Svätý ...A R N O L D ...J A N S S E N -zakladateľ misijnej rehole ...V E R B I S T O V -sviatok 15.január
Arnold Janssen, S.V.D., bol nemecko-holandský katolícky kňaz a misionár, ktorý je uctievaný ako svätý. Založil Spoločnosť Božieho Slova, katolícku misijnú náboženskú kongregáciu, známu aj ako Misionári Božieho Slova, ako aj dve kongregácie pre ženy.
P. Arnold Janssen bol zakladateľom Spoločnosti Božieho Slova (SVD, verbisti), Misijnej spoločnosť služobníc Ducha Svätého a klauzúrnej Misijnej spoločnosti služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony. V roku 2003 bol svätorečený pápežom Jánom Pavlom II.
SVÄTÝ ARNOLD JANSSEN (5.11.1837 – 15.11.1909)
P. Arnold Janssen je zakladateľom Spoločnosti Božieho Slova (SVD, verbisti), Misijnej spoločnosť služobníc Ducha Svätého (SSpS) a klauzúrnej Misijnej spoločnosti služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony (SSpSAP). V roku 2003 bol svätorečený pápežom Jánom Pavlom II.
Životopis
Arnold Janssen sa narodil 5. novembra 1837 v Gochu, malom mestečku na dolnom Rýne v Nemecku, ako druhé dieťa z jedenástich súrodencov. Vyznačoval sa svedomitosťou pri práci a zdedil po rodičoch hlbokú zbožnosť.
15. augusta 1861 bol vysvätený za kňaza pre münsterskú diecézu a stal sa učiteľom na gymnáziu v Bocholte, kde si získal povesť prísneho, ale i spravodlivého pedagóga. Jeho hlboká úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu ho čoskoro priviedla k tomu, že sa stal riaditeľom Apoštolátu modlitby vo svojej diecéze. Tento Apoštolát pozýval veriacich, aby sa stali „apoštolmi“ modlitby, čiže aby evanjelizovali svojou modlitbou.
Postupne si začal uvedomovať i duchovný hlad ľudí mimo svojej diecézy, čo nakoniec vzbudilo v ňom záujem o svetové misie Cirkvi. Preto sa rozhodol zasvätiť celý svoj život prebúdzaniu misijného povedomia v Nemecku.
To ho viedlo k tomu, že sa r. 1873 zriekol svojej učiteľskej činnosti a čoskoro nato začal vydávať časopis s názvom „Malý posol Božského Srdca“. V tomto ľudovom mesačníku uverejňoval správy z misií a povzbudzoval katolíkov v nemecky hovoriacich krajinách, aby sa vo väčšej miere zasadzovali za misie a ich potreby. Cirkev vtedy prežívala v Nemecku ťažké časy: Vládnuca politická strana liberálov potláčala katolíkov, ktorí podľa nich neboli ničím iným, než predĺženou rukou centralistickej Rímskej kúrie a podliehali prísnej pápežskej autorite a poriadku. Prívrženci liberalizmu sa pokúšali zákonitými úskokmi oslabiť vplyv Cirkvi na verejný život a súčasne čo najviac oblastí cirkevného života podriadiť svetskej moci. Nemecký ríšsky kancelár Otto von Bismarck rozpútal „kultúrny boj“, ktorého výsledkom bolo vydanie celého radu protikatolíckych zákonov, vypovedanie kňazov a rehoľných osôb z krajiny a uväznenie niekoľkých biskupov.
V tejto chaotickej situácii navrhol Arnold Janssen, aby niektorí kňazi odišli do misií, alebo aby sa aspoň na misionársku prácu začali pripravovať. Iné krajiny mali vlastné strediská na prípravu misionárov – len Nemecko nie.
Arnold dúfal, že sa nájde kňaz, ktorý prebudí záujem o misie a že založí dom, kde by sa mohli pripravovať misionári pre zámorské misie. On sám chcel len prebúdzať u veriacich záujem o misie a získavať finančnú podporu pomocou svojho časopisu. Ale čas sa míňal a nikto sa na takú úlohu nepodujal. Nakoniec, povzbudený apoštolským vikárom z Hongkongu, si uvedomil, že tým človekom, ktorého Boh povoláva na túto ťažkú úlohu, je on sám. Mnohí však boli presvedčení, že Arnold nie je tým pravým človekom a že časy ešte nie sú na to zrelé. „Pán povzbudzuje našu vieru, aby sme uskutočnili niečo nové práve preto, že toľko vecí vnútri Cirkvi upadá,“ znela Arnoldova odpoveď.
