610 – Činnosť španielskych a portugalských misionárov v Južnej Amerike bola úspešná; za sto rokov založili päť arcibiskupstiev, 27 biskupstiev a vyše 400 kláštorov.
1615 – Pápež Pavol V. potvrdil čínštinu ako liturgický jazyk.
1616 – Ostrihomským arcibiskupom so sídlom v Trnave sa stal Peter Pázmaň (+1637), od r. 1626 bol kardinálom. Položil základy katolíckeho školstva v Uhorsku.
– Sv. ofícium odsúdilo učenie Mikuláša Kopernika (+1543).
– Jezuiti v Trnave otvorili gymnázium. O dva roky mala škola vyše 700 žiakov, a to aj z protestantských rodín.
1620 – Pápež Gregor XV. založil Congregatio de propaganda fide (Misijnú kongregáciu).
1622 – Parížske biskupstvo bolo povýšené na arcibiskupstvo.
1623 – Katolícku tlačiareň, založenú r. 1608 v Bratislave, zveril arcibiskup Peter Pázmaň do správy jezuitom.
– Arcibiskup Peter Pázmaň založil vo Viedni katolícky seminár pre študentov z Uhorska – známe Pázmaneum. Nadáciu pre slov. bohoslovcov vo Viedni založil nitriansky biskup, kaločský arcibiskup Ján Gubašóci (+1686), rodák z Trnavy.
1624 – Angl. filozof Herbert zo Cherbury (+1648) v diele De veritate zdôvodnil deizmus ako prirodzené morálne náboženstvo človeka, ktorý chápe Boha ako produkt ľudského rozumu" bez súvislosti so zjavením a bez vzťahu k svetu.
1627 – Pápež Urban VIII. (+1644) rozšíril Misijnú kongregáciu o Collegium Urbanum, kňazský seminár zameraný na výchovu misionárov.
1635 – Nemecký jezuita Friedrich von Spee (+1655) zostavil spevník Trutz Nachtigall – mal prispieť k prehĺbeniu zbožnosti katolíkov v období baroka.
1640-1641 – Vyšla kniha belgického biskupa Cornelia Jansena (+1638) Augustinus. V diele predstavuje Boha ako bytosť, ku ktorej sa nemožno priblížiť. Jeho učenie o hriechu, Božej milosti, ľudskej slobode a predurčení bolo blízke kalvinizmu. Hlavnými odporcami tohto katolíckeho reformného smeru – jansenizmu – sa stali jezuiti.
1645 – Nemecký jezuita a misionár v Číne Adam Schall z Bellu (+1666) získal hodnosť mandarína a stal sa riaditeľom Cisárskeho astronomického ústavu v Pekingu. Dal postaviť prvý katolícky kostol v Pekingu a r. 1650 ho posvätil.
1648 – Za nitrianskeho biskupa bol ustanovený trnavský kanonik slov. pôvodu Juraj Selepčéni-Pohronec (+1685); r. 1666 sa stal ostrihomským arcibiskupom. Vynikal ako právnik, spisovateľ, diplomat. Vydal Ostrihomský rituál (1682).
1653 31. mája – Bulou Cum occasione pápež Inocent X. (+1655) odsúdil jansenizmus.
1654 23. nov. – Francúzsky filozof a matematik Blaise Pascal (+1662) pod dojmom svojich duchovných zážitkov vyslovil tézu, že Boha možno nájsť nie rozumom, ale srdcom, a každá filozofia sa začína i končí Bohom.
1655 – V Čechách založili dve nové biskupstvá podriadené pražskému arcibiskupovi – v Litoměřiciach a v Hradci Králové.
1657 – Jágerský biskup Benedikt Kisdi založil Košickú univerzitu, ku ktorej bolo pričlenené akademické gymnázium a r. 1674 aj univerzitná tlačiareň.
1667 – Bolo založené Prešovské kolégium, evanjelická stredná a vyššia škola (v 19. stor. významné centrum slov. národného hnutia).
1672 – Nemecký právnik Samuel von Pufendorf (+1692) vo svojom diele De iure naturae et gentium libro octo zdôvodnil učenie o prirodzenom práve, ktoré nedával do súvisu s kresťanskou etikou a Božím zjavením.
1675 – Evanjelický teológ Filip Jakub Spener (+1705) svojím dielom Pia Desideria podnietil vznik protestantského pietizmu.
1677 – V Banskej Štiavnici jezuiti založili katolícke gymnázium.
1682 19. marca – Na Generálnom zhromaždení francúzskeho kléru bolo prijaté vyhlásenie Declaratio cleri Gallicani de ecclesiastica potestate, čím bol vo Francúzsku oficiálne potvrdený galikanizmus.
1685 – Anglický kráľ Karol II. pred smrťou prestúpil na katolícku vieru. Jeho nástupca kráľ Jakub II. (+1688) bol po Márii Tudorovej ďalším katolíckym vládcom v krajine.
1692 – Cisár Kchang-si (+1722) podľa zásad tolerančného ediktu nebránil pôsobeniu kresťanských misií v Číne.
– Rím vyjadril nesúhlas s akomodačnou metódou misií v Číne.
1693 – Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. na protest pápeža Inocenta XII. (+1700) odvolal galikánske artikuly z roku 1682.
1698 – Gréckokatolícky biskup v Mukačeve Jozef Kamelis (+1706) napísal latinský katechizmus, ktorý preložil poľský kňaz do reči ľudu: Katechisis dlja nauki Uhorskim ljudem zloženij. (Bola to prvá kniha vytlačená cyrilikou v trnavskej tlačiarni.)
do 1700 – Piaristi založili v Uhorsku 33 kláštorov, z toho polovicu na Slovensku. Súčasne zakladali školy – do prvej svetovej vojny mali v slov. mestách deväť katolíckych gymnázií.
– V Mexiku bolo už asi 170 františkánskych kláštorov.
1705 – Bulou Vineam Domini pápež Klement XI. (1721) odsúdil jansenizmus, ktorý mal ešte stále svojich prívržencov najmä vo Francúzsku.
1710 – Kresťanské misie v Číne, čiastočne aj pre zákaz akomodácie, sa skončili.
1715 9. nov. – Biskup Ladislav Adam Erdödy (+1736) založil v Nitre Kňazský seminár zasvätený sv. Ladislavovi Uhorskému. R. 1776 biskup Ján Gustíni (+1777) zaviedol v ňom kompletné teologické štúdium.
1722 – Biskupstvo vo Viedni povýšené na arcibiskupstvo.
1723 – Pápež Inocent XIII. (+1724) opäť povolil pre misie v Číne určitý stupeň akomodácie.
1727 – Pápež Benedikt XIII. pre celú Cirkev zaviedol sv. omšu o Siedmich bolestiach Panny Márie.
1729 – Anglický duchovný John Wesley (+1791) založil v Oxforde spoločenstvo na podporu zbožnosti, z ktorého sa neskôr stala metodistická cirkev.
1742 – Bulou Ex quo singulari zakázal pápež Benedikt XIV. (+1758) akúkoľvek akomodáciu pri misijnom pôsobení.
1752 – Francúzsky filozof a spisovateľ Jean Jacques Rousseau (+1778) považoval kresťanské idey za potrebné pre ľudstvo, bol však zástancom nedogmatického kresťanstva založeného na láske a kráse.
1754 – Posviacka gréckokatolíckeho kostola v Prešove.
1763 – Trevírsky biskup Johann Nikolaus von Hontheim (+1790) vydal pod pseudonymom Justinus Febronius spis De statu Ecclesiae et legitima potestate Romani Pontificis (O postavení Cirkvi a zákonnej moci rímskeho pápeža). Z jeho názorov sa vyvinul febronianizmus a v Nemecku sa rozšíril súbežne s episkopalizmom. Obidva tieto smery boli orientované na nezávislosť diecéznych biskupov od Apoštolskej stolice (obdobie galikanizmu, v Uhorsku jozefinizmu).
