Maria Valtorta 300.
12. október 1945
1 Mesto Naim má dnes veľký sviatok. Je tu na návšteve Ježiš, a to prvýkrát po zázraku, keď mladého Daniela vzkriesil z mŕtvych.
* Zázrak je opísaný v kapitole (3) 189.*
Ježiš prechádza mestom a požehnáva. Pred ním i za ním ide veľký počet ľudí. K obyvateľom Naimu sa pripojili i ľudia z ďalších miest, ktorí prišli z Kafarnauma, kam ho išli hľadať, odtiaľ ich poslali do Kány a potom do Naimu. Mám dojem, že keď má teraz Ježiš veľa učeníkov, vytvoril akúsi informačnú sieť. Takže pútnici, ktorí ho hľadajú, môžu ho nájsť napriek tomu, že sa ustavične premiestňuje, hoci len niekoľko míľ denne, nakoľko to umožňuje ročné obdobie a krátke dni. A medzi tými, ktorí ho prišli hľadať odinakiaľ, nechýbajú farizeji a zákonníci, navonok úctiví...
2 Ježiš je hosťom v dome vzkrieseného mládenca. Zišli sa tu poprední predstavitelia obce. A keď Danielova matka vidí zákonníkov a farizejov — siedmich, ako je sedem hlavných hriechov —, pokorne ich pozýva a ospravedlňuje sa, že im nemôže ponúknuť dôstojnejší príbytok.
„Je tu Učiteľ, je tu Učiteľ, žena. A to dáva dôstojnosť aj jaskyni. Ale tvoj dom je omnoho viac než jaskyňa a my doň vchádzame so slovami: ,Pokoj tebe a tvojmu domu.'"
V skutočnosti sa žena, hoci určite nie je bohatá, usilovala zo všetkých síl, aby si uctila Ježiša. Určite sa na tom podieľali aj všetky bohaté naimské rodiny a spoločnými silami sa postarali o výzdobu domu a úpravu stolov. A príslušné majiteľky po očku pozerajú zo všetkých možných miest na spoločnosť, ktorá vchádza vstupnou halou do dvoch protiľahlých miestností, kde pani domu prestrela stoly. Možno žiadali iba toto ako náhradu za zapožičanie riadu, obrusov a stoličiek a za svoju prácu pri sporáku aby mohli vidieť zblízka Učiteľa a dýchať ten istý vzduch ako on. A teraz pobiehajú sem a tam, zapýrené, zamúčené či zašpinené od popola, alebo s mokrými rukami podľa svojich úloh v kuchyni.
Pozerajú naňho zblízka, uchytávajú si iskierky z jeho božského pohľadu, omrvinky z jeho božského hlasu, vpíjajú do seba zrakom i sluchom jeho láskavé požehnanie a postavu a vracajú sa šťastné a s ešte väčším rumencom na tvári do kuchyne k sporáku, k doskám na cesto.
Najšťastnejšou ženou je tá, čo spolu s domácou paňou ponúka misy na umývanie pre vážených hostí. Je to mladá tmavovláska s tmavými očami, ale s ružovou pleťou. A keď pani domu informuje Ježiša, že je to snúbenica jej syna a že sa čoskoro budú brať, zapýri sa ešte väčšmi. „Očakávali sme tvoj príchod, aby sa mohla uskutočniť svadba a aby bol tebou posvätený celý dom. Ale teraz požehnaj aj ju, aby bola v tomto dome dobrou manželkou."
Ježiš na ňu hľadí a keď sa nevestička skloní, položí jej na hlavu ruky a povie: „Nech v tebe rozkvitnú čnosti Rebeky, Sáry a Ráchel
*Rebeka bola Izákova manželka a Ezauova a Jakubova matka, ako uvádza Gn 24; 25, 19 — 28. O Sáre a Ráchel sú samostatné poznámky, na ktoré odkazuje tematický index na konci zväzku. *
a nech sa z teba zrodia pravé Božie deti na jeho slávu a pre šťastie tohto domu."