S požehnaním niektorých biskupov začal Arnold zbierať peniaze a pritom hľadal vhodné miesto na misijný dom. Politická situácia v Nemecku ho prinútila zakúpiť starý hostinec v holandskej obci Steyl, neďaleko nemeckých hraníc. Dom bol posvätený 8. septembra 1875. Tento deň je aj dňom založenia Spoločnosti Božieho Slova. Životné podmienky v starej budove boli viac než skromné. No i napriek tomu sa začalo s výchovou nových misionárov a už 2.marca 1879 odchádzajú prví dvaja hlásatelia viery do Číny.
Jedným z nich bol Jozef Freinademetz, narodený v Oies v Južnom Tirolsku. Je to dôkazom toho, že „nemecký misijný dom“ bol od svojho počiatku zameraný na vytvorenie medzinárodného spoločenstva. Táto otvorenosť pre ľudí iných kultúr a národností sa stala charakteristickou vlastnosťou rehoľných spoločností, ktoré založil Arnold Janssen.
Arnold vedel, že vydávanie časopisov je veľmi dôležité na šírenie misijnej myšlienky, získavanie nových povolaní a v neposlednom rade aj na zabezpečenie finančných prostriedkov pre výchovu misionárov. Preto už o štyri mesiace po posviacke domu založil vlastnú tlačiareň. Veľa horlivých spolupracovníkov venovalo svoj čas a sily šíreniu misijnej myšlienky v nemecky hovoriacich krajinách a rozširovalo časopisy vydávané v Steyli.
Počet študentov stále rástol a to vyžadovalo budovanie stále nových domov. Mnohí pracovali ako dobrovoľní pomocníci v Steyli a nejeden z nich bol hotový zasvätiť i celý život misijnému dielu, keď už nie ako kňaz, tak aspoň ako pomocník. Tak vznikla od počiatku spoločnosť ako spoločenstvo bratov a kňazov, hoci to tak spočiatku ani nebolo plánované. Zatiaľ čo Arnold Janssen umožňoval bratom odbornú výchovu a zveroval im dôležité úlohy, pričinil sa o rozvoj nového typu rehoľných bratov pre prácu v misiách.
Na prvej generálnej kapitule r. 1885 dozrelo rozhodnutie, aby sa zo spoločenstva v misijnom dome vytvorila rehoľná spoločnosť s názvom „Spoločnosť Božieho Slova“ (Societas Verbi Divini, skratka SVD). Jej hlavným cieľom malo byť šírenie evanjelia, a to predovšetkým medzi nekresťanmi. Kapitula zvolila Arnolda Janssena za prvého generálneho predstaveného Spoločnosti.
K dobrovoľným pracovníkom v misijnom dome patrili i ženy, ktoré pomáhali v kostole, prali prádlo a vykonávali iné domáce práce. Medzi nich patrila i Helena Stollenwerková, dnes už vyhlásená za blahoslavenú. Hlavným cieľom týchto žien však bolo, aby mohli raz pracovať i priamo na šírení evanjelia ako misijné sestry. Toto želanie a ich dlhoročná verná služba i uvedomenie si, že ženy sú potrebné v misiách, podnietili Arnolda Janssena k tomu, že založil kongregáciu „Služobníc Ducha Svätého“ (Servae Spiritus Sancti, SSpS) 8. decembra 1889. Roku 1895 boli vyslané prvé sestry do Argentíny.
Roku 1896 vybral Arnold niekoľko sestier, aby s nimi založil kontemplatívnu vetvu, kongregáciu „Služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony“ (Servae Spiritus Sancti de Adoratione Perpetua, SSpSAP). Ich misionárskou službou mala byť ustavičná modlitba pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou za potreby Cirkvi a predovšetkým za potreby oboch misijných spoločností.
Tieto tri Arnoldove rehoľno – misijné spoločnosti veľmi rýchlo rástli. Keď misijný dom v Steyli slávil r. 1900 svoje strieborné jubileum, bolo v týchto spoločnostiach 190 sestier, 208 pátrov, 549 bratov, 99 študentov teológie a ďalších 731 žiakov na rozličných stupňoch.
Arnold Janssen zomrel 15. januára 1909. Jeho život bol poznačený svedomitým a vytrvalým nasadením sa pri napĺňaní misijného poslania Cirkvi, hľadaním a plnením Božej vôle ako aj neotrasiteľnou dôverou v Božiu prozreteľnosť.