– Pre Saské kniežatstvo bol v Drážďanoch zriadený apoštolský vikariát.
1765 – Na piatok po druhej svätodušnej nedeli určil pápež Klement XIII. (+1769) sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
1771 – V Mukačeve zriadili gréckokatolícke biskupstvo podriadené ostrihomskému arcibiskupovi.
1776 – Pápež Pius VI. dekrétom Serenissima Domina schválil návrh Márie Terézie na zriadenie troch biskupstiev na území Slovenska. Bulou Romanus Pontifex potvrdil biskupstvo v Spišskej Kapitule spravujúce Spiš, Liptov a Oravu, bulou Apostolatus officii nostri biskupstvo v Rožňave a bulou Regalium principum biskupstvo v Banskej Bystrici (tamojší jezuitský Kostol sv. Františka Xaverského, postavený v r. 1695-1715, sa stal katedrálnym chrámom).
– Prvým banskobystrickým biskupom bol František Berchtold (+1793).
10. aug. – V Spišskej Kapitule bol slávnostne intronizovaný prvý spišský biskup Karol Salbeck (+1785).
1779 – Nemecký osvietenský filozof, spisovateľ, básnik Gotthold Ephraim Lessing (+1781) vo svojom diele Múdry Nathan obhajoval toleranciu všetkých náboženstiev – podľa neho pravé náboženstvo spočíva v láske k blížnemu.
1784 – Jozef II. založil na Bratislavskom hrade Generálny seminár na výchovu bohoslovcov, pričom diecézne semináre na Slovensku zrušil.
1786 25. aug. – V Emžských punktáciách sa biskupi z Trevíru, Kolína, Mainza a Salzburgu – na základe febronianizmu – dohodli o spoločnom postupe proti mníchovskej nunciatúre, zriadenej r. 1785. Ich zámerom bolo oslabiť pápežské obmedzovanie ich biskupskej právomoci.
1788 – Profesor teológie v Dillingene Michael Sailer (+1832 ako biskup v Regensburgu) vydal svoje prednášky o pastoračnej teológii, ktoré podstatnou mierou ovplyvnili starostlivosť o veriacich v 19. stor.
1789 – Pápež Pius VI. vymenoval amerického jezuitu Johna Carolla (+1815) za prvého biskupa v Baltimore (štát Maryland v USA).
1796 – Nový evanjelický kostol postavili v Banskej Štiavnici.
1799 – Evanjelický teológ Friedrich Ernst Schleiermacher (+1834) vo svojom diele O náboženstve definoval kresťanské náboženstvo emotívne ako vedomie závislosti človeka od nekonečna (náboženstvo je pocit).
1804 – V Košiciach bolo založené biskupstvo a Kňazský seminár sv. Karola Boromejského.
– Banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely založil v meste Kňazský seminár sv. Karola Boromejského; svoju činnosť začal až v novej budove r. 1806.
1807 – Georg Wilhelm Friedrich Hegel (+1831) vo svojich dielach Fenomenológia ducha a Veda o logike rozpracoval filozofiu idealizmu a dialektickú metódu – absolútny duch je základom všetkého bytia, je v neustálom pohybe a vyvíja sa k vyššej dokonalosti". Dialektiku chápe ako racionálnu myšlienkovú metódu a hybnú silu dejín. Dialektická metóda v materialistickej interpretácii sa stala základom názorov Karola Marxa.
1814 – Pápež Pius VII. ustanovil sviatok Siedmich bolestí Panny Márie na tretiu septembrovú nedeľu.
– V Rožňave bol založený kňazský seminár.
1815 – V Spišskej Kapitule začal činnosť už skôr zriadený Kňazský seminár sv. Karola Boromejského, neskôr zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, a r. 1819 aj učiteľský ústav (preparandia), prvá škola tohto druhu v Uhorsku.
1816 14. júla – U Albe Iulii (Rumunsko) bol slávnostne intronizovaný sedmohradský biskup ThDr. Alexander Štefan Rudnay (+1831), rodák z Považia; od r. 1819 ostrihomský arcibiskup, prímas uhorský, od r. 1828 kardinál.
1817 – Pápež Pius VII. obnovil Misijnú kongregáciu v rímskej kúrii Congregatio de propaganda fide.
– Profesor Michael Sailer vydal pastorálno-praktickú Príručku kresťanskej morálky.
1818 – Od mukačevského biskupstva sa oddelilo v Prešove založené biskupstvo pre východoslovenských gréckokatolíkov.
1822 – Z iniciatívy Pauline-Marie Jaricotovej (+1862) vo franc. Lyone založila skupina laikov Dielo šírenia viery. R. 1922 dostalo pápežské štatúty a stalo sa oficiálnym orgánom Cirkvi pre misijnú spoluprácu s cieľom poskytovať hmotnú a duchovnú pomoc pri šírení viery v pohanských krajinách.
1824 – Založenie Evanjelickej misijnej spoločnosti v Berlíne.
1828 – Uhorský prímas Alexander kardinál Rudnay vymenoval za kanonika Bratislavskej kapituly kňaza a slov. spisovateľa Jozefa Ignáca Bajzu (*1755).
1830 – Joe Smith v USA založil spoločenstvo mormónov – Kristovu cirkev svätých posledných dní. Príslušníci tejto adventisticko-chiliastickej sekty odmietali krst a dedičný hriech; do r. 1890 uznávali mnohoženstvo.
1832 – William Miller v USA založil protestantskú sektu adventistov. Jej príslušníci veria v blízky druhý príchod Krista, svätia sobotu.
– Profesor teológie v Tübingene Johann Adam Möhler (+1838) napísal vedeckú prácu o dogmatických protikladoch medzi katolicizmom a protestantizmom, kde obhajoval katolícku vieru.
1833 – Začiatky oxfordského hnutia v Anglicku – objavovanie katolíckych koreňov anglikanizmu; ovplyvnilo formálnu rekatolizáciu anglikánskej cirkvi a mnohých podnietilo konvertovať do rímskokatolíckej Cirkvi.
1834 – V Sydney bolo zriadené biskupstvo pre austrálske misie.
1838 – Pre francúzskych kolonistov v severnej Afrike bolo založené biskupstvo v Alžíri.
1841 – V Aachene vznikla Nemecká spoločnosť sv. Františka Xaverského pre svetové misie.
– Po rokovaniach Anglicka s Pruskom založili v Jeruzaleme anglikánsko– -luteránske biskupstvo.
– Ludwig Feuerbach (+1872) v dielach Podstata kresťanstva a Prednášky o podstate kresťanstva rozvinul teóriu, že Boh je projekciou ľudského úsilia o dokonalosť".
1842 – Biskupstvo v Sydney povýšené na arcibiskupstvo.
1843 – P. Forbin Janson na pomoc malým deťom, ktoré v ázijských krajinách predávali do otroctva, založil v Nancy Dielo Ježišovho detstva; od r. 1922 Pápežské misijné dielo.
– V Číne začali znova pôsobiť katolícki misionári.
– V Sankt Peterburgu otvorili na území Ruska prvý rímskokatolícky kňazský seminár. Kňazi, ktorí z neho vychádzali, pôsobili na rôznych miestach veľkej krajiny. (R. 1919 bol seminár zrušený a r. 1923 sovietska vláda zobrala Cirkvi aj arcibiskupské sídlo a katedrálu.)
1845 – Anglikánsky teológ, vikár v Oxforde John Henry Newman (+1890) konvertoval na rímskokatolícku vieru. R. 1847 prijal kňazské svätenie a r. 1879 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála. Vo svojej teoretickej práci O vývoji vierouky sa zaoberal vieroučnými otázkami Cirkvi a inicioval modernizačný proces. (Pápež Ján Pavol II. r. 1990 označil J. H. Newmana za muža ekumeny.)
