Ako znovu získať kontrolu nad prisťahovalectvom?
Drahí priatelia,14. apríla 2026 premiér Pedro Sanchez oznámil, že španielska vláda schválila kráľovský dekrét o mimoriadnej legalizácii statusu 500 000 nelegálnych imigrantov, pretože, ako napísal, bez nich „naše prosperita spomaľuje, naša schopnosť inovovať slabne a naše verejné služby – zdravotná starostlivosť, dôchodky, vzdelávanie – tým trpia“. Bohužiaľ, niektoré z týchto inovácií sa dostali aj do Poľska, kde venezuelský „inováto“ na španielskom turistickom víze sa pokúsil znásilniť a zavraždil v parku v centre mesta 24-ročnú ženu, pričom jej predtým nožom vypichol oči, aby ho nespoznala. Ide o „inováciu“, ktorá doteraz v Poľsku nebola známa a dodnes nie je docenená.
Preto Poliaci a Polky protestujú proti prílevu takýchto „inovátorov“. Bohužiaľ sa stretávajú s prenasledovaním zo strany poľskej prokuratúry. Inštitút Ordo Iuris vystupuje na obranu práva otvorene vyjadrovať obavy a varovania pred masovou migráciou. Okrem iného bránime pani Oliwiu – 21-ročnú manželku a matku, ktorá vo svojom emotívnom prejave na demonštrácii hovorila o svojom strachu o bezpečnosť seba a svojho dieťaťa v súvislosti s nekontrolovanou masovou imigráciou z krajín, kde „sa so ženami zaobchádza ako s odpadom, kde sú znásilnenia na dennom poriadku, kde žena, ktorá vyjde večer sama von, si o znásilnenie jednoducho koleduje“.
Prokuratúra obvinila mladú matku z verejného podnecovania k nenávisti na základe rasových a náboženských rozdielov, za čo jej hrozí 3 roky väzenia. Súd nevyužil možnosť zastaviť konanie a vrátiť obžalobu prokurátorovi. Pripravujeme sa na ďalšie pojednávanie, ktoré sa uskutoční ešte tento mesiac. Z toho je však zrejmé, že do Poľska už dorazila nočná mora známa z mnohých európskych štátov, kde do väzenia nekončili migranti-zločinci, ale obete, ktoré ich kritizujú, alebo rodičia túžiaci brániť svoje deti.
Inštitút Ordo Iuris je zástancom rozhodnej migračnej politiky v Poľsku a povzbudzuje suverénne hnutia v ďalších štátoch EÚ, aby odmietli liberálnu migračnú politiku.
Preto sme zaslali list 27 predsedom vlád členských štátov EÚ, v ktorom zdôrazňujeme, že jednostranné rozhodnutie španielskej vlády porušuje zmluvy EÚ, vrátane jasného princípu lojálnej spolupráce a spoločnej migračnej politiky. Uvádzame tiež veľmi konkrétne opatrenia, ktoré by sa mali prijať na ochranu našich rodín pred prílevom neoverených prisťahovalcov.
Migračná politika extrémne ľavicovej vlády Pedra Sáncheza dnes predstavuje priamu hrozbu vpustenia stoviek tisíc nelegálnych a neidentifikovaných migrantov do EÚ. Každý z nich má od španielskej vlády získať právo na voľný pohyb po celom schengenskom priestore. Teoreticky ich pobyt v inej krajine schengenského priestoru nesmie presiahnuť 90 dní, avšak v dôsledku chýbajúcich vnútorných kontrol sa migranti legalizovaní v Španielsku môžu v krátkom čase nekontrolovateľne rozptýliť po celej EÚ, dostať sa do doteraz najbezpečnejších miest a zostať tam dlhšie ako tých 90 dní. Vlastne aj počas 90 dní je možné spáchať mnoho trestných činov a spôsobiť veľké škody.
Preto odporúčame vládam členských štátov EÚ, aby prijali konkrétne opatrenia voči legalizácii stoviek tisícov migrantov v Španielsku. Po prvé, orgány členských štátov EÚ by mali podniknúť spoločné kroky, aby presvedčili vládu Pedra Sáncheza, aby upustila od tohto zámeru. Po druhé, ak extrémne ľavicové orgány Španielska od tohto zámeru neustúpia, členské štáty EÚ by mali obnoviť kontroly na hraniciach so Španielskom s cieľom zabezpečiť vnútornú bezpečnosť.