Arnold Janssen , SVD (5. novembra 1837 – 15. januára 1909), bol nemecko-holandský katolícky kňaz a misionár , ktorý je uctievaný ako svätý . Založil Spoločnosť Božieho Slova , katolícku misionársku náboženskú kongregáciu , známu aj ako Misionári Božieho Slova , ako aj dve kongregácie pre ženy. V roku 1889 založil v Steyle v Holandsku Misijné sestry Služobnice Ducha Svätého a v roku 1896 na tom istom mieste sestry adorácie Ducha Svätého . Kanonizovaný bol 5. októbra 2003 pápežom Jánom Pavlom II .
Janssen sa narodil 5. novembra 1837 v Gochu v Porýní v Nemecku neďaleko holandských hraníc ako jeden z jedenástich súrodencov. Vyvinul si hlbokú, jednoduchú vieru. Jeho prvou školou bola katolícka stredná škola Augustinianum v Gaesdoncku, ktorá je neďaleko jeho rodiska. Začal študovať filozofiu na akadémii v Münsteri a potom vstúpil na univerzitu v Bonne. Ako študent na univerzite sa Janssen prihlásil do matematickej súťaže; peňažnú odmenu použil na to, aby svojmu otcovi doprial výlet na univerzitu a po rieke Rýn; (jeho matka bola príliš chorá na to, aby cestu zvládla).
Janssen bol vysvätený za kňaza pre diecézu Muenster 15. augusta 1861. Istý čas pôsobil ako stredoškolský učiteľ v nemeckom Bocholte , kde vyučoval fyziku a katechizmus. Niekoľko rokov sa venoval pastorácii a vyučovaniu kresťanskej náuky, v roku 1873 sa stal kaplánom a riaditeľom v kláštore uršulínok v Kempene. V roku 1867 sa stal diecéznym riaditeľom Apoštolstva modlitby . To viedlo v roku 1874 k založeniu nemeckého časopisu Kleiner Herz-Jesu Bote (Malý posol Najsvätejšieho Srdca), ktorého cieľom bolo získať veriacich k modlitbe a podpore misie.
Od samého začiatku slúžila komunite skupina žien, medzi nimi aj Maria Helena Stollenwerk . Janssen tiež založil dve kongregácie rehoľných sestier : Misijné sestry Ducha Svätého (členky známe ako „služobnice Ducha Svätého“) 8. decembra 1889 a sestry Ducha Svätého („Sestry služobnice Ducha Svätého“). Duch Svätý ustavičnej adorácie") dňa 8. septembra 1896.
Arnold Janssen zomrel v Steyle v Holandsku 15. januára 1909.
Úcta
Janssenove duchovné spisy boli schválené teológmi 23. novembra 1939 a 13. februára 1942. Jeho vec bola formálne otvorená 10. júla 1942 a bol vyhlásený za Božieho služobníka .
Janssen a Joseph Freinademetz spolu s Daniele Comboni (dôležitý misionár v Afrike ) boli 5. októbra 2003 kanonizovaní pápežom Jánom Pavlom II . Janssen bol povýšený na svätého po uzdravení Pamely Avellanosovej, filipínskej tínedžerky žijúcej v Baguio , ktorá spadla z bicykla a neočakávalo sa, že sa zotaví z výsledného zranenia hlavy . Podľa jej príbuzných a katolíckej cirkvi bola po modlitbách k Janssenovi zázračne uzdravená.
V jeho rodnom meste Goch sú po Janssenovi pomenované Arnold-Janssen-Church a Arnold-Janssen-Community. Jeho rodný dom je možné navštíviť na Arnold-Janssen-Street.
Štvrť St. Arnold v Neuenkirchene vo Vestfálsku má strednú školu Arnold-Janssen. V roku 1929 ju založila jeho rehoľná obec, no od roku 1996 ju spravuje Diecéza Münster . Je po ňom pomenovaná aj stredná škola Arnold-Janssen v Sankt Wendel v Sársku , rovnako ako Arnold-Janssen-Hauptschule v Bocholte.
V súčasnosti má Slovenská provincia 62 členov. Je to medzinárodné spoločenstvo, ktoré tvoria spolubratia zo Slovenska, Česka, Poľska, Vietnamu, Indie, Indonézie, Konga a Toga.
Ďalších 31 misionárov, ktorých vyslala Slovenská provincia verbistov, pôsobí v zahraničných misiách.