– Sören Kierkegaard (+1855), dánsky filozof, teológ a spisovateľ, v diele Filozofické zlomky (Philosophiske Smuler) kritizoval Heglovu filozofiu ducha, racionalizmu a dialektiky. Proti nej postavil individuálnu dialektiku: Človek z vlastného rozhodnutia stojí pred paradoxmi kresťanstva a prijíma ich svojou vierou."
1850 – Pápež Pius IX. obnovil hierarchiu katolíckej Cirkvi v Anglicku.
– Za rožňavského biskupa bol konsekrovaný Štefan Kollarčík (+1869); rožňavskú katedrálu (z r. 1687) dal obnoviť do dnešnej podoby, zakladal cirkevné školy.
– Sören Kierkegaard vo svojej knihe Cvičenie v kresťanstve (Indovelse i Christendom) položil základy nového kresťanského existencializmu: kresťanstvo je osobné rozhodnutie".
1851 – Za biskupa v Banskej Bystrici bol konsekrovaný Štefan Moyzes (1797-1869); zaslúžil sa o rozvoj slovenských cirkevných škôl.
– V Spišskej Kapitule bol konsekrovaný nový spiš. biskup Ladislav Zábojský (+1870).
1852 – Ako prvý arcibiskup v Chorvátsku bol intronizovaný záhrebský biskup Juraj Haulík (+1869), chorv. cirk. hodnostár slov. pôvodu; r. 1856 ho pápež Pius IX. vymenoval za kardinála.
– Ferdinand Christian Baur (+1860), zakladateľ evanjelickej teologickej tübingenskej školy, napísal dejiny Cirkvi v prvých troch storočiach. Ovplyvnený Heglovou dialektikou kriticky aplikoval ideu vývoja na históriu Cirkvi a dogiem.
1854 8. dec. – Pápež Pius IX. (+1878) bulou Ineffabilis Deus ex catedra vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.
1855 – Karl Joseph von Hefele (+1893), biskup v Regensburgu, začal pracovať na veľkých dejinách koncilov.
1856 31. aug. – Slávnostná posviacka ostrihomskej baziliky; svätiteľom bol arcibiskup kardinál Ján Scitovský (+1866), rodák z vých. Slovenska.
1864 – Emmanuel von Ketteler napísal knihu Robotnícka otázka a kresťanstvo, kde analyzoval vtedajší kapitalistický hospodársky systém z hľadiska kresťanskej teológie.
– John Henry Newman napísal známe dielo Apologia pro vita sua, v ktorom zdôvodnil svoju konverziu.
8. dec. – Pápež Pius IX. spolu s encyklikou Quanta cura uverejnil tzv. Syllabus, v ktorom odsúdil 80 bludov modernej doby ako nezlučiteľných s katolíckou vierou, napr. panteizmus, vieru v pokrok, racionalizmus, liberalizmus ...
– Popredný nemecký novoscholastik Johann Baptist Heinrich označil tento pápežský dokument za najväčší čin storočia a možno aj stáročí".
1869 júl – Historik cirkevných dejín Ignác Döllinger (+1880) z Mníchova v knihe Pápež a koncil spochybnil primát a neomylnosť pápeža. Vyvolal tým kampaň proti pripravovanému I. vatikánskemu koncilu.
8. dec. – Pápež Pius IX. otvoril XX. ekumenický koncil vo Vatikáne (I. vatikánsky koncil).
1870 24. apríla – Koncil vyhlásil dogmatickú konštitúciu o katolíckej viere Dei Filius, obsahujúcu článok viery, že Boha môžeme poznať prirodzeným rozumom a nadprirodzeným zjavením. Tým sa zavrhol agnosticizmus, ktorý učí, že Boha nemožno poznať, viera v Boha je len vecou citu.
18. júla – Prijatie I. dogmatickej konštitúcie o Cirkvi Pastor aeternus, kde bol oficiálne zdôvodnený primát pápeža a jeho neomylnosť pri rozhodnutiach ex catedra.
20. okt. – Po vypuknutí nemecko– -francúzskej vojny bolo pokračovanie I. vatikánskeho koncilu odložené na neurčito, ale už sa nezišiel.
1871 22.-24. sept. – Na mníchovskom kongrese starokatolíkov, exkomunikovaných odporcov pápežskej neomylnosti, bola založená starokatolícka cirkev, ktorá neuznala dekréty I. vatikánskeho koncilu; neskôr odmietla ušnú spoveď a kňazský celibát. Za zakladateľa starokatolíckej cirkvi sa pokladá historik Ignác Döllinger, ktorý sa však nestal jej členom.
1873 11. aug. – Prívrženec jansenizmu biskup Heykamp v holandskom Deventri vysvätil wroclawského profesora Josefa Huberta Reinkensa za biskupa starokatolíckej cirkvi.
1879 – Pápež Lev XIII. v encyklike Aeterni Patris odporúčal pri filozofických a teologických štúdiách vychádzať z diela sv. Tomáša Akvinského.
– Časť veriacich chaldejskej a arménskej cirkvi sa opäť začala hlásiť ku katolicizmu.
1880 – V Prešove založili gréckokatolícke teologické učilište so seminárom pre klerikov.
– Pápež Lev XIII. vymenoval arménskeho patriarchu Antonia Hassuna z Cilície (+1884) za kardinála.
30. sept. – Encyklikou Grande munus pápež Lev XIII. rozšíril liturgickú spomienku na sv. Cyrila a Metoda 5. júla pre celú Cirkev.
1885 – Filozof Friedrich Nietzsche (+1900) sa vo svojom diele Tak vravel Zarathustra podujal vymeniť existujúce hodnoty: hlásal smrť Boha" a propagoval obraz nadčloveka".
1889 – Vo Washingtone založili katolícku Georgetownskú univerzitu.
1890 – Zomrel nemecký katolícky teológ prof. Franz Hettinger (*1826), autor diela Obrana kresťanstva.
1891 – Zriadené japonské arcibiskupstvo v Tokiu.
15. mája – Pápež Lev XIII. vydal prvú sociálnu encykliku Rerum novarum.
1893 18. nov. – Encyklikou Providentissimus Deus pápež Lev XIII. nabádal k intezívnejšiemu štúdiu Svätého písma.
1896 29. júna – Pápež Lev XIII. uverejnil spis o jednote Cirkvi Satis cognitum, kde vyzýval všetky cirkvi, aby sa vrátili k materskej katolíckej Cirkvi.
6. sept. – Slávnostná posviacka obnoveného Dómu sv. Alžbety v Košiciach.
13. sept. – Spisom Apostolicae curae et caritatis pápež Lev XIII. spochybnil vysviacky v anglikánskej cirkvi.
1899 – Francúzka Stephanie Bigerdová a jej dcéra Jeanne založili v Caen Dielo sv. Petra Apoštola na duchovnú i finančnú pomoc pri výchove domorodcov v misijných krajinách.
1903 4. aug. – Po smrti Leva XIII., jedného z najvýznamnejších pápežov 19. stor., bol zvolený benátsky patriarcha kardinál Giuseppe Sarto ako pápež Pius X. (+1914).
30. okt. – Pápež Pius X. apoštolským listom Vigilantiae ustanovil Biblickú komisiu.
1905 12. marca – Riaditeľ Augustiniana a rektor Pázmánea vo Viedni Dr. Augustín Fischer-Colbrie (1925) bol konsekrovaný za košického biskupa.
20. dec. – Pápež Pius X. v dekréte Sacra Tridentina Synodus vyzval veriacich, aby sa častejšie zúčastňovali na sv. prijímaní.
pokračovanie
www.farabrezno.hostujem.sk/view.php
Šírenie viery - pokračovanie
pokračovanie
1907 13. júla – V encyklike Lamentabili odsúdil pápež Pius X. niektoré omyly tzv. modernistov v otázkach exegézy (výkladu Biblie) a dogmatiky (vierouky).
8. sept. – Pápež Pius X. v encyklike Pascendi dominici gregis rozhodne odmietol modernizmus (bol to spoločný názov pre rozličné nesprávne náuky, napr. o Sv. písme, o Božej milosti a i., odsúdené katolíckou Cirkvou).