Ježiš i všetci vážení hostia ukončili obrad očisťovania a vchádzajú do jedálne s mladým pánom domu, kým apoštoli s ostatnými, menej významnými občanmi Naimu vchádzajú do protiľahlej miestnosti. A hostina sa začína.
3 Z rozhovorov sa dozvedám, že skôr, ako mi začalo videnie, Ježiš kázal a uzdravoval v Naime. Ale farizeji a zákonníci venujú tomu malú pozornosť. Namiesto toho dorážajú na obyvateľov Naimu otázkami o podrobnostiach choroby, na ktorú Daniel zomrel, koľko hodín uplynulo od smrti po vzkriesenie, či bol celkom nabalzamovaný a podobne.
Ježiš nevenuje pozornosť tomu vyzvedaniu a rozpráva sa so vzkrieseným mládencom, ktorý sa má dobre a má i vynikajúci apetít. Ale nejaký farizej osloví Ježiša a spýta sa ho, či vedel o Danielovej chorobe.
„Prichádzal som z Endoru čírou náhodou, lebo som chcel potešiť Judáša z Kariotu, ako som potešil Jána Zebedejovho. Ani som nevedel, že pôjdeme cez Naim, keď som sa vydal na cestu na veľkonočnú púť," odpovie mu Ježiš.
„Ach, nešiel si úmyselne do Endoru?" opýta sa prekvapene jeden zákonník.
„Nie. Vtedy som nemal ani najmenšiu chuť tam ísť."
„A ako to, že si predsa išiel?"
„Už som povedal. Preto, lebo Judáš Šimonov tam chcel ísť."
„A prečo ten rozmar?"
„Chcel vidieť jaskyňu čarodejnice."
„Azda si o tom rozprával. . . "
„Nikdy! Nemal som na to dôvod."
„Chcem povedať...azda si týmto príbehom
* O príbehu sa hovorí v (3) 188.1 s biblickými odkazmi v poznámke.*
vysvetľoval ďalšie veštby, aby si uviedol svojich apoštolov do..."
„Do čoho? Na uvedenie do svätosti netreba púte. Cela alebo nejaké opustené miesto, horský štít alebo osamelý dom poslúžia rovnako dobre. Stačí, aby vyučujúci mal autoritu a svätosť a ten, kto počúva, aby mal vôľu posväcovať sa. Ja učím toto a nič iné."
„Ale čo sú zázraky, ktoré teraz robia oni, učeníci, ak nie divy a..."
„A Božia vôľa. Iba toto. A čím budú svätejší, tým viac zázrakov urobia. Modlitbou, obetou a poslušnosťou voči Bohu. Nie iným."
„Si si tým istý?" pýta sa zákonník, ktorý si drží bradu v ruke a zdola pokukáva nahor na Ježiša. A jeho tón je zreteľne ironický a zároveň poľutovaniahodný.
„Ja som im dal tieto zbrane a toto učenie. Ak však medzi nimi, a je ich veľa, je niekto, kto sa nakazil nedobrými praktikami, či už z pýchy alebo z iných dôvodov, nedostal na to radu odo mňa. Môžem sa modliť, aby som sa pokúsil vykúpiť vinníka. Môžem vziať na seba tvrdé odčiňujúce pokánie, aby mu Boh zvlášť pomohol svetlom svojej múdrosti spoznať chybu. Môžem sa mu hodiť k nohám a prosiť ho celou svojou láskou Brata, Učiteľa a Priateľa, aby zanechal hriech. Nemyslím, že by som sa tým ponížil, lebo cena duše je taká vysoká, že na jej záchranu sa oplatí pretrpieť každé pokorenie. Ale viac nemôžem urobiť. A ak aj napriek tomu on zotrvá vo svojej chybe, oči a srdce zradeného a nepochopeného Učiteľa a Priateľa budú roniť slzy a krv." Aká láska a aký smútok sú v Ježišovom hlase a pohľade!
Zákonníci a farizeji pozerajú jeden na druhého. Vymieňajú si významné pohľady, ale už nič k tejto veci nepovedia.
4 Vypočúvajú však mladého Daniela. Či si spomína, čo je smrť? Čo pocítil, keď sa vrátil späť do života? A čo videl v priestore medzi životom a smrťou?