V súčasnosti má Slovenská provincia 62 členov. Je to medzinárodné spoločenstvo, ktoré tvoria spolubratia zo Slovenska, Česka, Poľska, Vietnamu, Indie, Indonézie, Konga a Toga.
Ďalších 31 misionárov, ktorých vyslala Slovenská provincia verbistov, pôsobí v zahraničných misiách.
Ján Mojš,Juraj Cibuľa,Roman Prcúch,Martin Cingeľ-Rím
František Juhoš -Maďarsko
Roman Pecháček,Jozef Bištuť,Miroslav Kollár, -Nemecko
Václav Mucha-Holandsko
Patrik Páleník -Taiwan
Ján Gromada -Paraguay
Marcel Martinko -Madagaskar
Ján Matik -Kolumbia,Venezuela
Gorazd Kohút -Taliansko,Albánsko, Rumunsko,Moldavsko
Pavol Sochuľák -Kalifornia-USA
Ondrej Pešta -Bolívia
Pavol Baláž -Brazília
Peter Fillo,Stanislav Orečný -Filipíny
Pavol Filadelfi ,Jakub Rajčáni -Japonsko
Radoslav Kottra,Lukáš Mizerák,Michal Vrták -Kuba
Peter Dušička-Rakúsko
Ludvík Malek -Mexiko
Rober Balek -Irkutsk,Sibír -Rusko
Michal Markefka -Ural,Rusko
Jozef Roman -Archangeľsk -Sev.Rusko
Kamil Kočan -Zimbabwe
Martin Cingeľ -Keňa
Peter Dikoš -Papua,Austrália
Gašpar Habara -Irsko
Arnold Janssen, kňaz, zakladateľ rehole verbistov a Služobníc Ducha Svätého
Svätý
Sviatok: 15. január
* 5. november 1837 Goch am Niederrhein, Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko
† 15. január 1909 Steyl/Steijl, Holandsko
Význam mena: mocný ako orol (zast. nem.)
Atribút: Biblia
Arnold Janssen sa narodil 5. novembra 1837 v mestečku Goch (Münster) v Nemecku, ako druhorodený z jedenástich detí manželov hlbokej katolíckej viery – Gerarda Janssena a Anny Kataríny Wellesenovej. Študoval na augustiniánskom biskupskom kolégiu v Gaesdonku, na kolégiu Borromeo v Mníchove a na Univerzite v Bonne; roku 1859 vstúpil do seminára v Mníchove a 15. augusta 1861 bol vysvätený za kňaza. Svoj apoštolát začal ako učiteľ strednej školy v Bocholt, kde bol veľmi prísnym no spravodlivým pedagógom; keďže bol veľmi oddaný Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, neskôr bol nominovaný za diecézneho riaditeľa Apoštolátu modlitby, kde mal možnosť stretnúť sa aj s kresťanmi iných denominácií. V októbri 1873 sa stal rektorom Konventu Uršulínok v Kempene, kde mal dostatok času aj na iné aktivity apoštolátu.
Postupom času v ňom stála viac a viac dozrievalo presvedčenie, že nemecká Cirkev si musí uvedomiť svoju misionársku zodpovednosť – teda, vykročiť v ústrety duchovným potrebám ľudí, ktorí sú aj za hranicami diecéz, v zmysle univerzálneho kontextu misií v Cirkvi. Roku 1873 zanechal učiteľstvo a založil mesačník, ktorého prvé číslo vyšlo v januári 1874 s názvom „Malý posol Srdca Ježišovho“, v ktorom informoval veriacich o potrebách misií v domove i vo svete. V tom období Nemecko čelilo obdobiu sporov vo vláde, ktorých témou bolo podriadenie všetkých náboženských zoskupení civilnej moci. Nesúhlas nemeckej Cirkvi s týmito názormi viedlo k vylúčeniu a taktiež k uväzneniu kňazov a biskupov. Arnold Janssen mal myšlienku, že títo kňazi môžu byť zaslaní na misie alebo pomáhať pri formácii misionárov, keďže si uvedomoval, že v Nemecku chýba centrum s takýmto účelom. Keďže nikto sa nechytal tejto iniciatívy, o. Arnold povzbudený Hong-Kongským biskupom Mons. Raimondim a farárom von Essenom, pochopil, že ten, ktorého Pán volá k tejto úlohe, je práve on.