1908 – Pápež Pius X. preložil sviatok Sedembolestnej Panny Márie na 15. sept.
29. sept. – Konštitúciou Promulgandi pontificatus constitutiones ustanovil pápež Pius X. oficiálny tlačový orgán Acta Apostolicae Sedis na uverejňovanie pápežských a kuriálnych oznamov.
1909 1. jan. – Vyšlo prvé číslo úradného časopisu Svätej stolice Acta Apostolicae Sedis.
1910 – Protestantská misijná konferencia v Edinburghu rozhodla zorganizovať svetové hnutie kresťanských cirkví pre otázky viery a cirkevného poriadku. Neskôr sa z neho vyvinulo ekumenické hnutie.
– Založená Academia Velehradensis združujúca slovanských teológov, ktorí sa usilovali o úniu západnej a východnej cirkvi.
8. aug. – Pápež Pius X. dekrétom Quam singulari povolil prvé sväté prijímanie deťom od siedmich rokov.
1. sept. – Motu proprio Sacrorum antistitum pápeža Pia X. zaväzovalo všetkých duchovných k prísahe proti modernizmu.
1911 1. nov. – Nová forma Rímskeho misála z podnetu pápeža Pia X.
1914 2. sept. – Po smrti Pia X., sv. (zomrel v noci z 19. na 20. aug. 1914) bol za nového pápeža zvolený teológ a právnik z Janova kardinál Giacomo della Chiesa (*1854), ktorý prijal meno Benedikt XV. (+1922).
1915 – Pápež Benedikt XV. povolil kňazom na Vianoce a v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých slúžiť svätú omšu trikrát denne.
1916 – P. Paulo Manna založil v Taliansku štvrté Pápežské misijné Dielo jednoty kňazov a rehoľníkov, združujúce všetkých Bohu zasvätených pre evanjelizáciu na celom svete.
1917 – Prvé púte do Fatimy (v Portugalsku) po zjavení Panny Márie (13. mája 1917).
27. mája – Pápež Benedikt XV. promulgoval Codex Iuris Canonici ako nový zákonník katolíckej Cirkvi (nahradil Corpus Iuris Canonici).
15. okt. – Motu proprio Orientis Catholici pápeža Benedikta XV. bolo základom vzniku Kongregácie pre orientálne cirkvi a Ústavu pre štúdium orientálnych teológií a spirituality v Ríme.
1918 19. mája – Codex Iuris Canonici nadobudol platnosť.
1919 – Pápež Benedikt XV. v misijnej encyklike Maximum illud zdôraznil záujmy katolíckej Cirkvi oproti záujmom vlád v koloniálnych metropolách, výchovu domorodého duchovenstva a úctu k národným kultúram a zvykom.
okolo 1920 – Teológovia švajčiarskej reformovanej (kalvínskej) cirkvi Karol Barth, Emil Brunner spolu s nemeckými evanjelickými teológmi Rudolfom Bultmannom a Friedrichom Gogartenom zdôvodnili dialektickú teológiu zameranú proti kulturprotestantizmu, ktorý zdôrazňoval úplnú odlišnosť Boha a zjavenia.
1920 8. jan. – Za podpory štátu vznikla schizmatická československá cirkev (v Čechách 1,5 mil. katolíkov opustilo Cirkev; na Slovensku nová cirkev nemala úspech).
18. mája – Vo Wadowiciach v Poľsku sa narodil Karol Wojtyla, krakovský metropolita, arcibiskup, kardinál. R. 1978 sa stal 264. nástupcom sv. Petra ako pápež Ján Pavol II.
1921 13. febr. – Prvý pápežský nuncius v ČSR Mons. Klement Micara konsekroval v nitrianskom Kostole sv. Ladislava troch slovenských biskupov, ktorých 16. dec. 1920 vymenoval pápež Benedikt XV.: Mariána Blahu (*1869) do Banskej Bystrice, Karola Kmeťku (*1875) do Nitry a Jána Vojtaššáka (*1877) pre Spišskú diecézu.
24. júna – Apoštolskou bulou pápeža Benedikta XV. Sollicitudo omnium Ecclesiarum bolo znova zriadené biskupstvo v Meissene.
1921-1925 – V Mechelenských rozhovoroch lord Charles Halifax (+1934), arcibiskup z Mechelenu (Belgicko), a kardinál Désiré Mercier (+1926) analyzovali predpoklady vzniku únie anglikánskej cirkvi s katolíkmi. K dohode nedošlo pre dogmatické rozdiely medzi obidvoma cirkvami.
1922 – Profesor Romano Guardini (+1969) vystúpil s programom na obnovu Cirkvi: Cirkev sa obrodí v srdciach veriacich."
– Pri príležitosti 300. výročia Misijnej kongregácie, ktorú založil pápež Gregor XV. r. 1622, sa v Ríme konal I. medzinárodný misijný kongres.
1923 – Arcibiskup švédskej evanjelickej cirkvi Nathan Söderblom z Uppsaly (+1931) knihou Zjednotenie v kresťanstve výrazne ovplyvnil a podporil rodiace sa ekumenické hnutie.
1925 – Trnavský apoštolský administrátor Dr. Pavol Jantausch (*1870) a košický apoštolský administrátor Jozef Čársky (*1886) boli konsekrovaní za biskupov.
– V Chevetogne (Belgicko) bol založený rímsko-byzantský uniatský kláštor, významný pre ekumenický dialóg s pravoslávnou cirkvou.
1926 – Pápež Pius XI. v encyklike Rerum Ecclesiae zdôraznil misijné povinnosti duchovných aj veriacich.
– Pápež Pius XI. osobne vysvätil prvých domorodých biskupov z Číny, Indie a Japonska.
1927 – Protestantské cirkvi sa stretli v Lausanne (Švajčiarsko) na prvej svetovej konferencii ekumenického hnutia.
1928 6. jan. – Pápež Pius XI. uverejnil prvú ekumenickú encykliku Mortalium animos.
1929 – Prvým rektorom Ruského kolégia v Ríme sa stal slov. jezuita P. Vendelín Javorka (+1966). Od r. 1934 pôsobil ako misionár v Číne, o päť rokov neskôr v Rumunsku. Odtiaľ ho v okovách odvliekli do Ruska a krátko po vojne odsúdili ako ,vatikánskeho agenta' na desať rokov väzenia a nútených prác. Do vlasti sa vrátil s podlomeným zdravím r. 1955. Celoživotným úsilím pátra Javorku bolo zjednotenie západnej a východnej cirkvi.
1930 13. aug. – Pápež Pius XI. bulou Pastoralis officii Nostri ustanovil biskupstvo v Berlíne a paderbornské povýšil na arcibiskupstvo.
31. dec. – V manželskej encyklike Casti connubii vyložil pápež Pius XI. katolícke učenie o manželstve.
– Časť kresťanov malabarskej cirkvi v Indii znova uzavrela úniu s katolíckou Cirkvou.
1931 – Pápež Pius XI. zverejnil encykliku o misiách Evangelii praecones.
– Opát Ildefons Herwegen založil Benediktínsku akadémiu na rehoľný a liturgický výskum.
15. mája – Pápež Pius XI. zverejnil encykliku Quadragesimo anno týkajúcu sa sociálnej spravodlivosti.
1935 – Pápež Pius XI. zriadil Rímskokatolícku bohosloveckú fakultu v Bratislave; ministerstvo školstva ju schválilo r. 1936.
– Pápež Pius XI. povolil katolíkom v Mandžusku a neskôr aj v Číne v duchu akomodačnej praxe hlásiť sa (v niektorých prípadoch i v náboženskej oblasti) k tradícii predkov.
1936 4. nov. – Slávnostným Veni Sancte v Dóme sv. Martina sa začal prvý študijný rok na novozriadenej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Sv. omšu celebroval biskup Pavol Jantausch, prvý veľký kancelár fakulty. Prvým dekanom bol Prof. Emil Funczik (*1892).
