Prvé ohlásenie umučenia a napomenutie Šimona Petra (2)
(M.Valtorta,Evanjelium,ako mi bolo odhalené,5/300),,...lebo ja som Baránok na odčinenie hriechov celého sveta. A v mori smrteľnej úzkosti, o ktorú sa so mnou bude deliť moja matka a niekoľko ďaľších ľudí, zomriem na dreve kríža. A po troch dňoch, iba svojou božskou vôľou, vstanem z mŕtvych k večnému a oslávenému životu ako Človek, a znovu budem Boh v nebi s Otcom i Duchom.* Ale najskôr musím vytrpieť všetku potupu, a srdce mi prebodne lož a nenávisť."
Zbor pohoršených výkrikov sa zdvihne vo voňavom jarnom vzduchu.
Peter, s preľaknutou tvárou a zároveň pohoršený, vezme Ježiša za rameno, odtiahne ho trochu nabok, a ticho mu povie do ucha: ,,Och, nie, Pane! Nehovor to. Nie je to správne. Vidíš to? Pohoršujú sa. Ty upadáš v ich zmýšľaní. Za nič na svete to nesmieš dovoliť, niečo také sa ti nesmie nikdy stať. Prečo teda hovoríš o tom ako o niečom skutočnom? Ty musíš v ponímaní ľudí stúpať stále vyššie, ak sa chceš presadiť a prípadne skončiť vykonaním posledného zázraku, akým je zničenie tvojich nepriateľov. Ale nikdy sa neponižuj a nestavaj sa na roveň s potrestaným zločincom."
A Peter vyzerá ako zarmútený učiteľ alebo otec, ktorý láskavo a utrápene vyčíta synovi, že povedal niečo hlúpe.
Ježiš, ktorý bol trochu sklonený pri počúvaní Petrovho šepkania, sa prísne zodvihne, v očiach mu hnevlivo zablysne, a silno zakričí, aby počuli všetci a aby sa poučili: ,,Choď mi z cesty, lebo v tejto chvíli si satan, ktorý mi radí neposlúchať môjho Otca! Veď preto som prišiel! Nie kvôli poctám! Ty, keď mi radíš pýchu, neposlušnosť a prísnosť bez lásky, pokúšaš ma na zlé. Choď preč! Si mi na pohoršenie! Nechápeš, že veľkost nespočíva v poctách, ale v obeti, a že vôbec nezáleží, či sa ľuďom javíme ako červíky, ak nás Boh považuje za anjelov? Ó, ty hlúpy človek, nechápeš, čo je Božia veľkosť a Božie dôvody, a vidíš, súdiš, cítiš a hovoríš len so zmyslom pre ľudské veci."
Úbohý Peter je ponížený a zdrvený prísnou výčitkou. Odtiahne sa nabok a plače... A nie je to radostný plač spred niekoľkých dní, ale zúfalý plač toho, kto chápe, že zhrešil a spôsobil bolesť tomu, koho miluje.
A Ježiš ho nechá vyplakať sa. Vyzuje sa, nadvihne si odev a prebrodí potok. Ostatní idú mlčky za ním. Nik sa neodváži povedať ani slovo. Na konci všetkých je chudák Peter, ktorého márne utešujú Izák a Horlivec.
Ondrej sa viackrát obráti a pozrie na neho. Potom zašepká čosi Jánovi, ktorý je celý zarmútený. Ten však pokrúti záporne hlavou. Vtedy sa Ondrej rozhodne. Beží dopredu. Dostihne Ježiša. Zavolá naň potichu, so zjavným chvením v hlase: ,,Učiteľ! Učiteľ...!"
Ježiš ho nechá zavolať viackrát. Napokon sa prísne obráti a spýta sa ho: ,,Čo chceš?"
,,Učiteľ, môj brat je zarmútený... plače..."
,,Zaslúžil si to."
,,To je pravda, Pane. Ale on je stále ešte človek... Nemôže vždy hovoriť správne."
,,Naozaj, dnes hovoril veľmi zle," odpovie Ježiš. Ale už je menej prísny, a iskrička úsmevu zmierni jeho božský zrak.
Ondrej sa osmelí a zosilní svoj príhovor za brata. ,,Ty si však spravodlivý a vieš, že láska k tebe ho pomýlila..."
,,Láska musí byť svetlom, nie temnotou. On z nej urobil temnotu a oviazal si ňou ducha."
,,To je pravda, Pane. Ale obväzy môžu byť odstránené, keď človek chce. To nie je ako keď sám duch je zatemnený. Obväzy sú vonkajšok. Duch je vnútro, živé jadro... Vnútro môjho brata je dobré."
