Maria Valtorta 297.
7. október 1945
1 Ježiš hovorí na hlavnom námestí v Aere:
„.... Nechystám sa vám hovoriť, ako som hovoril inde, o prvých a najpotrebnejších veciach, ktoré máte vedieť a konať, aby ste sa spasili. Vy o nich viete, a to veľmi dobre, zásluhou Timona, múdreho predstaveného synagógy starého Zákona, ktorý je teraz ešte múdrejší, lebo zákon obnovuje vo svetle nového Zákona. Ale chcem vás upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré v súčasnom stave ducha nevidíte. Na nebezpečenstvo, že vás rôzne tlaky a krivé obvinenia môžu odchýliť od tej viery, ktorú máte vo mňa teraz. Teraz vám na istý čas ponechám Timona. On vám s ďalšími učeníkmi vysvetlí slová Knihy v novom svetle mojej Pravdy, ktorú prijal. Ale prv, ako od vás odídem, po tom, ako som preskúmal vaše srdcia a videl som, že sú vo svojej láske úprimné, ochotné a pokorné, chcel by som vám objasniť jeden bod zo Štvrtej knihy Kráľov.
* Citované miesto v Novej Vulgáte zodpovedá 2 Kr 18, 17 — 36.*
2 Keď asýrsky kráľ Sennacherib napadol júdskeho kráľa Ezechiáša, poslal k nemu troch popredných mužov, aby ho zgniavili a vystrašili rečami o premožených spojencoch a o mocných oddieloch, ktoré ho už obkľučovali. A na slová dôležitých poslov Eliakim, Sobna a Joach odpovedali: ,Hovor s nami tak, aby ľud nerozumel.' A to preto, aby vystrašený ľud nevolal po mieri. Ale Sennacheribovi poslovia chceli práve to a veľkým hlasom volali bezchybne po júdsky: ,Nech vás Ezechiáš nezavádza... Zachovajte sa k nám tak, ako je pre vás užitočné, a vzdajte sa. A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne, kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša krajina, do krajiny rodiacej obilie a víno, do krajiny chlebovej a vinohradovej, do krajiny olív a medu, aby ste žili a nezomreli...' A je napísané: ,Ľud mlčal a neodpovedal mu ani slovo, lebo kráľov príkaz znel: »Neodpovedajte mu!«'
Pozrite. Ja tiež, zo súcitu k vašim dušiam, obkľúčeným ešte krutejšími silami ako boli Sennacheribove, ktorý síce mohol ublížiť telu, ale nemohol sa dotknúť duší — kým kvôli vám sa rozpútala vojna o vaše duše a rozpútalo ju nepriateľské vojsko vedené najhroznejším a najkrutejším despotom, aký jestvuje vo stvorenstve —, ja som prosil jeho poslov, ktorí, aby urazili mňa vo vás, chcú zastrašiť mňa i vás vyhrážkami o hrozných trestoch, a vravel som im: ,Rozprávajte sa len so mnou. Nechajte však na pokoji duše, ktoré sa teraz rodia k Svetlu. Mňa trápte, mňa mučte, mňa obviňujte, mňa zabite, ale nezúrte proti týmto deťom Svetla. Ešte sú slabé. Jedného dňa budú silné. Ale teraz sú slabé. Nebuďte krutí voči nim. Nebuďte nemilosrdní voči slobode duší zvoliť si svoju vlastnú cestu. Nebuďte neľútostní voči právu Boha povolať k sebe tých, ktorí ho hľadajú vo svojej prostote a láske.'
Ale môže niekto, kto nenávidí, ustúpiť prosbám toho, koho nenávidí? Môže človek zachvátený nenávisťou poznať lásku? Nemôže. A tak s ešte väčšou tvrdosťou a čoraz väčšou krutosťou budú prichádzať a povedia vám: ,Nech vás nezvádza Kristus. Poďte s nami a budete sa mať dobre.' A povedia vám: ,Beda vám, ak pôjdete za ním. Budú vás prenasledovať.' A postavia sa pred vás s predstieranou dobrotou: ,Zachráňte si duše. On je Satan.' Povedia vám o mne veľa vecí, veľmi veľa, len aby vás presvedčili zanechať Svetlo.
Ja vám hovorím: ,Pokušiteľom odpovedzte mlčaním.' Potom, keď Pánova Sila zostúpi do sŕdc veriacich v Ježiša Krista, Mesiáša a Spasiteľa, potom môžete hovoriť, pretože nie vy, ale sám Boží Duch bude hovoriť vašimi perami a vaše duše budú zrelé v Milosti, silné a nepremožiteľné vo Viere.