„Viem, že som bol smrteľne chorý a trpel som v agónii. Ó, bolo to niečo hrozné! Nenúťte ma spomínať si na to... ! A predsa príde deň, keď ju budem musieť znova pretrpieť. Ó, Učiteľ... !" Pozrie sa na neho vydesene, až zbledne pri myšlienke, že bude musieť znova zomrieť.
Ježiš ho utešuje láskavými slovami: „Smrť sama osebe je odčinením. Ty, umierajúc dvakrát, budeš úplne čistý od hriechov a hneď sa budeš tešiť v nebi. Nech ťa táto myšlienka vedie k svätému životu, aby si tak mal iba nedobrovoľné a všedné hriechy."
Ale farizeji sa vrátia k útoku: „Ale čo si pocítil, keď si sa vrátil k životu?"
„Nič. Bol som živý a zdravý, ako keby som sa zobudil z dlhého ťažkého spánku."
„Ale spomínaš si, že si bol mŕtvy?"
„Pamätám si, že som bol veľmi chorý, že som bol až v agónii - a dosť."
„A čo si pamätáš z druhého sveta?"
„Nič. Nemám tam nič. Čiernu dieru, prázdny priestor v mojom živote... Nič."
„Teda podľa teba neexistuje limbus, očistec ani peklo?"
„Kto vraví, že neexistujú? Určite existujú. Ale ja si na ne nepamätám."
„Ale si si istý, že si bol mŕtvy?"
Všetci Naimčania vzkypia hnevom: „Či bol mŕtvy? A čo ešte chcete? Keď sme ho položili na máry, už začínal zapáchať. A potom! S tými všetkými balzamami a obväzmi by zomrel aj obor."
„Ale ty si nespomínaš, že si bol mŕtvy?"
„Už som vám povedal, že nie." Mládenec stráca trpezlivosť a dodá: „Ale čo chcete dosiahnuť tými pochmúrnymi otázkami? Že celá dedina predstierala, že som mŕtvy, vrátane mojej matky a snúbenice, ktorá tiež zomierala od bolesti, a vrátane mňa, ktorý som bol celý obviazaný a nabalzamovaný? Chcete vari dokázať, že to nie je pravda? Čo to hovoríte? Že v Naime sme všetci deti alebo hlupáci, ktorí chcú žartovať? Moja matka ošedivela za niekoľko hodín. Moju snúbenicu museli liečiť, pretože bolesť a radosť ju dohnali takmer k šialenstvu. A vy pochybujete? A napokon, prečo by sme to všetko mali robiť?"
„Prečo? To je pravda! Prečo by sme to mali robiť?" hovoria Naimčania.
5 Ježiš nič nehovorí. Pohráva sa s obrusom, akoby bol neprítomný. Farizeji nevedia, čo povedať... Ale keď sa zdá, že rozhovor na danú tému sa skončil, Ježiš náhle prehovorí: „Poviem vám, prečo. Oni (a ukáže na farizejov a zákonníkov) chcú dokázať, že tvoje zmŕtvychvstanie bola iba chytrácky vymyslená hra, aby vzrástla úcta ľudí voči mne. Ja som hru vymyslel a vy ste boli moji komplici, aby sme zradili Boha a blížneho. Nie. Ja prenechávam čary nehodným. Nepotrebujem čary ani ľsti, triky alebo komplicov, aby som bol tým, kým som. Prečo chcete upierať Bohu moc vrátiť dušu telu? Ak on stvorí a dáva dušu, keď sa utvára telo, a tvorí duše jednotlivo, nemôže dušu vrátiť telu skrze modlitbu svojho Mesiáša, keď táto duša môže podnietiť mnohých ľudí, aby dospeli k Pravde? Môžete uprieť Bohu moc zázraku? Prečo to chcete popierať?"
„Ty si Boh?”
„Ja som, ktorý som. Moje zázraky a moje učenie svedčia o tom, kto som.“
„Ale prečo si teda ten človek nepamätá, kým vyvolaní duchovia vedia hovoriť o tom, čo je v záhrobí?"