Trvalou ochranou pred týmito masovými hrozbami by bolo obnovenie plnej právomoci členských štátov EÚ v oblasti migrácie. O tom, ako toho dosiahnuť, hovorí správa „Získať späť kontrolu. Renacionalizácia migračnej politiky“, ktorý pripravili Ordo Iuris a maďarské Mathias Corvinus Collegium. V ňom sme rozoberali rad konkrétnych návrhov právnych zmien zameraných na obnovenie plnej právomoci členských štátov EÚ v oblasti migrácie.
V ňom odsudzujeme škodlivú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorého sudcovia namiesto uplatňovania existujúceho práva často vytvárajú nové, pričom si prisvojujú kompetencie suverénnych štátov a sťažujú im ochranu ich hraníc. Ďalším dôvodom migračnej katastrofy EÚ je neprimeranosť medzinárodného práva k súčasným migračným hrozbám.
Situáciu sťažuje aj neistota ohľadom zákonnosti hraničných kontrol, zneužívanie práva na azyl vyplývajúce z udelenia práva nelegálnym imigrantom podať žiadosť, neefektívnosť deportácií z EÚ a paralyzovanie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v dôsledku žalôb a politických útokov. Škodlivý a zneužívaný je aj postup zlučovania rodín, ktorý umožňuje migrantom priviesť davy svojich príbuzných a príbuzných na náklady štátov EÚ.
Napokon je úplne škandalický nedostatok podpory orgánov EÚ pri budovaní infraštruktúry na ochranu hraníc Únie, ako aj podpora, ktorú Brusel poskytuje mimovládnym organizáciám pomáhajúcim nelegálnym imigrantom porušovať právo a prekračovať hranice.
Správa predstavuje rad konkrétnych návrhov, ktoré umožnia vrátiť národným štátom plnú moc v tejto oblasti a zefektívniť túto oblasť politiky. Štáty EÚ by mali mať možnosť odstúpiť od spoločnej politiky EÚ v oblasti migrácie a azylu. Národné parlamenty by mali mať v krízových situáciách možnosť dočasne pozastaviť uplatňovanie predpisov EÚ. Treba tiež pozastaviť uplatňovanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré obmedzujú suverénne štáty v obrane hraníc, alebo sa z tejto organizácie úplne stiahnuť.
Je tiež potrebné odstúpiť od Protokolu z roku 1967 k Ženevskej dohovore, ktorý núti štáty posudzovať všetky žiadosti o azyl podané nelegálnymi prisťahovalcami. S cieľom zvýšiť kontrolu nad nelegálnymi prisťahovalcami zdržiavajúcimi sa v EÚ správa odporúča obmedziť právo na voľný pohyb v schengenskom priestore výlučne na občanov členských štátov EÚ – s výnimkou migrantov.
Autori správy tiež odporúčajú, aby sa na mimovládne organizácie, ktoré dostávajú prostriedky EÚ, vzťahovali prísne pravidlá transparentnosti a zodpovednosti, čo znemožní tajné financovanie organizácií pomáhajúcich pri nelegálnom prekračovaní hraníc EÚ.
Západná Európa už roky nedokáže zvládnuť kriminalitu spôsobenú prisťahovalcami, ktorá radikálne znižuje pocit bezpečia v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Švédsku, Belgicku či Holandsku. Po mnoho rokov Poliaci a občania iných štátov východnej časti EÚ žili v blaženom pocite bezpečia, mysliac si, že u nás je situácia lepšia. Bohužiaľ, vlna kriminality vyplývajúca z masovej migrácie začína dorastať aj do našich vlastí.
Informuje o tom správa poľského Ústredného vyšetrovacieho úradu polície za rok 2025, ktorá ukazuje, že medzi rokmi 2024 a 2025 sa počet cudzincov podozrivých z organizovanej kriminality zvýšil až o 44 percent.
Skutočný nárast migračnej kriminality v doteraz bezpečných krajinách východnej časti EÚ však treba očakávať, keď nadobudne platnosť Migračný pakt a budú tam smerovaní nežiaduci migranti zo západných európskych krajín.
Aby sme Poliakom priblížili, ako vyzerá život v štáte zmietanom násilím zo strany imigrantov, urobili sme rozhovor s Alice Cordierovou – líderkou francúzskej pravicovej organizácie Némésis.