Keďže v tom čase v Nemecku neboli politické podmienky na založenie Kongregácie, odišiel do Holandska, kde ho vľúdne prijal farár z Tegelenu. Podarilo sa mu získať povolenie od biskupa z Roermondu a 16. júna 1875 kúpil dom, ktorý sa neskôr stal centrom nového spoločenstva – Kongregácie Božieho Slova. Začiatok tejto rehoľnej komunity sa datuje na 8. septembra 1875. Takýmto spôsobom začala formácia misionárov. Počet domov sa rozrastal a uprostred nich vyrástol kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, okrem toho nároky zvyšovala aj misionárska tlač – produkovalo sa tisíc kópií „Malého posla Srdca Ježišovho“ a tiež sa tlačil aj Kalendár sv. Michala ako misionárska propaganda.
Roku 1878 prichádzajú aj prví traja bratia laici a 2. marca 1879 odchádzajú prví dvaja misionári do Číny, G. B. Anzer a Josef Freinademetz (1852 – 1909) z Bersanonskej diecézy. Kongregácia sa neustále rozrastá o mnohých spolupracovníkov a tiež o študentov uchádzajúcich sa o misie. Roku 1885 bol Arnold Janssen bol menovaný za hlavného zodpovedného. Vyrastali nové domy; roku 1888 kolégium sv. Rafaela v Ríme zamerané na prípravu učiteľov Spoločnosti; roku 1889 kolégium sv. Gabriela v Modlingu neďaleko Viedne; roku 1892 kolégium sv. Kríža v Sliezsku; kolégium sv. Vendelína v Sársku (1898); Sv. Ruperto neďaleko Salzburgu (1906) a v Techny (Chicago).
Medzi dobrovoľníkmi, ktorí pomáhali v domoch, bolo aj mnoho žien, ktoré po určitom čase služby v Spoločnosti Božieho Slova vyjadrili túžbu zasvätiť sa. Arnold Janssen, presvedčený o dôležitosti žien v misionárskych aktivitách, založil 8. decembra 1889 kongregáciu „Služobnice Ducha Svätého“. Pravidlá tejto kongregácie boli schválené biskupom z Roermondu roku 1893; prvé sestry odišli do Argentíny roku 1895. Zakladateľ sa však nezastavil v tomto bode. Aby misionárska činnosť bola stále podporovaná modlitbami zasvätených osôb, boli na tento účel povolané niektoré sestry. Arnold založil roku 1890 klauzúrovanú kongregáciu „Služobnice Ducha Svätého večnej poklony“, ktorej špecifický cieľ bola nepretržitá adorácia Sviatosti Oltárnej a neustála modlitba za Cirkev a za Misijné kongregácie.
K 25. výročiu založenia bolo v Komunite 208 kňazov, 549 bratov, 190 sesier, 99 študentov teológie, 731 študentov stredných škôl. V júli 1907 sám pápež Pius X. vyslovil Arnoldovi svoje osobné uznanie a uznanie Cirkvi slovami: „Ďakujem Ti a teraz Ti chcem žehnať, drahý synu.“ Počas 34 rokov tohto misijného diela sa misie rozšírili v Číne, Afrike, Novej Guiney, Japonsku, Latinskej Amerike. Arnold trval na tom, aby jeho misionári boli vzdelaní v oblasti sociálnych vied, aby tak mohli systematicky študovať kultúry a jazyky iných národov a tak ešte viac oceniť bohatosť kultúry národa, ku ktorému sú poslaní.
Život Arnolda Janssena bol nepretržitým hľadaním Božej vôle, bol dôverou v Božiu Prozreteľnosť a zároveň to bol život plný ťažkej práce. Svoje dielo pomenoval „Spoločnosť Božieho Slova“, v spomienke na obľúbený verš zo začiatku Jánovho evanjelia „Na počiatku bolo Slovo…“. V závere každého modlitbového stretnutia jeho nasledovníkov zaznievali slová: „ Nech svetlo Slova a Duch milosti preniknú tmu hriechu a noc pohanstva. Nech Srdce Ježišovo žije v srdciach ľudí.“ Tak ako všetci zakladatelia, aj Arnold Janssen poznal ťažkosti, ktoré v jeho prípade prichádzali priamo od nemeckých biskupov, ktorí sa ľakali množstva mladých ľudí, rozhodujúcich sa pre misijné činnosti vstupovaním do Spoločnosti Božieho Slova. Biskupi sa totiž obávali úbytku povolaní v diecézach. Múdrosť a duchovnosť Arnolda Janssena však napokon našla správnu mieru medzi oboma nepostrádateľnými apoštolátmi – vnútorným a misijným, keďže slovo Krista: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium!“ musí byť zachované.
