Kolaboranti v cirkvi. Dôkaz, že arcibiskup J. Sokol nemohol spolupracovať s ŠtB.
Predseda Združenia katolíckych duchovných Pacem in terris Gejza Navrátil v dokumentoch ŠtB (1972 – 1984).
Zväzok tajného spolupracovníka Štátnej bezpečnosti (ŠtB) Gejzu Navrátila nám na jednej strane umožňuje nazrieť na „cirkevnú problematiku“ očami príslušníkov tajnej politickej polície, na strane druhej ukazuje dve tváre cirkvi v normalizačných rokoch 20. storočia – odbojných kňazov a laikov spojených v Diele koncilovej obnovy (DKO) či tajnej cirkvi, vytvárajúcej paralelné štruktúry hierarchie na pokyn Vatikánu, a kňazov kolaborujúcich s režimom začiatku 70. rokov spojených v prorežimnom Združení katolíckych duchovných Pacem in terris (PIT).
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1117
Gejza Navrátil patril k nositeľom druhej tváre. Vďaka jeho zväzku vieme odkryť pavučinu vzťahov medzi dvoma tábormi v katolíckej cirkvi a v neposlednom rade ponúknuť pohľad na metódy práce ŠtB. Niektoré správy sú vytrhnuté z „deja“, vedia nás ale odraziť k ďalším príbehom napísaným životom za Železnou oponou.
Agent MEŠŤAN
Katolícku cirkev považoval komunistický režim za jedného zo svojich úhlavných nepriateľov. Kontakty s Vatikánom vnímal ako špionáž, snažil sa zabrániť šíreniu náboženskej literatúry a obmedzovať vplyv duchovných na veriacich. Vo svojej represívnej činnosti však štátna moc a jej tajná politická polícia mnohokrát narazili na odpor. Práve ŠtB a jej proticirkevné oddelenia mali za úlohu získavať informácie z prostredia cirkvi, ovplyvňovať konanie a rozhodnutia duchovných a vnášať rozpory a nedôveru medzi duchovných či medzi kňazov a veriacich. Informácie získavali príslušníci ŠtB technickými prostriedkami, tajným sledovaním, no najmä priamo od cirkevných hodnostárov, ktorých sa jej rôznymi spôsobmi podarilo získať na spoluprácu. K tajným spolupracovníkom ŠtB patril od začiatku 60. Rokov aj Gejza Navrátil.
Gejza Navrátil
Narodil sa 11. decembra 1912 v Rišňovciach pri Nitre. Absolvoval gymnázium v Nitre, teológiu v Bratislave a v roku 1938 ho vysvätili za kňaza. Postupne pôsobil ako kaplán v Skalici, Seredi, Jakubove, Holiči a Nemčiňanoch, ako správca fary a neskôr okresný dekan v Pukanci (1942 – 1966). V roku 1966 sa takmer po tridsiatich rokoch vrátil do Bratislavy ako dekan farského úradu vo farnosti Sv. Martina. V roku 1975 sa stal predsedom PIT a v roku 1976 aj poslancom Slovenskej národnej rady. Obe funkcie zastával až do svojej smrti v roku 1984.
Niet pochýb, že ako katolícky kňaz pocítil štátny dozor aj tajnú politickú políciu už v 50. rokoch. V roku 1962 však v Pukanci pristúpil na utajenú spoluprácu s ŠtB na základe dobrovoľnosti s cieľom odhaľovať protištátnu činnosť v Rímskokatolíckej cirkvi. Príslušník levickej ŠtB Jozef Bronič ho využíval ako tajného spolupracovníka – informátora s krycím menom ZVONÁR a neskôr agenta s krycím menom MEŠŤAN.
Zamierené do vlastných radov
Po príchode do Bratislavy riadil MEŠŤANA dôstojník ŠtB Jozef Kozina,ktorý od roku 1969 viedol proticirkevné oddelenie II. odboru Správy ŠtB Bratislava. S ohľadom na Navrátilove široké kontakty a dôveru medzi duchovnými ho využívali na získavanie informácií z prostredia členov režimu nepohodlného hnutia Dielo koncilovej obnovy založeného v roku 1968 – Vincentovi Belanovi, Jánovi Murínovi (rozpracovaný v akcii TATRA), Vojtechovi Balažoviechovi, Silvestrovi Krčmérymu (rozpracovaný v akcii LEKÁR) a Vladimírovi Juklovi (rozpracovaný v akcii VLADO), s ktorými však udržiaval len občasné kontakty. ŠtB prinášal aj informácie o farároch Justínovi Štibránim a Michalovi Jurišičovi, rozpracovaných v akcii DOCENT.