1938 – Max Josef Metzger (+1944) založil Bratstvo Una Sancta, ako aj Spoločnosť Krista Kráľa, ktoré mali prispieť k dialógu medzi kresťanskými cirkvami v Nemecku.
1938-1939 – V Nemecku zatvorili kláštory, cirkevné školy a vysoké školy teologické.
1939 10. febr. – Iba niekoľko mesiacov pred rozpútaním 2. svet. vojny zomrel 82-ročný Pius XI. Historici ho označujú za jedného z najvýznamnejších pápežov v dejinách Cirkvi.
2. marca – Za nového pápeža bol už v treťom kole prvého dňa konkláve zvolený dovtedajší štátny sekretár Eugenio Pacelli (*1876), ktorý prijal meno Pius XII. (+1958).
– Hneď na začiatku svojho pontifikátu pápež Pius XII. vysvätil prvých domorodých biskupov z Afriky.
11. nov. – V pápežskom dokumente Sertum Laetitiae pripomína Pius XII. začiatky katolíckej Cirkvi v USA a 150. výročie konsekrácie biskupa Johna Carrolla.
1941-1942 – V diecéznych seminároch na Slovensku bola v tomto školskom roku zavedená katedra misiológie a unionizmu.
1942 5. okt. – Konferencia francúzskych biskupov rozhodla začať rekatolizáciu širokých ľudových vrstiev vo Francúzsku – mission de France.
1943 – Pápež Pius XII. vymenoval Dr. Eduarda Nécseyho (1892-1968) za titulárneho biskupa velického a pomocného biskupa nitrianskeho; r. 1948 sa stal administrátorom tohto biskupstva, r. 1968 bol menovaný za titulárneho arcibiskupa. V r. 1962-65 sa zúčastnil na všetkých zasadaniach II. vatikánskeho koncilu, r. 1967 na I. biskupskej synode v Ríme.
29. júna – V encyklike Mystici corporis pápež Pius XII. Cirkev definoval ako mystické Telo Ježiša Krista.
30. sept. – Biblickou encyklikou Divino afflante Spiritu nabádal pápež Pius XII. študovať a kriticky skúmať biblické texty.
1944 9. apr. – Pri príležitosti 1500. výročia úmrtia sv. Cyrila Alexandrijského, patriarchu (+444), Pius XII. v pápežskom dokumente Orientalis Ecclesia pripomína zbožný život, vieru a cnosti tohto svätca.
19. mája – Dr. Karol Kmeťko (1875-1948), nitriansky biskup (konsekrovaný r. 1921), bol vymenovaný za arcibiskupa ad personam".
1946 – Pápež Pius XII. obnovil katolícku hierarchiu v Číne. Arcibiskupa Tomáša Tiena z Pekingu a Valeriána Graciasa z Bombaja vymenoval ako prvých domorodých kardinálov z Číny a Indie.
– Správu košického biskupstva prevzal Jozef Čársky (+1962), titulárny biskup thágorský, apoštolský administrátor Rožňavskej a Košickej diecézy.
– V Nemecku sa prvý raz uskutočnili ekumenické rozhovory na vyššej cirkevnej úrovni medzi arcibiskupom Lorenzom Jägrom z Paderbornu (+1973) a krajinským biskupom Wilhelmom Stählinom z Oldenburgu (+1952).
1947 20. nov. – V liturgickej encyklike Mediator Dei pápež Pius XII. odobril liturgické hnutie a po prvý raz zdôraznil aktívnu účasť všetkých veriacich na Eucharistii.
30. nov. – V apoštolskej konštitúcii Sacramentum Ordinis vyhlásil pápež Pius XII., že pri vysviacke je podstatné vkladanie rúk a konsekračná modlitba (matéria a forma), nestačí iba odovzdanie posvätných predmetov.
18. dec. – Encyklikou Optatissima pax vyzýval Pius XII. veriacich k modlitbám za mier na celom svete.
1948 – Na 1. svet. ekumenickom kongrese v Amsterdame bola založená Svetová rada cirkví (World Council of Churches – WCC), medzinárodná inštitúcia usilujúca sa o zjednotenie všetkých kresťanov, o mierové riešenie medzinárodných sporov; vyvíja misijnú činnosť. Má sídlo v Ženeve.
14.-15. aug. – Za účasti mnohých biskupov z ČSR a asi 50 tisíc veriacich sa v Nitre konala slávnosť 25. výročia príchodu členov Spoločnosti Božieho slova na Slovensko, spojená s tradičnou púťou k Panne Márii.
1949 – Pápež Pius XII. povolil v Číne pri bohoslužbách používať čínštinu.
– Bol zverejnený Kódex cirkevného práva východného obradu.
2. apr. – V Ríme bol vysvätený za kňaza slov. misionár SVD Juraj Vojenčiak (*1921) a po ročnej príprave odišiel ešte s tromi slov. misionármi na ostrov Flores v Indonézii. Medzi tamojšími domorodcami pôsobil 42 rokov ako kaplán, správca farnosti, dekan-rektor a naostatok ako správca exercičného domu Wisma Arnoldus. Počas svojej pastoračnej činnosti tam pokrstil do 20 tisíc detí a 10 tisíc dospelých.
15. apr. – V pápežskom dokumente Redemptoris nostri Cruciatus sa Pius XII. zaoberal otázkami Svätej zeme.
1950 12. marca – Dokument Anni sacri obsahuje program proti ateistickej propagande na celom svete. Pius XII. vyzýva v ňom veriacich k horlivosti, k modlitbám a k väčšej aktivite.
12. aug. – Encyklikou Humani generis vystríhal pápež Pius XII. pred názormi, ktoré by mohli ohroziť katolícku vieru.
14. aug. – V Trnave boli za biskupov vysvätení Ambróz Lazík, apoštolský administrátor trnavský, a Róbert Pobožný pre Rožňavskú diecézu.
31. aug. – Slov. povereníctvo školstva (povereník L. Novomeský) zrušilo Učiteľskú akadémiu (preparandiu) v Spišskej Kapitule (zal. r. 1819), najstaršiu cirkevnú školu vychovávajúcu učiteľov nielen na Slovensku, ale v celom Uhorsku.
5. nov. – Biskup Ján Vojtaššák tajne vysvätil za biskupa Prof. Štefana Barnáša, rektora spišského seminára; bol prvým tajne konsekrovaným biskupom na Slovensku za komunistickej totality.
1950 – Pri sčítaní obyvateľstva v ČSR sa ku katolíckej Cirkvi hlásilo 74,42 %, na Slovensku 76,20 % obyvateľov.
– Pius Parsch založil biblický apoštolát.
apríl – Po úradnej likvidácii gréckokatolíckej Cirkvi v Česko-Slovensku komunistickí predstavitelia darovali" jej bohoslovecký seminár v Prešove pravoslávnej cirkvi.
14. júla – Vláda ČSR zrušila trinásť diecéznych seminárov, ponechala len fakultu v Prahe a v Bratislave; počet seminaristov klesol o 90 %.
1. nov. – V apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus vyhlásil pápež Pius XII. dogmu o Nanebovzatí P. Márie a zverejnil encykliku o kráľovskej dôstojnosti P. Márie Ad coeli Reginam.
1951 24. aug. – Ján Chryzostom Korec (*1924) bol tajne konsekrovaný za biskupa.
8. sept. – Encyklikou Sempiternus Rex Christus pripomenul Pius XII. 1500. výročie Chalcedónskeho koncilu.
dec. – Pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Exsul Familia usmernil činnosť Cirkvi v starostlivosti o veriacich, ktorí emigrovali najmä z východných krajín. Z iniciatívy slovenských kňazov v Ríme začal vychádzať mesačník Hlasy z Ríma (od r. 1978 Slovenské hlasy z Ríma).
1952 – V Ríme vznikla Stála konferencia pre ekumenické otázky pod vedením Mons. Jána Willebrandsa.