„Pretože táto duša hovorí pravdu, lebo je už posvätená pokáním prvej smrti, kým to, čo hovoria pery vyvolávačov duchov, nie je pravda."
„Ale Samuel. .. "
„Ale Samuel prišiel na Boží príkaz, nie na príkaz čarodejnice, aby zradcovi Zákona priniesol Pánov verdikt, že človek sa nesmie vysmievať Pánovým prikázaniam."
6 „A prečo to teda robia tvoji učeníci?"
Arogantný hlas jedného farizeja, ktorý, bodnutý do živého, zvýši svoj hlas, pritiahne pozornosť apoštolov, ktorí sú v miestnosti oproti, čo je oddelená chodbou širokou trochu viac než meter, ale neizolovanou dverami ani ťažkým závesom. Keď počujú, že vec sa týka ich, vstanú a potichu vyjdú počúvať na chodbu.
„V čom to robia? Vysvetli to a ak je tvoje obvinenie pravdivé, upozorním ich, aby už viac nerobili to, čo je v rozpore so Zákonom."
„Ja viem, v čom to robia, a tak ako ja to vedia i mnohí ďalší. Ale ty, ktorý kriesiš mŕtvych a hovoríš o sebe, že si viac než prorok, zisti si to sám. My ti to určite nepovieme. Ostatne, máš oči, aby si videl aj mnohé iné veci, ktoré tvoji apoštoli robia, keď by nemali, alebo ich nerobia, keď by ich mali robiť. A ty sa o to nestaráš."
„Uveďte mi niektoré z nich."
„Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov?
** Učeníci nedodržali tradíciu, nie zákon. Mojžišov zákon predpisoval umývanie rúk kňazom pri vykonávaní obradov, ako uvádza Ex 30, 19 — 21; 40, 30 — 32. Ale ustanovenie, aby si všetci Židia umývali ruky pred každým jedlom, ako to vidíme aj v (3) 160.2 a v (6) 414.5/7, bola už len tradícia.*
Dnes sme ich pozorovali. Aj dnes! Ani nie pred hodinou! Vošli do sály jesť, a predtým si neumyli ruky!" Keby farizeji boli povedali: „A predtým podrezali obyvateľov," nepovedali by to hroznejším spôsobom.
7 „Pozorovali ste ich, áno. Dá sa vidieť veľa vecí. Pekných a dobrých. Vecí, skrze ktoré dobrorečíme Pánovi, že nám dal život, aby sme mohli vidieť, že stvoril alebo umožnil existenciu týchto vecí. A predsa vy ich nevidíte. A s vami mnohí ďalší. Ale strácate čas a pokoj sledovaním nedobrých vecí.
Vyzeráte ako šakaly či skôr ako hyeny bežiace po stope smradu, a nevšímate si voňavé závany, ktoré prináša vietor zo záhrad plných vonných bylín. Hyeny nemajú rady ľalie a ruže, jazmín a gáfor, škoricovníky ani klinčeky. Pre ne sú to nepríjemné vône. Ale zápach zahnívajúceho tela na dne priepasti alebo pri ceste, zahrabaného pod kríkmi, kam ho odhodil vrah, alebo na opustenom pobreží, kde ho vyplavila búrka, napuchnutého, fialového, dolámaného, hrozného, ach! Toto je príjemná vôňa pre hyeny! A vetria vo večernom vetre, ktorý hromadí a prináša so sebou všetky slnkom vytiahnuté pachy z vecí, čo zohrievalo, aby zacítili tento mdlý, pre ne vábny zápach. Keď ho objavia a zistia, odkiaľ pochádza, rozbehnú sa s papuľami vo vzduchu, s vycerenými zubami v chvejúcich sa sánkach, podobných hysterickému úškrnu, aby išli tam, kde je hniloba. A či už je to mŕtvola človeka alebo zvieraťa, či hada, ktorého zabil roľník, či kuny zabitej gazdinou, alebo nech je to hoci len obyčajná myš, ó, ako veľmi im chutí! A zatínajú svoje tesáky do toho odporného smradu, hostia sa a oblizujú si papule...