,,Nech teda odstráni obväzy, ktorými sa obviazal."
,,Určite to urobí, Pane! Už to aj robí. Obráť sa a pozri, aký je znivočený od plaču, ktorý ty nechceš utešiť. Prečo si k nemu taký prísny?"
,,Pretože on má povinnosť byť ,prvý', ako som mu dal česť byť takým. Kto veľa dostáva, musí veľa dávať..."
,,Ó, Pane! To je pravda, áno! Ale nepamätáš sa na Máriu Lazárovu? Na Jána z Endoru? Na Aglae, na Krásku z Korozainu? Na Léviho? A týmto si dal všetko... a oni ti dali len úmysel vykúpiť sa... Pane...! Ty si vypočul moje prosby za Krásku a za Aglae... Nevypočul by si ma za tvojho i môjho Šimona, ktorý zhrešil z lásky k tebe?"
Ježiš sklopí oči na tichého apoštola, ktorý odvážne a naliehavo prosí za svojho brata, a jeho tvár zažiari svetlom: ,,Choď zavolať svojho brata," povie, ,,a priveď mi ho sem."
,,Ó, vďaka, môj Pane! Idem..." A beží preč rýchlo ako lastovička.
,,Poď, Šimon, Učiteľ sa na teba už nehnevá. Poď, lebo ti to chce povedať."
,,Nie, nie. Hanbím sa... Napomenul ma len pred chvíľou... určite mi chce ešte vyčítať..."
,,Ako zle ho poznáš! Tak poď! Nazdávaš sa, že by som ťa bral k nemu pre ďaľšie utrpenie? Keby som nemal istotu, že ťa tam očakáva radosť, nenaliehal by som. Poď."
,,Ale čo mu poviem?" spýta sa Peter a pohne sa trochu vzdorovito, brzdený svojou ľudskou prirodzenosťou, ale tiež poháňaný svojím duchom, ktorý nemôže byť bez Ježišovej zhovievavosti a lásky. ,,Čo mu poviem?" pýta sa znova.
,,Predsa nič! Ukáž mu svoju tvár a to postačí...," povzbudí ho brat.
Všetci učeníci, ako ich obidvaja bratia postupne predbiehajú, hľadia na nich a usmievajú sa, pretože chápu, čo sa stane.
Prišli k Ježišovi. Ale Peter sa v poslednej chvíli zastaví. Ondej sa neokúňa. Ráznym postrčením, ktoré používa, keď odráža loďku na šíre more, sotí ho dopredu. Ježiš sa zastaví..., Peter zodvihne tvár..., Ježiš ju skloní... Hľadia na seba... Dve veľké slzy sa skotúľajú po Petrových rumencom sfarbených lícach...
,,Poď sem, moje veľké unáhlené dieťa, nech ti ako otec zotriem slzy," povie Ježiš, zodvihne ruku, na ktorej je ešte dobre vidieť jazvu po kameni z Giskaly, a prstami mu zotrie tie dve slzy.
,,Ach, Pane! Ty si mi odpustil?" opýta sa Peter trasúcim sa hlasom. Berie Ježišovu ruku do svojich rúk a hľadí na neho očami sťa verný pes, ktorý chce, aby mu nahnevaný pán odpustil.
,,Nikdy som ťa neodsúdil..."
,,Ale predtým..."
,,Som ťa miloval. To z lásky nedovolím, aby sa v tebe zakorenili úchylky citov a múdrosti. Musíš byť prvým vo všetkom, Šimon Peter."
,,Takže..., ty ma máš ešte rád? Ty ma ešte chceš? Nie, že by som chcel byť prvý, vieš? Stačí mi byť aj posledný, ale byť s tebou, tebe slúžiť... a zomrieť v tvojej službe, Pane, môj Boh!"
Ježiš mu položí ruku okolo pliec a pritisne ho k sebe.
A vtedy Šimon, ktorý stále ešte nepustil Ježišovu ruku, ju celý šťastný pokrýva bozkami... Zašepká: ,,Koľko som si vytrpel...! Ďakujem ti, Ježiš."
,,Poďakuj sa skôr svojmu bratovi. A nauč sa v budúcnosti niesť svoje bremeno spravodlivo a hrdinsky. Počkajme na ostatných. Kde sú?"
Stoja tam, kde boli, keď Peter prišiel k Ježišovi, aby nechali Učiteľovi voľnosť pri rozhovore so zahanbeným apoštolom. Ježiš im pokynie, aby prišli dopredu. A s nimi je hlúčok roľníkov, ktorí zanechali svoju prácu na poliach, aby sa prišli pozhovárať s učeníkmi.