– Spolok sv. Vojtecha vydal Misál latinsko-slovenský.
5. júna – V Erfurte otvorili katolícky kňazský seminár, prvý v NDR.
1953 – Pápež Pius XII. vymenoval nových kardinálov; spolu s tými, ktorých nominoval už r. 1946, povýšil do kardinálskeho stavu 56 duchovných.
– Poľský arcibiskup, metropolita gnieznenský a varšavský prímas Stefan Wyszyski (+1981) bol vymenovaný za kardinála; v r. 1953-56 internovaný. Zaslúžil sa o nezávislosť Cirkvi od komunistického režimu, vystupoval ako nebojácny obhajca ľudských práv. Nazývaný ,prímas tisícročia'.
1954 – Zásluhou najmä slov. misionárov pôsobiacich v Indonézii na ostrove Flores otvorili v Kisole novopostavený kňazský seminár. Do r. 1992 vyšlo z neho 94 domorodých kňazov a každoročne v ňom študuje vyše 330 seminaristov.
– Francúzsky biskup Léon Étienne Duval (*1903) pôsobiaci v alžírskom Constantine bol vysvätený za arcibiskupa; r. 1965 ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála. Stal sa uznávanou osobnosťou v úsilí o zbližovanie kresťanov a moslimov v Alžírsku.
1955 24. marca – Bol vysvätený prvý americký biskup slov. pôvodu Jozef Alojz Durick (Ďurík, 1914-1994).
1957 – Pápež Pius XII. bulou Germanicae gentis ustanovil rúrske biskupstvo v Essene.
1958 15. dec. – Pápež Ján XXIII. menoval za kardinála rakúskeho biskupa Franza Königa (*1905), ktorý viedol vatikánsky Sekretariát pre dialóg s neveriacimi; v r. 1956-1985 bol diecéznym biskupom vo Viedni, od 16. sept. 1985 emeritným arcibiskupom.
1959 – Pri Katakombách sv. Kalista v Ríme bol zriadený Malý seminár na výchovu kňazského dorastu pre Slovensko. Viedli ho slov. saleziáni Ľudovít Macák a Augustín Nádaský. R. 1964 sa seminár stal súčasťou SÚSCM v Ríme. Vyšlo z neho okolo 40 slov. kňazov a rehoľníkov. Svoju úlohu plnil do r. 1991.
25. jan. – Pápež Ján XXIII. oznámil svoje rozhodnutie zvolať ekumenický koncil.
do 1960 – Preklady Biblie vyšli v 221 rečiach celého sveta.
1960 – Pápež Ján XXIII. založil v Rakúsku biskupstvo v Eisenstadte.
– Biskupa Laureana Rugambwu z Dáresalámu v Tanzánii vymenoval pápež Ján XXIII. za prvého domorodého afrického arcibiskupa.
5. júna – Pápež Ján XXIII. zriadil desať koncilových komisií, Sekretariát na podporu jednoty kresťanov a Ústrednú komisiu.
nov. – Ako prvý zástupca anglikánskej cirkvi navštívil pápeža Jána XXIII. arcibiskup Geoffrey Francis Fisher z Canterbury (+1972).
– Nemecký protestantský teológ Rudolf Bultmann (1884-1976) v diele Vzťah ranokresťanského posolstva Kris– tovho k historickej osobnosti Ježiša formuloval požiadavku demytologizovať kresťanstvo z antropologických a existencialistických pozícií".
1961 25. dec. – Pápež Ján XXIII. zvolal XXI. ekumenický koncil ako II. vatikánsky koncil na jeseň 1962.
1962 11. okt. – Pápež Ján XXIII. otvoril v Chráme sv. Petra v Ríme prvé zasadacie obdobie II. vatikánskeho koncilu, prvého pastorálneho koncilu katolíckej Cirkvi. Na všetkých zasadnutiach sa zúčastnil zo Slovenska biskup Eduard Nécsey z Nitry, na niektorých biskupi Róbert Pobožný z Rožňavy a Ambróz Lazík z Trnavy.
8. dec. – Prvé zasadacie obdobie II. vatikánskeho koncilu za prítomnosti 2500 účastníkov zo všetkých kontinentov sa skončilo.
1963 29. sept. – Pápež Pavol VI. otvoril druhé zasadacie obdobie II. vatikánskeho koncilu a stanovil štyri hlavné úlohy: vypracovať pohľad na Cirkev, dosiahnuť vnútornú obnovu Cirkvi, usilovať sa o jednotu kresťanstva a nadviazať dialóg so svetom.
4. dec. – Koncil prijal liturgickú konštitúciu Sacrosanctum Concilium. Ukončenie druhého zasadacieho obdobia.
18. mája – Pri Apoštolskej stolici zriadený Sekretariát pre nekresťanské náboženstvá.
6. aug. – Pápež Pavol VI. vydal encykliku Ecclesiam suam o dialógu Cirkvi a sveta.
1964 14. sept. – Začiatok tretieho zasadacieho obdobia II. vatikánskeho koncilu.
21. nov. – Prijatie II. vieroučnej konštitúcie o Cirkvi Lumen gentium, dekrétu o východných cirkvách Orientalium Ecclesiarum a dekrétu o ekumenizme Unitatis redintegratio. Koniec tretieho zasadacieho obdobia.
1965 11. marca – Biskup ThDr. František Tomášek (v r. 1951-54 väznený) bol vymenovaný za apoštolského administrátora Pražskej diecézy, r. 1977 za kardinála, arcibiskupa pražského, prímasa českého (+1992).
8. apr. – Pri Apoštolskej stolici zriadený Sekretariát pre neveriacich.
14. sept. – Otvorenie štvrtého a posledného zasadacieho obdobia II. vatikánskeho koncilu.
15. sept. – Pápež Pavol VI. motu proprio Apostolica sollicitudo ustanovil Biskupskú synodu v Ríme.
28. okt. – Bol prijatý biskupský dekrét Christus Dominus, dekrét o výchove kňazstva Optatam totius, dekrét o po– trebnej obnove rehoľného života Perfectae caritatis, deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis a o vzťahu Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate (v deklarácii odsúdila Cirkev antisemitizmus a akúkoľvek rasovú diskrimináciu).
18. nov. – Koncil prijal dogmatickú konštitúciu o Božom zjavení Dei verbum a dekrét o laickom apoštoláte Apostolicam actuositatem.
7. dec. – Koncil prijal pastoračnú konštitúciu Gaudium et spes, dekrét o službe a živote kňazov Presbyterorum ordinis, o misijnej činnosti Cirkvi Ad gentes a deklaráciu o náboženskej slobode Dignitatis humanae.
– Pápež Pavol VI. a metropolita Meliton ako zástupca ekumenického carihradského patriarchu Athenagorasa I. zrušili vzájomnú exkomunikáciu z roku 1054 a tým formálne ukončili východnú schizmu.
– Pápež Pavol VI. motu proprio Integrae servandae nahradil Sväté ofícium Kongregáciou pre učenie viery.
8. dec. – Slávnostným zasadaním sa II. vatikánsky koncil skončil.
1967 – Apoštolskou konštitúciou Regimini Sanctae Ecclesiae Pavol VI. premenoval známu kongregáciu Propaganda Fide na Kongregáciu pre evanjelizáciu národov.
– Biskupská synoda v Ríme. Zo Slovenska sa zúčastnil nitriansky biskup Eduard Nécsey.
26. júna – Pápež Pavol VI. vymenoval za kardinálov arcibiskupa Karola Wojtylu z Krakova a prvého biskupa v NDR Alfréda Bengscha z Berlína (+1979).
1968 26. júla – Pápež Pavol VI. zaujal stanovisko k otázke počatia a kontroly pôrodnosti v encyklike Humanae vitae.
15. aug. – Pápež Pavol VI. otvoril Eucharistický kongres v bolívijskom hlavnom meste Bogote.
1969 – Počas pastoračnej cesty do Afriky pápež Pavol VI. navštívil Ugandu a potvrdil tamojšie rehoľné spoločenstvo pre Afričanov.