To, že sa ľudia posväcujú deň čo deň? To nikoho nezaujíma! Ale ak iba jeden urobí zle alebo viacerí nedodržia nie Boží príkaz, ale ľudský obyčaj — nazvite si to tradícia, príkaz, ako chcete, je to vždy ľudská vec —, nuž, toto sa postrehne. Ba sa aj podozrieva len aby sa človek potešil, ak je podozrenie skutočnosťou.
8 Ale teda odpovedzte, odpovedzte vy, ktorí ste sem neprišli z lásky, z viery, zo cti, ale so zlým úmyslom, odpovedzte: Prečo vy prestupujete Božie prikázanie kvôli svojej tradícii? Vari mi nechcete povedať, že tradícia je viac než prikázanie? A predsa Boh povedal:
* Pozri Ex 20, 12; 21, 17; Lv 20, 9; Dt 5, 16. Korban je židovský termín, ktorý označuje dar obetovaný pre chrám.*
,Cti svojho otca a svoju matku, a kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť!' Vy však hovoríte: ,Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,' už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. Teda vy ste svojou tradíciou zrušili Božie prikázanie.
Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš,
* Pozri Iz 29, 13.*
ako je napísané: ,Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.'
Vy zachovávate ľudské obyčaje, umývate čaše a kalichy, taniere, ruky a podobné veci, avšak zanedbávate Božie prikázania. A kým ospravedlňujete nevďačnosť a lakomstvo syna tým, že mu ponúkate výhovorku obetovaním obetného daru, aby nemusel dať chlieb tomu, kto ho splodil a potrebuje jeho pomoc a ktorého si má ctiť, lebo je jeho rodičom - pohoršujete sa nad niekým za to, že si neumyje ruky. Meníte a porušujete Božie slovo, aby ste poslúchali slová, ktoré ste vy vyriekli a vyzdvihujete ich ako prikázania. Vyhlasujete sa tak za spravodlivejších než je Boh. Osobujete si právo zákonodarcov, zatiaľ čo jedine Boh je Zákonodarcom svojho ľudu. Vy..."
A pokračoval by, ale nepriateľská skupina vychádza za krupobitia obvinení, naráža do apoštolov a tých, čo sú v dome, hostí či pomocníčok panej domu, ktorí sa zbehli na chodbe pritiahnutí Ježišovým zvučným hlasom.
9 Ježiš si opäť sadne a pokynie prítomným, aby všetci vošli k nemu a vraví im: „Počúvajte ma všetci a pochopte túto pravdu. Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to ho poškvrňuje. Kto má uši na počúvanie, nech počúva a nech používa rozum, aby pochopil, a vôľu, aby konal. A teraz poďme. Vy, Naimčania, zotrvávajte v dobrom a nech je vždy s vami môj pokoj."
Vstane, pozdraví osobitne domácich pánov a vychádza na chodbu.
Ale zbadá prívetivé ženy, ktoré zhromaždené v kúte naňho očarene pozerajú, zamieri priamo k nim a povie im: „Pokoj aj vám. Nech vás nebo odmení, že ste ma zahrnuli takou láskou, že mi nebolo ľúto za stolom mojej matky. Pocítil som vašu materinskú lásku v každom kúsku chleba, v každej omáčke a v každom kúsku pečeného mäsa, v sladkosti medu a v chladnom voňavom víne. Majte ma vždy tak rady, dobré naimské ženy. A nabudúce sa už toľko nenamáhajte kvôli mne. Stačí kúsok chleba a za hrsť olív, ochutených vaším materinským úsmevom a vaším počestným a milým pohľadom. Buďte šťastné vo svojich domovoch, lebo Prenasledovaný je vám vďačný a odchádza potešený vašou láskou."
Všetky ženy kľačia, plačúc od šťastia, a on prechádza okolo nich a zľahka sa dotýka ich bielych či čiernych vlasov jednej za druhou a požehnáva ich. Potom vychádza a vydáva sa na cestu. ..
Padá prvý večerný súmrak, ktorý zakrýva Ježišovu bledosť, jeho roztrpčenie pre mnohé veci.