Ježiš s rukou stále na Petrových pleciach povie:
,,Po tejto príhode s Petrom ste pochopili, že je náročné byť v mojej službe. Napomenul som ho. Ale platilo to pre vás všetkých. Pretože rovnaké myšlienky, či už plne rozvinuté alebo len v zárodku, boli vo väčšine vašich sŕdc. Takto som vám ich vytrhol. A kto ich ešte prechováva, ukazuje, že nepochopil moje učenie, moje poslanie, moju osobu.
Prišiel som, aby som bol cesta, pravda a život. Pravdu vám dávam tým, čo vás učím. Vyrovnávam vám cestu svojou obetou, načrtávam a ukazujem vám ju. Ale život vám dám svojou smrťou. A pamätajte si, že každý, kto odpovie na moje volanie a postaví sa do mojich radov, aby spolupracoval na vykúpení sveta, musí byť ochotný umrieť, aby dal Život druhým. A preto každý, kto chce ísť za mnou, musí byť pripravený zaprieť sám seba. Seba, starého človeka so svojimi vášňami, sklonmi, zvykmi, tradíciami, myšlienkami, a musí ma nasledovať ako nový človek.
Nech každý vezme svoj kríž, ako ho beriem ja. Nech ho vezme, aj keď sa mu zdá príliš potupný. Nech dovolí, aby ťarcha jeho kríža zničila v ňom jeho ľudské ja, a aby v ňom oslobodila to duchovné, ktorému kríž nenaháňa hrôzu, ale naopak, je oporou a predmetom úcty, pretože duch vie a pamätá si. A nech ma nasleduje so svojím krížom. Bude ho čakať na konci cesty potupná smrť, ako čaká mňa? Na tom nezáleží. Nech sa nezarmucuje, naopak, nech jasá, lebo pohanenie na zemi sa zmení na veľkú slávu v nebi, zatiaľ čo zbabelosť pred duchovným hrdinstvom bude hanbou.
Stále hovoríte, že ma chcete nasledovať až na smrť. Nasledujte ma teda, a ja vás privediem do kráľovstva po tvrdej, ale svätej a slávnej ceste, na konci ktorej získate Život, ktorý sa už nebude meniť naveky. Toto bude ,žiť'. Zato nasledovať cesty sveta a tela znamená ,zomrieť'. Lebo kto by si chcel život zachrániť tu na zemi, stratí ho, ale ten, kto stratí svoj život na zemi pre mňa a z lásky k môjmu evanjeliu, zachráni si ho. Veď uvážte, čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svoju dušu by zatratil?
A chráňte sa dobre, teraz i v budúcnosti, aby ste sa nehanbili za moje slová a za moje skutky. Aj toto by bolo ,zomrieť'. Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto hlúpym, cudzoložným a hriešnym pokolením - o ktorom som hovoril - dúfajúc, že získa jeho ochranu a výhody, a bude mu lichotiť, keď zaprie mňa a moje učenie, a bude hádzať perly, ktoré získal, do nečistých gágorov svíň a psov, aby za ne dostal výkaly namiesto peňazí, toho bude súdiť Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a svätými súdiť svet. On sa bude potom hanbiť za tých cudzoložníkov a smilníkov, zbabelcov a úžerníkov, a vyženie ich zo svojho kráľovstva, lebo v nebeskom Jeruzaleme niet miesta pre cudzoložníkov, zbabelcov, smilníkov, rúhačov a zlodejov. Veru, hovorím vám, že niektorí z prítomných medzi mojimi učeníkmi a učeníčkami neokúsia smrť, kým neuvidia, že bude založené Božie kráľovstvo** so svojím korunovaným a pomazaným Kráľom."
Opäť sa vydávajú na cestu a živo sa rozprávajú, kým slnko na oblohe pomaly zapadá...
* ,,Znovu budem Boh v nebi " - čiže už nie Boh na zemi (Syn, ktorý zostal spojený s Otcom), ale Boh v nebi (Syn, ktorý sa vrátil k Otcovi)
Podobné vyjadrenie je v Jn 16,28: ,,Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi"
A zhoduje sa s formuláciou Nicejsko-carihradského vyznania viery: ,,... zostúpil z nebies, ... vystúpil do neba, sedí po pravici Otca."
** ,,Bude založené a bude sa vzmáhať" - pripája MV na strojopisnej kópii a v zátvorke poznamenáva: Božie kráľovstvo sa začalo na Veľký piatok skrze zásluhy Krista a potom sa vzmáhalo so založenou Cirkvou. Ale nie všetci videli jeho stále väčšie vzmáhanie sa.