Arnold zomrel v Steyl v Holandsku 15. januára 1909; podnet na jeho beatifikáciu bol predložený 10. júla 1942. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pavol VI. 19. októbra 1975, spolu s prvým misionárom verbistom Jozefom Freinademetzom, ktorý zomrel 13 dní po ňom v Číne. V roku 2003 ich oboch kanonizoval pápež Ján Pavol II.
Spiritualita Arnolda Janssena: PRÍBEH LÁSKY | …
P. ARNOLD JANSSEN – VODCA
Vedomie na čom pracujem a
pre koho
Uvedomoval si potrebu šírenia Božieho kráľovstva na zemi. Uvedomoval si, že túžbou Boha je sídliť v ľudských srdciach a kraľovať tam. Preto si Arnold pre svoju službu zvolil motto, aby žil svätý Trojjediný Boh v srdciach všetkých ľudí. Toto považoval za hlavný zmysel a cieľ každého misijného snaženia. Toto kládol na srdce svojim synom a dcéram a toto je jeho posolstvo aj pre nás dnes: aby svätý, Trojjediný Boh žil v našich srdciach i v srdciach všetkých ľudí…
Múdrosť
Už čoskoro bol vystavený pred rôzne situácie
musel riešiť konflikty, zosúladiť rôzne
názory, vybavovať stavebné povolenia,
zakladať školy, zabezpečovať obživu,
preberať misijné územia… Uvedomoval
si, že postaviť sa zoči voči
takýmto výzvam vyžaduje
múdrosť. Dielo, ktoré vznikalo,
vnímal ako Božiu iniciatívu, seba
iba ako nehodný nástroj. Kto teda môže
lepšie viesť Božie dielo, ako samotný
Boh, ktorý je jeho pôvodcom? Preto seba
i celé vznikajúce dielo zveril do rúk Božích,
denne sa modlil za Božiu pomoc, múdrosť
a za dary Ducha Svätého. Jeho pokorný
postoj modlitby, pripomína Šalamúnovu
modlitbu, ktorú Pán odmenil svojim
požehnaním. „Preto som vynaložil
veľa úsilia, aby som v tomto ohľade urobil
všetko, čo som mohol.“
Arnold mal milosť na vlastné oči vidieť ovocie svojich námah: 800 misionárov
vo viac ako 10 krajinách
sveta na všetkých svetadieloch, 430
kňazov, 600 bratov a 450 misijných a
klauzúrnych sestier, 1000 študentov v
misijných seminároch a viac ako 60 000
mužov a žien, ktorí si prišli do Steylu
vykonať duchovné cvičenia. Napriek tomu
Arnold ostal malý a skromný pred
Bohom a vďačný za všetko. Arnold to
zhrnul v jednom liste do Číny, pár rokov
pred smrťou: „To nie je moje dielo,
ale Božie… Pán priložil ruku k tejto vinici
(SVD) a staral sa o ňu. Obdarúval
ju svetlom slnka, dažďom i rastom. Nič
si však z toho všetkého nemôžem pripisovať,
iba ak slabé spoluúčinkovanie,
ale ešte ani to nie je z mojich vlastných
síl. Myšlienka založenia misijného domu
nevyšla odo mňa. Nie je mojou zásluhou
ani rozhodnosť a vytrvalosť uprostred
všetkých ťažkostí, ani pomoc,
ktorú sme dostali pri realizácii a
uprostred všeobecnej nedôvery voči dielu.
Nebol som to ja, ale Pán, ktorý vzbudzoval
povolania a jednotlivcom pomáhal,
aby verne vytrvali vo svojich rozhodnutiach.
Bol to Pán, ktorý poslal i
nutné finančné podpory na pokrytie našich
potrieb, ktoré začali prudko rásť zo
dňa na deň. Každý z nás musí byť presvedčený
o tom, že založenie, udržanie
a ďalší rozvoj našej spoločnosti nemôže
mať žiadneho iného pôvodcu ako
toho, ktorý prebýva v nebi a riadi
všetko na zemi… Každý iný na jeho mieste
by bol vykonal to isté, čo aj on, ba
možno by to bol vykonal aj lepšie.“ (pri
25 výročí založenia SVD).
Povzbudení príkladom sv. Arnolda vyprosujme si od všemohúceho Boha milosť vždy pamätať na naše poslanie, ktorým je oslava Trojjediného Boha a spása všetkých. Vyprosujme si múdrosť a dary Ducha Svätého i pokorné a skromné srdce, ktoré bude vďačné za všetko požehnanie, ktoré dostávame od Boha.