13. febr. – Pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Cyrila pápež Pavol VI. vydal apoštolský list Antiquae nobilitatis (V starej vznešenosti), adresovaný duchovenstvu a veriacim v Česko-Slovensku.
14. febr. – V Bazilike sv. Petra v Ríme pápež Pavol VI. koncelebroval so slovanskými kardinálmi a biskupmi slávnostnú sv. omšu za účasti početných pútnikov zo Slovenska.
1970 nov.-dec. – Pápež Pavol VI. absolvoval pastoračnú cestu po Austrálii a Ďalekom východe.
1971 28. marca – V motu proprio Causas matrimoniales pápež Pavol VI. znova nariadil cirkevné manželské procesy.
1972 9. júna – Zomrel rožňavský biskup Dr. Róbert Pobožný. Bol to posledný – podľa noriem cirkevného práva – ustanovený diecézny biskup na Slovensku v období totality.
1973 3. marca – Po zdĺhavých rokovaniach medzi Svätou stolicou a vládou ČSSR boli v Nitre konsekrovaní traja biskupi pre slovenské diecézy: DDr. Ján Pásztor (+1988), Dr. Július Gábriš (+1987) a Jozef Feranec.
máj – Koptský patriarcha Šenuda III. z Alexandrie navštívil pápeža Pavla VI.
1974 – Krakovského biskupa kardinála Karola Wojtylu zvolila Biskupská synoda v Ríme do konzília pri stálom Generálnom sekretariáte v pápežskej kúrii; r. 1977 sa stal predsedom konzília.
1976 – Zomrel franc. teológ a filozof Maurice Nédoncelle (*1905), autor diel Vzájomnosť vedomí, Nábož. filozofia Newmana, O filozofii lásky.
1977 15. mája – Kardinál Karol Wojtyla posvätil nový kostol v Nowej Hute (Poľsko).
30. dec. – Zriadená Slovenská cirkevná provincia so sídlom v Trnave (konštitúciou Praescriptionum sacrosancti) a Apoštolská trnavská administratúra povýšená na arcidiecézu (konštitúciou Qui divino).
1978 6. júla – Kardinál František Tomášek slávnostne vyhlásil konštitúcie Praescriptionum sacrosancti a Qui divine v trnavskom univerzitnom Kostole sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa tak stal metropolitným chrámom Slovenskej cirkevnej provincie.
17. okt. – Vo svojom programovom prejave pápež Ján Pavol II. sa prihlásil k záverom II. vatikánskeho koncilu, k náboženskej slobode, ku kolegiálnemu rozhodovaniu biskupov a k potrebe upevniť disciplínu Cirkvi.
1980 – V Ríme bol vydaný upravený Rímsky misál v slovenčine.
24. febr. – Apoštolský list Jána Pav– la II. všetkým biskupom Cirkvi O eucharistickom kulte.
29. mája – Začiatok oficiálneho dialógu medzi katolíckymi a ortodoxnými teológmi v gréckom Kláštore sv. Jána na ostrove Patmos.
29. júna – Skončili sa oslavy 450. výročia vzniku Confessio Augustana v Augsburgu za prítomnosti prezidenta Sekretariátu pre jednotu kresťanov kardinála Jána Willebrandsa a kardinála Jozefa Ratzingera. Témou osláv bol prínos Confessio Augustana pre jednotu Cirkvi.
26. sept.-25. okt. – Zasadala Biskupská synoda – téma: Rodina v súčasnom svete. Z podnetu synody bola vydaná apoštolská exhortácia Familiaris consortio (15. dec.).
30. nov. – Zverejnená druhá encyklika Jána Pavla II. Dives in misericordia (Bohatý na milosrdenstvo).
1981 – Za arcibiskupa – metropolitu a prímasa Poľska bol vymenovaný kardinál Jozef Glemp (*1929).
1982 8. marca – Dekrétom Quidam episcopi vatikánska Kongregácia pre klérus zakázala kňazom členstvo v organizáciách politického typu.
29. mája – Pápež Ján Pavol II. celebroval spolu s lordom prímasom anglikánskej cirkvi arcibiskupom Robertom Runcim ekumenickú bohoslužbu v anglikánskej katedrále v Canterbury.
1983 6. jan. – Pápež Ján Pavol II. za biskupa vysvätil rektora SÚSCM v Ríme Mons. Dominika Hrušovského a zveril mu duchovnú správu slovenských katolíkov v zahraničí.
25. jan. – Pápež Ján Pavol II. promulgoval nový cirkevný zákonník Codex Iuris Canonici (platnosť nadobudol 27. nov. 1983).
2. febr. – Pápež Ján Pavol II. menoval za kardinálov titulárneho biskupa Juliána Vojvodu z Rigy, prvého na území ZSSR, a berlínskeho biskupa Joachima Meisnera.
10.-13. nov. – Pri príležitosti 500. výročia narodenia Martina Luthera sa konali v Eislebene, Wittenbergu a Lipsku ekumenické stretnutia, na ktorých sa zúčastnil kardinál Ján Willebrands.
11. dec. – Pri ekumenickej bohoslužbe v kostole luteránskej cirkevnej obce v Ríme kázal pápež Ján Pavol II.
1984 22. apr. – Pápež Ján Pavol II. zakončil mimoriadny svätý rok vydaním apoštolskej exhortácie Redemptionis donum (Dar vykúpenia).
máj – Vysokí cirkevní a vedeckí hodnostári sa zišli v Ľubľane na medzinárodnom sympóziu o vede a náboženstve.
8.-9. sept. – Pri príležitosti 1300. výročia kristianizácie Chorvátska sa tu konal eucharistický kongres a mariánska púť do Marije Bistrice.
9.-20. sept. – Na oslavách 450. výročia kristianizácie Kanady sa zúčastnil aj pápež Ján Pavol II.
8. dec. – Pápež Ján Pavol II. pri slávení Nepoškvrneného počatia Panny Márie požiadal všetkých biskupov Cirkvi, aby 25. marca 1984 spolu s ním zasvätili celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
1985 – Slov. arcibiskup Mons. Jozef Tomko (*1924), od r. 1979 tajomník celosvetovej Biskupskej synody vo Vatikáne, bol vymenovaný za kardinála, prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Je autorom viacerých diel.
25. nov.-8. dec. – Mimoriadne generálne zhromaždenie Biskupskej synody pri príležitosti 20. výročia skončenia koncilu. Zo zasadnutia vzišla apoštolská exhortácia Catechesi tradendae.
1986 – Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká fakulta v Bratislave si pripomenula 50. výročie svojho vzniku. Vo funkcii dekanov (od r. 1936 do konca akad. roka 1995) pôsobili:
Prof. E. Funczik (1936-37), Prof. J. Konečný (1937-38), Prof. A. Spesz (1938-40), Prof. Š. Zlatoš (1940-42), Prof. A. Spesz (1942-44), Prof. Š. Faith (1944-45), Prof. E. Funczik (1945-46), Prof. M. Russnák (1946-47), Prof. J. Búda (1947-48), Prof. J. Faith (1948-50), Prof. M. Višňovský (1950-53), Prof. C. Dudáš (1953-63), Prof. M. Višňovský (1963-65), Prof. M. Krovina (1965-67), Prof. J. Korec (1967-68), Prof. M. Višňovský (1968-72), Prof. M. Krovina (1972-76), Prof. S. Šoka (1976-78), Prof. J. Uhrin (1978-80), Prof. M. Krovina (1980-82), Prof. Š. Janega (1982-30. 1. 1990), Doc. V. Filo (30. 1. 1990-21. 8. 1990), Prof. S. Šoka (1990-91), Prof. J. Vrablec (1991-94), Doc. Š. Vragaš (14. 6. 1994-22. 5. 1995).
1987 5. júna – Apoštolský list Jána Pavla II. Sescentina anniversaria (Litovským biskupom).