V súvislosti s funkciou dekana dochádzal Navrátil do styku aj s kapitulárnym vikárom, od roku 1973 biskupom a ordinárom Trnavskej apoštolskej administratúry Júliusom Gábrišom (rozpracovaný v akcii BRUTUS) a správcom jeho úradu Jánom Čížikom (v rokoch 1954 – 1969 tajný spolupracovník BRAT, v rokoch 1975 – 1989 dôverník RIADITEĽ). Navrátil príslušníkov ŠtB informoval o vzájomných rozhovoroch.
Podľa pokynov ŠtB sledoval aj možnú protištátnu činnosť členov profesorského zboru bratislavskej Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského (ďalej CMBF UK) – rektora Karola Kolečanského (s ŠtB krátko spolupracoval v rokoch 1966 – 1968, následne spoluprácu odmietol), dekana Mikuláša Višňovského a profesora Jozefa Búdu (tvrdo prenasledovaného v 50. rokoch). Začiatkom 70. rokov ho ŠtB plánovala prepojiť aj na „emigrantské centrá“ v zahraničí, svoj úmysel však nerealizovala. Ako predseda prorežimnej Pacem in terris však poskytoval ŠtB informácie o činnosti združenia, jeho členoch, ale aj o návštevách kňazov zo zahraničia. Pôsobil aj ako tzv. vplyvová agentúra – z titulu svojej funkcie ovplyvňoval a utlmoval aktivity rímskokatolíckeho kléru a laikov v Bratislave.
Konšpiračný byt ZORA
Ako preverený, spoľahlivý a spravodajsky skúsený tajný spolupracovník sa s príslušníkom ŠtB Jozefom Kozinom stretával v bratislavskom konšpiračnom byte s krycím menom DUNAJ (jeho presnú adresu sa nepodarilo zistiť) a neskôr v konšpiračnom byte s krycím menom ZORA, ktorý sa nachádzal na prízemí domu na Budovateľskej ulici č. 3 v Bratislave. Tu si dovolím len krátku odbočku. Malú garsónku získal v roku 1968 pre potreby proticirkevného oddelenia bratislavskej ŠtB dôstojník Ján Ferko na bytovom odbore ONV Bratislava-Nivy na krycie meno Alojz Bartek, zamestnanec Krajskej správy spojov. Príslušníci ŠtB sa v ňom stretávali s desiatkou tajných spolupracovníkov, medzi inými aj s Jánom Sokolom (krycie meno ŠPIRITUÁL). V garsónke kvôli dôveryhodnosti bývali aj dvaja podnájomníci, študent medicíny a po ňom príslušník Zboru národnej bezpečnosti. Konšpiračný byt ZORA fungoval do roku 1985, keď ho z dôvodu dekonšpirácie uzavrel dôstojník ŠtB Svätoslav Monsberger.
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1117
Kontrolujúci, kontrolovaný, odmeňovaný
Vráťme sa však späť k Navrátilovi. Byť agentom znamenalo aj kontrolu zo strany ŠtB, ktorá, prirodzene, overovala nielen získané správy a informácie, ale aj ich zdroj. Navrátila preverovali prostredníctvom tajných spolupracovníkov s krycími menami JASNÝ, DUNAJSKÝ, MEDARD, ZOBOR, ZENON, VERIANUS a FELIX. Tu si opäť dovolím malú odbočku. Krycie meno ZOBOR, neskôr ŽITAVA patrilo členovi federálneho výboru PIT a neskôr šéfovi slovenského PIT Jánovi Zabákovi, od roku 1969 farárovi v Rači a bratislavskom Novom Meste (od r. 1973), ktorého v roku 1984 zvolili do Slovenskej národnej rady namiesto zosnulého Navrátila.