Z jej svedectva sa vynára desivý obraz štátu, v ktorom sa ženy neustále boja o svoju bezpečnosť. Aby sa vyhli napadnutiu, mnohé ženy sa vzdávajú opúšťania svojich bytov, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné, alebo vychádzania z domu po zotmení. Mnohé z nich sa rozhodli nosiť so sebou slzotvorný sprej – hoci Francúzsko zakázalo jeho nosenie na verejných miestach.
Líderka Némésis tvrdí, že hoci sa Francúzsko oficiálne považuje za štát brániaci ľudské práva, v praxi je sloboda prejavu v tejto krajine vážne obmedzovaná. Hoci sú hrozby spojené s násilím zo strany prisťahovalcov vo Francúzsku známe a turisti dostávajú mapy s vyznačenými bezpečnými a nebezpečnými štvrťami Paríža, verejné upozorňovanie na imigračný charakter sexuálnych útokov, sexuálneho obťažovania a domáceho násilia sa stretáva s odsúdením ako „fašista a rasista“ a vytlačením na okraj verejnej diskusie. Alice Cordier zdôrazňuje, že na mnohých francúzskych univerzitách organizácie brániace Francúzov pred násilím zo strany prisťahovalcov nemôžu organizovať stretnutia, zatiaľ čo na tých istých vysokých školách sa pravidelne konajú stretnutia organizácií extrémne ľavicových radikálov.
Alice Cordier poukazuje na to, že ženy z jej organizácie sú zastrašované a napádané aktivistami Antify. Na ich domoch sa objavujú nápisy typu: „Tu býva fašistka“. Poštové schránky sú ničené a označované heslami: „Tu býva fašistka z Némésis“. Aktivisti Antify napádajú aktivistky organizácie Némésis a bijú ich. Bohužiaľ, francúzske bezpečnostné zložky veľmi často vôbec nereagujú na ľavicové násilie, pretože ľavicoví aktivisti sa tešia podpore politikov a médií a konajú s pocitom beztrestnosti. To svedčí o tom, že medzi vnútorných nepriateľov našich národov patria nielen aktivisti z ľavicových organizácií, ale aj značná časť aparátov členských štátov EÚ.
Preto ženy z Némésis v záujme svojej bezpečnosti požiadali o prítomnosť svojich kolegov počas demonštrácie organizovanej vo februári na univerzite v Lyone proti vystúpeniu radikálnej, proimigračnej političky menom Rima Hassan. To vyvolalo zlosť ľavicových aktivistov, ktorí napadli mužov sprevádzajúcich aktivistky z Némésis a zabili jedného z nich – 23-ročného Quentina. Ľavicoví bojovníci zodpovední za smrť mladého Francúza sú prepojení s jednou z francúzskych extrémne ľavicových skupín zastúpených v parlamente.
Svedectvo Alice Cordierovej je výnimočnou lekciou pre tých Európanov, ktorí ešte nepoznajú dôsledky masovej migrácie. Ukazuje nám, v akej realite sa ocitnú naše matky, manželky, sestry a dcéry, a aj my sami, ak sa postavíme na ich obranu, ak sa nepostavíme proti masovej migrácii a ľavici, ktorá ju podporuje.
Ak budeme konať spoločne, stále môžeme odbočiť z tejto diaľnice vedúcej ku katastrofe. Musíme však konať rýchlo a rozhodne, aby sme prinútili vládnucich realizovať racionálnu migračnú politiku.
Tí z nás, ktorí žijú v krajine, ktorá je ešte bezpečná, si musia uvedomiť, že sa to môže rýchlo zmeniť. Ešte nedávno boli Francúzsko, Nemecko, Španielsko či Švédsko tiež bezpečnými miestami. Masová migrácia radikálne znížila pocit bezpečia občanov v týchto štátoch.
Musíme podporovať tých, ktorých vláda prenasleduje za verejný odpor proti vnucovaniu nám nepriateľských prisťahovalcov. Nenechajme si nahovoriť, že náš boj za bezpečnosť a poriadok, ako aj za zachovanie našej kultúry, je prejavom „fašizmu alebo xenofóbie“.
Obrana proti masovej migrácii je jednou z najväčších výziev, pred ktorými dnes stojí Európa.