Novéna k svätému Arnoldovi Janssenovi
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
sv. Arnold Janssen
Arnoldus Janssen
15. januára, pripomienka
Postavení:
zakladateľ troch rehoľných spoločenstiev a kongregácia SVD
Úmrtí:
1909
Patron:
steylských misijních kongregací
Atribúty:
symbol Najsvätejšej Trojice
ŽIVOTOPIS
Narodil sa 5. 11. 1837 v Gochu v Nemecku. Stal sa kňazom diecézy münsterskej vo Vestfálsku a zaoberal sa ďalej štúdiom prírodných vied. Situácia v Nemecku ho prinútila k pobytu v Holandsku a tam z jednej krčmičky vytvoril prvý misijný dom. Stal sa zakladateľom Spoločnosti Božieho slova – kongregácia SVD – verbistov (tí majú centrálny misijný dom Matky Božej aj na Slovensku, v Nitre na Kalvárii). Ďalej založil Misijnú spoločnosť Služobníc Ducha Svätého (SSpS) a klauzúrnu Spoločnosť Služobníc Ducha Svätého od večného (prekl. aj slovom ustavičného) klaňania (SSpSAP). Založil mnoho misijných domov a svojich steylských misionárov posielal ešte na viac miest ďaleko do sveta. Zomrel v Steyle. V roku 1975 ho pápež Pavol VI. blahorečil a 5. 10. 2003 bol na námestí svätého Petra svätorečený pápežom Jánom Pavlom II.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
S Matkou Máriou k najsvätejšej Trojici
Pochádzal z Gochu na Dolnom Rýne z rodiny malého roľníka s jedenástimi deťmi. Celá rodina bola výborne fungujúca a žijúca zbožne. Rodičia boli jednoduchí dedinčania, ktorí svoje deti viedli slovom Božím. Denne sa u nich čítalo evanjelium. Z úst otecka deti často počuli slová: "Všetko s pomocou Pána!" V rodine bol tiež často pripomínaný Duch Svätý a najmä každý pondelok chodili jej členovia na omšu sv. k jeho cti. V takomto prostredí a duchu Arnold vyrastal. Bol slabšie postavy a jeho zdravie nebolo práve uspokojivé. Náročnosť štúdia zvládol s ťažkosťami a len vďaka svojej pevnej vôli. Bol vysvätený za kňaza a potom ešte pokračoval v zvláštnych štúdiách prírodných vied, až z neho bol aj gymnázijný profesor matematiky.
Snáď z dôvodu kultúrneho boja v Nemecku alebo skôr pod vedením Ducha Svätého, o ktoré sa usiloval, odišiel vo veku 38 rokov do Holandska.
Bol mužom vnútornej modlitby, ktorý pochopil podstatu tajomstva milosti vo svojom vnútri a vnímal v ňom lásku Najsvätejšej Trojice. To všetko sa stalo motorom jeho života a tú lásku vyžaroval do svojho okolia. Pritom vynikal pokorou a všetko, čo robil, bolo nesené dôverou v Božiu pomoc.
Nad týmto úsekom životopisu je vhodné sa viac zamyslieť a znova si ho aj prečítať. Nejde tak o porovnanie našich rodín s rodinou Janssenovcov, to by bolo k ničomu. Ide o náš vnútorný život a jeho vylaďovanie do súladu s Božou vôľou. Ide o pochopenie, že Boh, ktorý nás nesmierne miluje, chce s nami žiť už tu na zemi a zo svojej strany urobil pre to všetko. Záleží na našej ochote žiť s ním, v ňom a pre neho. Aj keď je to náročné, je to nesmierne oblažujúcim zážitkom. Každý z nás môže mať silu vychádzajúcu z Boha. Ako sa nenapijeme z pevne uzavretej fľaše bez jej otvorenia, tak ani nič nepocítime z Boha, ktorému sa uzatvárame neustálou orientáciou na ponuky sveta podporované inými „Pánmi“. Evanjelium varuje: "Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo ...k jednému sa pridá a druhým pohrdne."(Mt 6,24) Človek žije tým, čoho je plný, a to tiež odovzdáva.
Arnold, šťastný z prežívania Boha, chcel k rovnakému prežívaniu privádzať aj ostatných, hoci bol od prirodzenosti človekom veľmi uzavretým. Už predtým bol aktívnym v apoštolate modlitby av šírení úcty k Božskému Srdcu. V Holandsku sa ale zmenil na organizátora veľkého misijného diela.