Buďte vytrvalí. Žiadam vás len o toto. Pamätajte si, že Boh nemôže splniť predpovede svojho nepriateľa. Vaši chorí, tí, ktorí dostali útechu a pokoj pre svoje duše, nech stále rozprávajú medzi vami, hoci len svojou prítomnosťou, o tom, ktorý prišiel medzi vás, aby vám povedal: ,Vytrvajte v mojej láske a v mojom učení a získate nebeské kráľovstvo.' Moje skutky hovoria ešte viac než moje slová, a hoci je dokonalá blaženosť uveriť bez dôkazov, ja som vám dovolil vidieť Božie zázraky, aby ste sa upevnili vo viere.
Keď budú nepriatelia Svetla pokúšať váš rozum, odpovedzte im slovami vašej duše: ,Verím, pretože som videl Boha pri jeho skutkoch.' Odpovedzte nepriateľom aktívnym mlčaním. A týmito dvoma odpoveďami postúpite k Svetlu. Pokoj nech je vždy s vami."
Prepustí ich a potom sa uberá preč z námestia.
3 „Prečo si im hovoril len tak krátko, Pane? Timon môže byť z toho sklamaný," povie Natanael.
„Nebude, lebo je spravodlivý a chápe, že upozorniť človeka na nebezpečenstvo znamená milovať ho najviac. Toto nebezpečenstvo je tu veľké."
„Stále farizeji, však?" opýta sa Matúš.
„Tí a aj iní."
„Si zarmútený, Pane?" spýta sa ustarostene Ján.
„Nie. Nie viac než zvyčajne..."
„A predsa si bol veselší po minulé dni..."
„Si smutný, že už nie sú s tebou učeníci. Ale prečo si ich poslal preč? Chceš azda pokračovať v ceste?" opýta sa Iškariotský.
„Nie. Toto je posledné miesto. Odtiaľto sa ide domov. Ale ženy už nemohli pokračovať v tomto ročnom období. Urobili veľa. Už nemusia robiť viac."
„A Ján?”
„Ján je chorý a je v dome, kde sa o neho starajú, ako sa postarali aj o teba."
4 Potom sa Ježiš rozlúči s Timonom a s ostatnými učeníkmi, ktorí zostávajú v tejto oblasti a ktorým určite dal príkazy do budúcna, lebo už neopakuje nijaké rady.
Sú pri dverách Timonovho domu, lebo Ježiš chcel ešte raz požehnať pani domu. Zástup ho úctivo pozoruje a ide za ním, keď sa vydá na cestu k predmestiu, k záhradám a do otvorenej krajiny. Najvytrvalejší idú za ním istý čas, skupinka, ktorá sa stále zmenšuje, až ich napokon zostane deväť, potom päť, traja, jeden... A aj ten posledný sa obráti a vráti do Aery, kým Ježiš sa uberá na západ iba s dvanástimi apoštolmi, lebo aj Hermastej zostal s Timonom.
5 Ježiš hovorí:
„A cesta, druhá veľká apoštolská cesta, sa zavŕšila. Teraz sa vrátime späť do známeho galilejského kraja.
Úbohá Mária, si vyčerpaná viac než Ján z Endoru! Dovoľujem ti, aby si vynechala opisy miest. Už sme dali dosť zvedavým bádateľom. A oni vždy zostanú len zvedavými bádateľmi. Nič viac. Teraz stačí. Sila sa ti zmenšuje. Šetri si ju pre slovo. S tým istým pocitom, s akým som konštatoval zbytočnosť toľkých mojich námah, konštatujem aj zbytočnosť toľkých tvojich námah. A preto ti hovorím: ,Šetri sa len pre slovo.'
Si ,hovorkyňa'. Ó, veru, ako sa na teba vzťahuje výrok:
* Pozri v (4) 266.12.*
,Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.' Opakovala si moje slová, a úzkoprsí učenci ohŕňali nosom. Pripojila si k mojim slovám svoje opisy, a kritizujú ich. A teraz ich budú ešte viac. A ty si vyčerpaná. Ja ti poviem, kedy budeš opisovať cestu. Len ja.
O chvíľu bude rok, ako som ťa upútal. No nechceš, prv než sa zavŕši rok, znova si odpočinúť na mojom srdci? Poď teda, malá mučeníčka...“