Pod krycím menom FELIX spolupracoval s ŠtB kňaz Felix Petrovič, správca fary v bratislavskej Petržalke, od roku 1959 v Trnávke a od roku 1972 rektor kňazského seminára CMBF UK. Meno MEDARD krylo agenta Miloša Ondrejkoviča, prorektora CMBF UK. Krycie meno DUNAJSKÝ patrilo Elemírovi Filovi, ktorý od roku 1956 pôsobil ako tajomník biskupského úradu v Nitre, od roku 1970 ako generálny riaditeľ Ústrednej charity na Slovensku a správca kostola sv. Ladislava v Bratislave, od roku 1977 ako kanonik Sídlenej kapituly Nitrianskej a od roku 1980 ako riaditeľ Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Pod krycím menom VERIANUS spolupracoval Jaroslav Rusnák, farár v bratislavskej Trnávke. Jeho mŕtve telo našli 1. marca 1977, podľa pitevnej správy sa otrávil plynom. Napokon krycie meno ZENON patrilo mladému kňazovi Jurajovi Luptákovi, ktorého príslušníci ŠtB získali pre spoluprácu po preložení zo Senca do farnosti Sv. Martina v roku 1974. Tak ako Lupták kontroloval pre ŠtB Navrátila, rovnako Navrátil kontroloval Luptáka.
Dotazník informátora.
Navrátilovu náklonnosť k peniazom si všimol už dôstojník Bronič, keď informoval o odmenách za plnenie úloh a vzniknutých výdavkoch: „(…) bolo vidieť, že takéto odmeny rád prijíma, ani v jednom prípade odmenu neodmietol.“ Navrátila každý rok odmeňovali čiastkou 500 (neskôr 800) Kčs v deň jeho narodenín, 1 000 Kčs dostal pri príležitosti dožitia 65 a 70 rokov, ale dostal napríklad aj odmenu 800 Kčs pri príležitosti Nového roku 1980. Príslušníci ŠtB mali vďaka jeho inklinácii k pohodliu istotu, že počas vycestovania do zahraničia neemigruje, pretože jeho príjmy na fare boli pomerne vysoké: „Jedná sa o skúseného spolupracovníka, ktorý ani v roku 1968-69 nesklamal,“ písal o Navrátilovi náčelník Kozina.
Donášal na Korca
Jedna zo zachovaných správ od MEŠŤANA, zaznamenaná v štvrťročnom hodnotení výsledkov bratislavskej ŠtB z roku 1972, hovorí, že tajne vysvätený biskup Ján Korec (rozpracovaný v akcii REKTOR) chodieva spovedať do kapucínskeho kostola v Starom Meste a pravidelne za ním chodieva rovnaký okruh veriacich. ŠtB aj na základe tejto informácie preverovala Korcove styky, aby zadokumentovala jeho „trestnú činnosť“ a neskôr mohla operatívne informácie využiť na trestné stíhanie.
Okrem toho na tajného biskupa použila tajnú technickú prehliadku a tajných spolupracovníkov HOMÉR (Štefan Kocian, redaktor týždenníka SLOBODA pri prorežimnej Strane Slobody) a ZÁHORSKÝ (františkán Ľudovít Szigeti). Kocian ako veriaci človek udržiaval styky s členmi DKO Krčmérym, Martinickým, Žemlom, Rajnerom, Rajecom, Rosenbaumom atď., pričom udržiaval aj rozsiahle kontakty s duchovenstvom v zahraničí. Szigetiho zase ŠtB využívala na podávanie správ o reholi františkánov a kontrolovala ho prostredníctvom Navrátila a tajného spolupracovníka, bývalého františkána Augustína Poláka (krycie meno RIMAN), generálneho riaditeľa Ústrednej charity na Slovensku. Aby sa kruh uzavrel, Szigeti zase pre ŠtB kontroloval Poláka.
V septembri 1972 mala ŠtB vypracovaný plán na zavedenie dlhodobého priestorového odposluchu bytu biskupa Korca. Ten si bol sledovania vedomý. Ján Čarnogurský spomínal v jednom rozhovore, že keď s Korcom preberali čokoľvek dôverné, sadli si do kuchyne, každý na jednu stranu stola a rozprávali sa spolu cez plastovú rúru, aby zmenšili riziko vypočutia rozhovoru. ŠtB, naopak, vedela, že ich Korec podozrieva zo sledovania, dávala si však smelé (nakoniec neúspešné) plány ukončiť Korcov prípad trestným postihom v I. polroku 1973.
Direktor
V Navrátilovom zväzku sa vyskytuje poznatok od agenta 1. oddelenia I. odboru,…