Začal tým, že 8. 9. 1875, počas sviatku Narodenia Panny Márie si v Steyle kúpil malú krčmičku. Z nej vytvoril prvý misijný dom a konal v ňom exercicie pre kňazov i laikov. Tu vzniklo prvé sídlo steylskej misijnej kongregácie, ktorú založil: „Spoločnosti Božieho slova“ (Societas Verbi Diviny). Sídlo sa počas jeho života rozrástlo v osadu so 620 obyvateľmi. Bolo v nej prvé misijné gymnázium, moderná tlačiareň a potrebné dielne.
V roku 1889 spoločne s rádovými matkami Máriou Stollenwerkovou a Jozefou Štenmansovou založil kongregáciu Misijných sestier Služobníc Ducha Svätého (SSpS) a zasvätil ju Duchu Svätému. Ich rozmanitá činnosť smeruje k misijnému poslaniu Cirkvi s vytýčeným cieľom, formulovaným heslom: "Nech žije svätý Trojjediný Boh v našich srdciach av srdciach všetkých ľudí!"
V roku 1896 založil tretiu kongregáciu, klauzúrnu spoločnosť Služobníc Ducha Svätého od večného klaňania (SSpSAP). Uvedomoval si potrebu prosiť o pomoc a požehnanie celému novozriadenému misijnému dielu, pretože bez požehnania by bola márna každá ľudská námaha. A preto k hlavnej náplni života týchto sestier patrí vyprosovanie Božieho požehnania. Tieto sestry si na životné potreby samy zarábajú pečením hostií, literárnou činnosťou a vyšívaním.
Boh diela Arnolda Janssena žehnal a pôsobil všade, kam Arnold poslal svojich misionárov: až v Novej Guinei, v Japonsku, v Južnej Amerike, v Brazílii, v Čile aj na Filipínach. O potrebné prostriedky k takto rozsiahlej misijnej činnosti sa pričiňovala steylská misijná tlačiareň. Z Arnoldovej činnosti si môžeme pripomenúť aj ústredný teologický misijný seminár St. Gabriel neďaleko Viedne av samotnej Viedni ním osobne založený misijný dom, rovnako ako aj v St. Wendelu pri Salzburgu a pri Techne pri Chicagu.
Arnold bol tiež nazývaný apoštolom trojakého slova: Otcovho v Synovi, Synovho v evanjeliu a Ducha Svätého skrze Bibliu. V týchto troch slovách je naznačená aj jeho spiritualita, ktorej počiatky s hlbokou úctou k Najsvätejšej Trojici pochádzali z jeho domova.
S Matkou Božou o jej narodeninách veľké dielo začínal, ju uctieval ako nevestu Ducha Svätého, skrze ktorú prišlo od Otca Slovo na svet a pripomínal, že aj my máme v nej cestu k spojeniu s večným Slovom Otca. S ňou vrúcne miloval Cirkev av nej videl príklad ustavičného klaňania sa Najsvätejšej Trojici, celým srdcom, v duchu av pravde. S ňou av nej je teda otvorená cesta aj pre nás.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Budem chcieť dosiahnuť život s Najsvätejšou Trojicou vo svojom vnútri. Nesmiem preto zostať ľahostajný k jej láske.
"Nech všetci ľudia spoznajú, milujú a chvália Najsvätejšiu Trojicu: všemohúcnosť Boha Otca, múdrosť Božieho Syna a lásku Ducha Svätého. Veru" (- modlitba Arnolda Janssena, zakladateľa SVD)
anuára
BL. ARNOLD JANSSEN
zakladateľ rehole
(1837 - 1909)
Bl. Arnold Janssen pochádzal z nemecko-holandského pohraničia. Narodil sa v nemeckom mestečku Goch 5. nov. 1837 v početnej rodine, ktorá mala 11 detí. Po štúdiách na gymnáziu a na bonnskej univerzite vstúpil do kňazského seminára v Münsteri, kde bol v auguste 1861 vysvätený za kňaza.
Spočiatku bol profesorom na reálnom gymnáziu v Bocholte. Od r. 1866 sa stal diecéznym riaditeľom Apoštolátu modlitby. No okrem modlitbového apoštolátu ho zaujímal aj činný apoštolát a misie. Keď r. 1873 prijal funkciu rektora uršulínskeho kláštora v Kempene, urobil to preto, aby mal čo najviac času pre apoštolát.
Od r. 1874 začal vydávať časopis "Malý posol Božského Srdca" (Kleiner Herz-Jesu-Bot