1.-30. okt. – Biskupská synoda v Ríme rokovala o povolaní a poslaní laikov v Cirkvi a vo svete – apoštolská exhortácia Christifideles laici (1988).
1988 12. júna – V Trnave bola biskupská vysviacka Mons. Jána Sokola (*1933); za arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy a metropolitu Slovenskej cirkevnej provincie bol intronizovaný 10. sept. 1989.
22. júna – Pápež Ján Pavol II. udelil gréckokatolíckemu Kostolu Nanebovzatia Panny Márie v Lutine titul Basilica minor.
16. aug. – Apoštolský list Jána Pavla II. Mulieris dignitatem (O dôstojnosti ženy).
1989 9. sept. – Kardinál Jozef Tomko v Spišskej Kapitule vysvätil spišského biskupa Františka Tondru (*1936).
1990 – Menovanie nových biskupov pre slovenské diecézy: Mons. Ján Chryzostom Korec (*1924) – Nitra (tajne konsekrovaný 24. aug. 1951); Mons. Alojz Tkáč (*1934) – Košice (kons. 17. marca 1990); Mons. Eduard Kojnok (*1933) – Rožňava (kons. 18. marca 1990); Mons. Rudolf Baláž (*1940) – Banská Bystrica (kons. 19. marca 1990); Mons. Ján Hirka (*1923) – Prešov (kons. 7. febr. 1990); pomocní biskupi pre Trnavskú arcidiecézu: Mons. Dominik Tóth (*1925) a Mons. Vladimír Filo (*1940) – konsekrovaní 16. apr. 1990; postupne boli menovaní ďalší pomocní biskupi: Mons. Peter Dubovský (*1921) – Banská Bystrica, Mons. František Rábek (*1949) – Nitra, Mons. Andrej Imrich (*1948) – Spišská Kapitula, Mons. Milan Chautur (*1957) – Prešov, Mons. Bernard Bober (*1950) – Košice.
– Bola obnovená činnosť diecéznych kňazských seminárov v Nitre, Spišskej Kapitule, Banskej Bystrici, Prešove; v Košiciach od r. 1994.
– Generálnym biskupom Slov. evanjelickej cirkvi a.v. sa stal Pavol Uhorskai (*1919), cirkevný hodnostár, za komunistického režimu väznený. Napísal diela Ako to bolo, Cirkev v útlaku – Dokumenty.
22. jan. – Pápež Ján Pavol II. zverejnil encykliku Redemptoris missio (Vykupiteľovo poslanie).
1991 – Ako pražský arcibiskup a český prímas bol intronizovaný českobudějovický biskup Miloslav Vlk (*1932); r. 1994 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála. Stal sa predsedom Rady Európskych biskupských konferencií (Concilium Conferenciarum Episcopalium Europae – CCEE).
– Zomrel olomoucký arcibiskup, metropolita Moravy ThDr. František Vaňák (*1916).
14. febr. – Za národného riaditeľa Pápežských misijných diel na Slovensku bol vymenovaný P. Juraj Vojenčiak SVD, ktorý sa vrátil do vlasti po 42-ročnej misijnej práci v zámorí.
1. mája – V encyklike Centesimus annus (Sté výročie) Ján Pavol II. nadväzuje na sociálnu encykliku pápeža Leva XIII. Rerum novarum z 15. mája 1891.
29. mája – Pápež Ján Pavol II. menoval nitrianskeho biskupa Mons. Jána Chryzostoma Korca za prvého kardinála na území Slovenska. Za komunistického režimu bol perzekvovaný (8 rokov väznený). Je symbolom prenasledovanej Cirkvi na Slovensku; autor početných teologicko-filozofických diel (70 zv. Knižnice viery). Ocenený čestnými doktorátmi univerzít USA a mnohými literárnymi cenami.
sept.-okt. – Biskupská synoda v Ríme rokovala o formácii kňazov v súčasnom svete; z tejto príležitosti bola vydaná apoštolská exhortácia Pastores dabo vobis (25. marca 1992).
– Podľa štatistických údajov r. 1991 z celkového počtu 5,25 miliardy obyvateľov Zeme bolo 33% kresťanov a 17,68% katolíkov; v Afrike 13,93%, v Amerike 63,74%, v Ázii 2,73%, v Európe 39,96%, v Oceánii 26,57% katolíkov (z počtu obyvateľov na jednotlivých kontinentoch).
1992 – Mons. Dominika Hrušovského (*1926), rektora SÚSCM v Ríme a biskupa pre slovenských veriacich v zahraničí, vymenoval pápež Ján Pavol II. za svätiaceho biskupa Trnavskej arcidiecézy. Po návrate na Slovensko sa 19. dec. stal jej generálnym vikárom a potom aj generálnym sekretárom Konferencie biskupov Slovenska.
1993 – Vznikla Konferencia biskupov Slovenska (KBS) so sídlom v Bratislave. Jej prvým predsedom bol Ján Chryzostom kardinál Korec.
6. aug. – Pápež Ján Pavol II. vydal encykliku Veritatis splendor (Jas pravdy).
4. okt. – Slávnostne posvätená nová budova Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne pri Ban. Bystrici.
1994 – Za riaditeľa Katolíckeho biblického diela na Slovensku bol vymenovaný Mons. Ján Maga (*1944), profesor Nového zákona, spirituál Kňazského seminára v Spišskom Podhradí. V rokoch komunistickej totality viedol samizdatový časopis Orientácie, zostavil samizdatové zborníky Rebrík, Mládnik a modlitbovú knižku Týždenník.
1. sept. – Za generálneho biskupa Slov. evanjelickej cirkvi a. v. bol zvolený doc. ThDr. Július Filo (*1950).
– Podľa údajov Vatikánskej spravodajskej agentúry sa počet kandidátov kňazstva v celosvetovom meradle v období 1975-1994 zvýšil o 24 %; r. 1994 bolo celkove 105 075 kandidátov kňazstva. Najväčší prírastok bol v Afrike – počet seminaristov za uvedené obdobie sa zvýšil štvornásobne, zatiaľ čo v európskych krajinách počet seminaristov badateľne poklesol.
Misie v číslach
* Asi v 150 krajinách sveta už boli zriadené Pápežské misijné diela. Ich poslaním je morálne a finančne podporovať misie, koordinovať činnosť diecéznych i rehoľných inštitúcií, misijných spolkov, hnutí a združení, zapájať do spolupráce čo najviac veriacich, vzbudzovať v ľuďoch zodpovednosť za evanjelizáciu celého sveta, modlitbami a obetami pomáhať Svätému Otcovi v plnení veľkého misijného poslania.
* Podľa údajov z konca r. 1944 Svätá stolica sa musí starať o
– 950 misijných biskupstiev,
– 50 tisíc kňazov-misionárov,
– 154 tisíc rehoľných bratov a sestier v misiách,
– 610 tisíc laických katechétov a pomocníkov,
– 185 veľkých seminárov s 18 262 bohoslovcami,
– 467 malých sminárov so 48 tisíc seminaristami,
– 17 716 škôl,
– desiatky vysokých škôl a univerzít,
– 1597 nemocníc,
– 6311 pojazdných ambulancií,
– 765 leprozórií pre malomocných s vyše 75 000 chorými,
– 9262 charitatívnych a sociálnych inštitúcií.
Misijnému dielu slúži Univerzita sv. Urbana v Ríme, kde študuje 1100 kňazov a frátrov z misií.
A pri katastrofách je Svätý Otec medzi prvými, čo postihnutým poskytujú pomoc.
* V období tridsiatich rokov (1964-1994) podstúpilo mučenícku smrť 243 misionárov a misionárok: v Kongu 147, v Alžírsku 12, v Rwande umučili ôsmich, takisto v Salvadore ôsmich, v Burundi zahynuli siedmi, v Indii šiesti, v Ugande šiesti a ostatní v ďalších 23 misijných krajinách.
Podnes platí: Krv mučeníkov – semeno kresťanov.